3. Obraz a ideál človeka v období humanizmu a renesancie
3. Obraz a ideál človeka v období humanizmu a renesancie
Humanizmus – lat. humanus = ľudský. Odvracia sa od nadprirodzeného sveta (stredoveká literatúra) a dôraz kladie na človeka a pozemský život.
Renesancia – fr. Renaissance = znovuzrodenie antického umenia. Dôraz kladie na zmyslový a citový vzťah človeka k svetu
Cieľ humanizmu a renesancie – je vykresliť plnohodnotný pozemský život, ktorého krásy vnímame zmyslami (senzualizmus), úcta k rozumu (racionalizmus) a zdôrazňuje význam jednotlivca (individualizmus).
Spoločenská situácia
Tento smer vznikol koncom 13. a začiatkom 14. st. v Taliansku, neskôr vo Francúzsku, Španielsku, Anglicku a Nemecku. Úpadkom feudalizmu sa zničila aj autorita cirkvi. Pre túto dobu sú charakteristické objavy a vynálezy ako napr. 1492 – Ameriku objavil Krištof Kolumbus, Heliocentrický názor Koperníka a Galileiho, že Zem sa točí okolo Slnka, vynález kompasu umožnil rozvoj obchodu, vynájdenie pušného prachu, strelných zbraní, ďalekohľadu, Guttenbergovej kníhtlače,...
Formuje sa nová spoločenská trieda buržoázia, ktorá odmietala feudálnu a cirkevnú ideológiu. Používal sa spoločný latinský jazyk, neskôr národné jazyky.
Predstavitelia európskych literatúr
Talianska literatúra
Dante Alighieri so svojím dielom Božská komédia
Má 100 spevov, v ktorých zobrazil základné problémy stredovekého človeka. Skladá sa z 3 častí, v ktorých putuje básnikova duša: Peklo, Očistec, Raj. Peklom a Očistcom ho sprevádza rímsky básnik Vergílius = symbol pozemského poznania. Do Pekla umiestnil všetky neresti (lakomstvo, mamonárstvo, pokrytectvo, ...). Očistec je akýmsi prechodom k radosti neba a Rajom ho sprevádza jeho milá Beatrice = symbol nadpozemskej dokonalosti. Zrážajú sa tu teda 2 svety, a to: 1. stredoveký (nadpozemský)
2. renesančný (pozemský)
Francesko Petrarca a jeho Spevník
Obsahuje 366 básní, najmä ľúbostných sonetov, ktoré venoval milovanej Laure. Výber básní zo Spevníka je u nás známy ako Sonety pre Lauru.
Giovanni Boccaccio – zakladateľ novely Dekameron
Ide tu o zbierku noviel (10 x 10 = 100 noviel), ktorú vyrozprávalo 10 ľudí (7 žien a 3 muži) za 10 dní. Títo ušli pred chorobou mor, ktorá zúrila v roku 1348 vo Florencií ako tzv. „Čierna smrť“. Títo sa uchýlili na vidieku vo vile za mestom. Autor vykreslil všetky vrstvy spoločnosti (šľachticov, kupcov, lekárov, umelcov, mníchov, ale aj obyčajných ľudí) a poukázal na ich vlastnosti (múdrosť, hlúposť, závisť, šibalstvo, ...), pričom využil satiru a iróniu. Takou je napr. aj novela O kuchárovi Chichibovi, ktorý slúžil u Currada Giantigliazziho (džantiociho) a pohotovou odpoveďou premenil hnev pána na smiech, čím ušiel pohrome. Currado bol štedrý občan mesta a 1 dňa chytil žeriava a poslal ho pripraviť kuchárovi Chichibiovi. Bruneta vošla dnu. On bol do nej zaľúbený. Dal jej ochutnať stehno zo žeriava. Potom sa pán hneval, kde má žeriav stehno. Chichibio mu chcel dokázať, že mal iba 1 nohu. Vybrali sa teda pozrieť na 2. deň žeriavy a Chichibiovi odľahlo, lebo žeriavy stáli na 1 nohe. Pán ho tak nechal vo svojich službách.
