7. Vplyv ľudovej slovesnosti na básnickú tvorbu Sama Chalupku, Janka Kráľa a Jána Bottu
7. Vplyv ľudovej slovesnosti na básnickú tvorbu Sama Chalupku, Janka Kráľa a Jána Bottu
Ľudová slovesnosť je súčasť ľudovej kultúry. Zahŕňa slovesné výtvory ústneho podania (rozprávky, básne, piesne, príslovia, porekadlá, pranostiky, povesti, hádanky, báje, balady). Ľudová slovesnosť je staršia ako umelá literatúra, siaha do čias predtriednej spoločnosti.
Vlastnosti ľudovej slovesnosti – ústne podanie, rozširovanie tradíciou, kolektívny charakter: každé dielo malo svojho autora, jeho meno sa však nezachovalo.
- rodinný obratový folklór (svadobné piesne, vykladačky, udalosti)
- kalendárny obradový folklór (v súvislosti s ročnými obdobiami, práce na poli, žatva, kosba)
Humanizmus – mnoho povestí bolo spojených s Matejom Korvínom, s tureckými vpádmi, oslava bojovníkov proti Turkom, vojenské a regrútske piesne
Barok – stupňuje sa útlak na ľudí, sociálne piesne (Sadaj, slnko, sadaj), na 1. mieste zbojnícka tematika – Jánošík
Vplyv ľudovej slovesnosti na umelú literatúru – začala priťahovať záujem slovenských vzdelancov už v 2. polovici 18. st. Najviac však čerpali v období romantizmu v snahe priblížiť sa čo najviac ľudovým vrstvám (J. Kráľ).
- ľudová lyrika – piesne – zbojnícka tematika
- ľudová epika – balady – zobrazuje spoločenské a rodinné vzťahy, v období tureckých vpádov = sociálne balady
- rozprávky, ľudová dráma
- ústna ľudová slovesnosť – historické piesne, povesti, zvieracie rozprávky, legendové miestne povesti, čarovné, dobrodružné, realistické rozprávky
Rozprávka – najvýznamnejšia forma ľudovej slovesnosti
- výraz ľudských túžob, snov a predstáv
- výraz odvekého zápasu ľudstva, zápas dobra a zla
Romantická balada – epický žáner ľudového pôvodu, dej má pochmúrny, tragický, vystupujú tu nadprirodzené bytosti, hrdina zahynie alebo býva potrestaný, námety z ľudových povestí
Samo Chalupka
Život
- Narodil sa v Hornej Lehote v národne uvedomelej rodine.
- Jeho starší brat Ján bol známym dramatikom.
- Po gymnaziálnych štúdiách začal študovať filozofiu a teológiu na bratislavskom lýceu.
- Bol jedným zo zakladateľov a aktívnych členov Spoločnosti česko-slovanskej.
- V roku 1830 vypuklo v Poľsku povstanie proti cárskemu Rusku, prerušil štúdiá a odišiel ako dobrovoľník bojovať za slobodu Poliakov.
- Bol ranený a po vyliečení dokončil štúdiá.
- Stal sa kňazom a pôsobil vo svojom rodisku, kde aj zomrel.
Literárna tvorba
Prvé básne napísal biblickou češtinou, ale čoskoro prechádza k slovenčine. Venoval sa štúdiu histórie a archeológie, ale aj zbieraniu folklóru, čo sa odrazilo v básniach, ponáškach na ľudové piesne (Koníku môj vraný). Básne, ktoré uverejňoval v časopisoch, vyšli pod názvom Spevy. V básni Bolo i bude vyslovil vieru vo veľkú slovenskú budúcnosť:
„Hore sa, Slováci! Hore sa! – a Boh dá:
Bude Slovák ešte, čím býval inohdá.“
I. Jánošíkovská tematika
Upútala ho Jánošíkovská tematika, téma protitureckých bojov a motívy dávnej minulosti Slovákov. V básni Likavský väzeň uväznený Jánošík uvažuje o svojom osude. Neupadá do beznádeje, verí, že sa mu podarí dostať sa na slobodu, aby mohol opäť zhromaždiť okolo seba junákov. Autor hrdinu neindividualizuje, ale zaraďuje ho do kolektívu. V tejto, i v ďalších básniach sa stretneme s charakteristickou črtou Chalupkovej monumentality. Spočíva v lokalizovaní básní do úzkej súvislosti s nejakým statickým úkazom (hrad, rieka, bralo, Kráľova hoľa), okolo ktorého sa rozvíja osud postavy. Jánošík sa tu ocitá vo väzení na zámku a už na začiatku si uvedomuje položenie. Autor často využíva motív vatry ako symbol slobody pre ľud.