Francúzska literatúra
Francois Villion – Malý testament (1456)
Veľký testament (1462)
Francois Rabelais – román Garganrua a Pantagruel
Vyjadroval túžbu po poznaní. Hlavné postavy románu – obry – putujú po svete, stretávajú rôznych ľudí, ktorých autor zobrazuje groteskne. Kritika je paródiou na rytierske romány a stredoveké eposy.
Španielska literatúra
Rozvíjala sa v 16. a 17. st. (zlatý vek španielskej literatúry). K najpopulárnejším žánrom patrila komédia, ktorej zakladateľom bol Lope de Vega – Učiteľ tanca, Záhradníkov pes
Vrchol španielskej literatúry predstavuje básnik, prozaik a dramatik Miguel de Cervantes Saavedra.
Rozbor: Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha
Hrdina románu sa pomätie z čítania rytierskych románov a rozhodne sa obnoviť rytiersku slávu. Putuje na nevládnom koni so vznešeným menom Rocinante a so zbrojnošom, prostým a prefíkaným sedliakom Sanchom Panzom, ktorý ho sprevádza na oslovi. Hrdina chce pomáhať chudobným. Jeho dobrodružstvá sa končia bitkou. Vracia sa domov, ochorie a pred smrťou sa zrieka svojho poblúznenia. Autor využíval humor a satiru na kritiku stredovekého feudálneho sveta a súčasne bojoval za ideály humanizmu.
William Shakespeare – bol riaditeľom londýnskeho divadla, získal veľký majetok a do konca života žil ako vážený a zámožný občan. Jeho dielo je nenapodobiteľné a aktuálne. Ako najväčší dramatik tohto obdobia rieši vo svojich hrách konflikt dobra a zla. Používa ľudový a vznešený jazyk.
Rozdelenie dramatickej tvorby:
1. Historické hry: Richard III., Henrich VI., Kupec benátsky
2. Komédie: Skrotenie zlej ženy, Sen noci svätojánskej, Mnoho kriku pre nič, Veselé panie z Windsoru
3. Tragédie: Rómeo a Júlia, Hamlet, Othello, Macbeth, Kráľ Lear
Rómeo a Júlia
Rómeo a Júlia sa viaže k talianskemu mestu Verona. 2 milenci nešťastne hynú, lebo ich rozvadené rodiny (Kapuletovci, Montekovci) im bránia v láske. Autor sa sústreďuje na vnútorný svet postáv, ktoré majú radi pozemský život. Aj keď ich osudy končia tragicky, nikdy sa nevzdávajú vznešených, humanistických a renesančných ideálov.
Hamlet
Psychologicko – sociálna tragédia spracovaná z dánskej kroniky 12. st. Hrdinami Anglická literatúra
sú Shakespearovi súčasníci. Hamlet, syn dánskeho kráľa, sa rozhodne pomstiť smrť svojho otca, ktorého zavraždil jeho vlastný brat Claudius, keď spal v záhrade – nalial mu do ucha jed. Chcel sa totižto zmocniť trónu a vziať si za manželku vdovu kráľa. Hamlet sa vracia zo štúdií, zjaví sa mu duch otca a povie pravdu. Chce pomstiť smrť otca, ale nevie sa k nej odhodlať. Potrebuje dôkazy. Usporiada divadelné predstavenie, kde hrdina zomiera takým istým spôsobom, ako jeho otec. Vtedy Claudius tuší, že Hamlet vie o smrti otca a posiela ho do Anglicka. On však odmieta a predstiera choromyseľnosť, aby zachránil svoj vlastný život. Všetci hrdinovia zomierajú nevinne a Hamletovi sa predsa podarí očistiť česť svojho otca.