Podobne vyznieva aj báseň Junák, v ktorej Jánošík a jeho hôrni chlapci hrdinsky bojujú proti mocipánom a hoci proti presile „troch mocných stolíc“ všetci padnú, autor verí v obnovenie Jánošíkovho odboja. Vidieť to v závere básne, keď si slovenská mládež uvedomuje, že časy Jánošíkovho odboja „dá Boh, ešte budú.“ Jánošíkovský motív spojený s ťažkým
položením slovenského národa Chalupka spracoval aj v básní Kráľohoľská. Tu opisuje iba Jánošíkovu družinu – bojovníkov za národnú slobodu. Záver vyznieva ako výzva k súčasníkom, aby povstali proti krivde.
II. Protiturecká tematika
Hrdinský zápas ľudových bojovníkov proti Turkom zobrazil v básní Boj pri Jelšave.
Turčín Poničan – dráma jednoduchej slovenskej ženy, ktorú poturčenec, kedysi unesený zo Slovenska, odvlečie do otroctva. Matka v ňom spoznáva syna. On žiada, aby zostala pri ňom a pri svojom vnúčati. Ona však odmietla žiť v prepychu a chce sa vrátiť „ta do vlasti mojej lona, na tie krásne brehy Hrona.“ Autor tu využíva patriotizmus (láska k vlasti).
Branko – veršovaná povesť o zvolenskom zbojníkovi, bojovníkovi za práva ľudu proti pánom – videl neprávosť.
Básnik si pred smrťou určil, aby na jeho náhrobný kameň vytesali dvojveršie:
„V pravde žil som, krivdu bil som –
Verne národ môj ľúbil som.“
III. Hrdinská báseň
Mor ho! – použil tu historický námet z čias rímskeho panstva. Dej lokalizuje na hranice vlasti, k Dunaju pod „pevný hrad“. Sem prichádzajú hrdí slovenskí junáci k pyšnému cisárovi s mierovým posolstvom, v ktorom autor zdôrazňuje slovenskú slobodomyseľnosť a hrdosť. Cisár neuznáva ich slobodu a vyhlasuje ich za otrokov.
- slovanská odveta, nebojácny útok junákov.
Hrdina je kolektívny – slovenský junáci, ktorí predstavujú slovenský ľud (cisár pyšný a zbabelý zotročiteľ, junáci hrdí, smelí, obetaví). Hoci zomierajú, „hynú sťa víťazi.“ Stávajú sa tak morálnymi víťazmi. Zdôrazňoval rovnosť človeka s človekom, národa s národom. Báseň je dynamická, plná napätia. Chalupka využíva lyrické skratky.
- hyperboly (zveličenia)
- Dunaj ako lokalizácia územia Slovákov (symbol)
- synekdoty – pozrel okom
- metafory, epitetá, ...
Majstrovsky narába s ľudovým jazykom. Verše vyjadrujú presvedčenie, že národu pomôže len rozhodnú čin. Burcoval proti krivde, násiliu a nespravodlivosti.
„Zleteli orly z Tatry, tiahnú na podolia,
ponad vysoké hory, ponad rovné polia;
preleteli cez Dunaj, cez tú šíru vodu,
sadli tam za pomedzím slovenského rodu.
Duní Dunaj a luna za lunou sa valí:
nad ním svieti pevný hrad na vysokom bralí.
Pod tým hradom Riman – cár zastal si táborom:
belia sa rady šiatrov ďalekým priestorom.
Pokraj tábora sedí cár na zlatom stolci,
okol neho cárska stráž, tuhý to paholci,
a pred cárom družina neveliká stojí;
sú to cudzí víťazi, každý v jasnej zbroji.
Pobelavé kaderie šije im otáča,
modré ich oči bystro v okolo si páča.
Rastom sú ako jedle, pevní ani skala:
zdalo by sa ti, že ich jedna mater mala.
Krásna zem – jej končiny valný Dunaj vlaží,
a Tatra skalnou hradbou okol nej sa väží:
tá zem, tie pyšné hory, tie žírne moravy:
to vlasť ich, to kolíska dávna synov slávy.
A ty, mor ho! – hoj, mor ho! detvo môjho rodu,
kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu,
a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom:
mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom.“
Janko Kráľ
Život
Je to najrevolučnejší básnik. O jeho živote sa zachovalo málo biografických údajov. Narodil sa v Liptovskom Mikuláši v nebohatej meštianskej rodine. Po štúdiách v Kežmarku a v Levoči prichádza roku 1842 do Bratislavy na lýceum. Po Štúrovom zosadení z funkcie zástupcu profesora demonštratívne opustili Bratislavu. Jeho reakciou na túto udalosť bola báseň Duma bratislavská. Žiali nad tým, že je málo tých, ktorí sa postavili na Štúrovu obranu. Záver básne je optimistický a súčasne je výzvou do boja za slobodný život.