Hamlet omylom zabíja Polónia = 1. kráľovský dvoran, otec Ofélie – Hamletovej milej, ktorá sa trápi pre Hamletovu pomätenosť. Polónius mal na Claudiusa podnet odpočúvať rozhovor za závesom v matkinej izbe (Gertrúda). Ofélia sa z toho pomätie a utopí sa. Jej brat Laertes vyzve Hamleta na súboj a zraní ho jedovatým mečom, no pri výmene kordov poraní smrteľne Laertesa a prebodne kráľa, ktorý potrel jedom meč. Kráľovná pripíja na Hamletov úspech otráveným vínom prichystaným pre Hamleta. Ranený Hamlet zabil tak vraha svojho otca.
Hamlet je renesančný hrdina, preniknutý veľkým ideálom, pesimista, sklamaný, ale aj napriek tomu sa nevzdáva vznešených ideálov. Známy je jeho monológ o živote: „Byť, či nebyť – to je otázka.“
Slovenská humanistická a renesančná literatúra (1500 – 1650)
Spoločenská situácia
Rozvíja sa veľmi búrlivé obdobie: turecké vpády, udomácnenie reformácie (protestanti), protireformačné boje (katolíci) a protihabsburské šľachtické povstania, hlad a choroby,... Reformácia mala náboženský charakter, ale zaslúžila sa o rozvoj školstva, kníhtlačiarní, národnej kultúry a literatúry. Význačnou osobnosťou na Slovensku bol Matej Korvín, ktorý založil v Bratislave roku 1465 Academiu Istropolitana, čím umožnil rozvoj vzdelania u nás, pričom sa orientoval na taliansku, viedenskú i českú univerzitu. Používa sa latinčina a čeština. Na Slovensku bolo slabo vyvinuté meštianstvo. 1348 – Karol IV. = Karlova Univerzita.
Predstavitelia
Humanistická poézia:
Martin Rakovský – pochádzal z Rakova v Turci (Zemiansky rod). Napísal 2 básnické skladby:
O svätej vrchnosti – podáva vzorový model spravodlivosti panovníkov podľa kresťanských humanistických zásad.
O spoločených vrstvách v štáte ... – zamýšľa sa nad spoločenskými vrstvami v štáte (bohatí – chudobní). Príčiny prevratov vidí v krutovláde, v nespravodlivosti a neschopnosti panovníkov, v povstaniach a majetkovej nerovnosti.
Jakub Jakobeus – pochádzal v Kutnej hory. Ako český exulant žil v Prešove. Napísal latinsko epicko – reflexívnu báseň Slzy, vzdychy a prosby Slovenského národa (reflexívno – úvahová) – 1. slovenský národný epos, v ktorom vystupuje ubiedená, plačúca a chudobná „Matka Slovákov“ – symbol Slovenského národa. Trpko sa sťažuje na svoj smutný osud na údel svojich detí, ktoré turecké vpády, živelné pohromy, mor a týranie vyháňajú z vlasti. Slovenské pokolenie pomaly vymiera a preto prosí v zúfalstve o pomoc nebesá. Hlavnou myšlienkou je národnovlastenecká idea, záujem o slávnu minulosť národa, o jeho históriu a tradície, nenávisť k vojnovému násiliu, statočnosť a hrdinstvo v boji za mier a slobodu.
Renesančná dráma
Prekvitali latinské, humanistické a školské hry a biblickou, antickou a historickou tematikou. Hrávali sa pri slávnostných príležitostiach a mali vychovávať ľudí.
Pavel Kyrmezer – najväčší dramatik v druhej polovici 16. st.
Komedia česká o bohatci a Lazarovi – biblický príbeh o boháčovi, ktorý sa za nemilosrdné správanie k biednemu Lazarovi dostane do pekla (kritika spoločnosti).
Komedia nová o vdově – biblický príbeh o chudobnej vdove Ráchel, ktorú chce dať uväzniť pre dlhy bohatý kupec Ismael. Pomôže jej prorok Elizeus, ktorý záhadne rozmnoží vdovin olej. Tá ho predá a za získané peniaze vyplatí dlh. Autor rieši
aktuálne spoločenské problémy (vzťah boháči – chudoba) a ostré slová kritiky vkladá do úst súkenníka Lámecha, ktorý sa zamýšľa nad nerovnosťou, nespravodlivosťou, biedou, útlakom, úplatkárstvom a vykorisťovaním. Ostro odcudzuje chamtivosť kupca.
Humanistická odborná próza
Ján Jessenius – 1. pitva v Čechách, čím otvoril cestu modernej lekárskej vede
Vavrinec Benedikt – Znedožier – jazykovedec, ktorý napísal po latinsky 1. systematickú gramatiku češtiny, ktorou nabádal rodákov, aby viac pestovali svoj materinský jazyk a získavali vzdelanie
Dve knihy....českej gramatiky
Duchovná lyrika
Ján Silván – napísal zbierku piesní: Písně nové na sedm žalmu krajících i jině žalmy
Miera jeho osobnej zaangažovanosti na piesňovej výpovedi bola veľmi silná a neraz vidieť, že básnil preto, lebo pociťoval vnútornú potrebu vypovedať o svojich citoch, vášňach i bolestiach. Silván využíva jednoduché štylistické prostriedky, často biblické, slabičný verš a niektoré piesne skladal na melódie (Pieseň o zámku muránském).
Maronost na všem znám a vidím
Autor chcel vyjadriť, že márnosť je všade vo svete, že ani sila, ani udatnosť vo svete dlho netrvá. Každou vecou je smrť nasýtená, človek skracuje život a zbaví ho radosti, psoty, ... Vyjadril, aby sa každý držal cnosti a spravodlivosti.
Úvaha
Úvaha je slohový útvar, v ktorom autor zaujíma svoj postoj spoločenským alebo filozofickým problémom. Vychádza so zážitkov a skúseností.
Cieľom je priviesť čitateľa k uvažovaniu nad daným problémom, získať vopred myšlienku i vyslovenie vlastného názoru a stanoviská k danej problematike. Znaky:
- vychádzať vždy z celospoločenského hľadiska
- pôsobiť presvedčivo, rozumieť danej problematike
- v úvahe dochádza k hybridizácií štýlov (náučný, umelecký, publicistický)
- subjektívnosť, dynamickosť a rýchly spád
- presvedčenie a napätie sa dosahuje zámerným opakovaním a zdôrazňovaním slov ako aj rečníckymi otázkami (čitateľ sa zamyslí nad problémom sám)
- expresívne a emocionálne prvky, prirovnania, gradácia, kontrasty a umelecké jazykové prostriedky na oživenie textu
- úvaha je účinná vtedy, keď autor neuzavrie svoje hodnotenie a donúti samého čitateľa urobiť záver a vyjadriť vlastný názor na problém
- v úvahe sa veľa necituje a neuvažuje
Podnetmi k uvažovaniu sú:
- verejné spoločenské problémy, zážitky, vlastné i počuté myšlienky
- motto
- citáty
- myšlienky z literárnych diel
Výskyt úvahy:
- v náučnom štýle – kritika, recenzia, ...
- v publicistickom štýle – úvodník, komentár
- v umeleckom štýle – dráma, próza
Štylizácia úvahy – je pestrá
- opytovacie, zvolacie i nedokončené
- slangové slová na oživenie textu dávame do úvodzoviek
- metafory, epitetá, expresívne a citovo zafarbené slová
- vnútorné monológy
- zámerné opakovanie slov pomocou synoním
- vyvarovať sa frázovitosti, tzn. dobre ovládať a poznať daný problém
Doplnok k úvahe
- prevažuje hodnotenie (aj kritika záporných stránok) a presviedčanie, subjektívny prístup autora
- všeobecná argumentácia a voľná citácia alebo parafrázovanie, zaokrúhľovanie údajov
- voľnejšia kompozícia a štylizácia, obraznosť, expresívnosť vyjadrovania (rečnícke otázky, prirovnania)
Kompozícia:
Bez ostrých hraníc, vety voľne nadväzujú na seba a v závere vyjadríme konečné stanovisko (môže byť formou otvorenej otázky).
- úvod
- jadro
- záver