Báseň Orol – vykresľuje v nej mládenca opúšťajúceho matku a rodný kraj, aby v šírom svete bojoval, kým nezahynie (orol – symbol voľnosti a slobody).
Nie idyla a pokoj, ale boj a rozpor a stávajú Kráľovým ľudským i básnickým osudom.
V básní Orol vták sa vyznáva, že „radšej zhynie na poli, ako by žil v nevôli.“
Revolučná činnosť
Na jar roku 1848 spolu s priateľom Jánom Rotaridesom vyzýval v Honte ľud, aby povstal proti pánom a so zbraňou v ruke si vydobyl svoje práva. Údajne aj prednášal svoju Krajinskú pieseň, v ktorej privítal revolúciu. Za buričstvo si vyslúžil desaťmesačný trest v Šahách a Pešti. Na jar roku 1849 odišiel do Liptovského Mikuláša, kde organizoval dobrovoľnícky oddiel. Vtedy napísal Jarnú pieseň, jednu z najkrajších básní o slobode.
Kráľ sa obracia k všetkým slovanským národom, aby si vydobyli národnú slobodu a podali si svorne „bratské ruky k veľkému životu.“
- revolučná báseň Šahy
Na pozadí vlastného osudu revolucionára, ktorý sa dostal do väzenia, zobrazil celý tragický priebeh revolúcie. Trpko sa lúči so svojimi nádejami a snami. Vidí len tmavú budúcnosť a neočakáva lepší osud svojho národa.
Položil základy slovenskej modernej reflexívnej a revolučnej lyriky.
Balady (stredne epická skladba, pochmúrny dej, tragický dej)
Balada Zverbovaný – Janík nie je len synom prírody, ale má aj odbojné a nepokojné črty. Balady sú obrazom mravného zmýšľania a cítenia ľudu = Povesť, Skamenelý, Kríž a čiapka, Bezbožné dievky.
Pán v tŕni – sociálna balada. Hrdina, príslušník panského stavu zbadá pri návrate z poľovačky „krvavé znaky“ svojho zločinu (nehovorí sa konkréte, čo spáchal). V hrôze i z hlasu, ktorý v hore počuje, zbadá krv aj na svojom odeve a pomätený uteká domov. Záver balady rozhovorom medzi matkou a dcérou naznačuje, že pán vo svojom šialenstve vybehol do noci, zaplietol sa do tŕnia a tam v bezmocnosti kričí a narieka. Balada vyznieva ako obžaloba všetkých, čo zdierajú ľud. Je buričská, revolučná.
Balada Kvet – nárek dievčaťa, ktoré matka nasilu vydala za bohatého starého vdovca. Dievčina sa lúči s matkou a umiera do žiaľu.
Zakliata panna vo Váhu a divný Janko
V prvej časti podáva obraz svojho vnútra, nanachádzajúceho nikde pokoj. Kontrastuje idylický obraz prírody, uvedený pastierikom, ktorý „po lúčičkách blúdi v ovčičkami.“ - zdrobneliny ako prejavy lásky k rodnému kraju. Dedina i najbližší nechápu Janíka, divného, hrdého, ukrutného, divého. V závere 1. časti sa temné hrdinovo vnútro premieta do tmy a tajuplnosti nočnej prírody. Vrchy sú ako „čiernoperí vtáci“. Lyrický hrdina, ktorý vystupuje zväčša v 1 osobe (autoštylizácia), mení sa na baladickú postavu divného Janka, ktorý sa rozhodne oslobodiť zakliatu pannu. 2. časť básne je baladický príbeh. Janko sa vyberie z domu do temnej noci. Opis prírody je dynamický, autor využíva gradáciu pri opise búrlivej noci. Janko uvidel zakliatu pannu uprostred Váhu a vrhol sa do vody, aby ju zachránil. Autor štylizoval túto časť tak, akoby túto povesť ľudia rozprávali. Krátky záverečný epilóg zobrazuje postava pastierika, idúceho dolinočkou, pripomína úvodný obraz idylickej prírody z 1. časti básne. Pastierik prináša novinu o Janíkovej tragickej smrti. Do vody skočil, múď si neprevrátil (múď – vrecko na tabak). Idyla tak víťazí nad tragikou, láska nad vzdorom, objektívny svet nad subjektívnou rozorvanosťou. Janko predstavuje typického romantického hrdinu. Je samotár, burič, hrdý mladý človek. Túži po plnosti života, ale v zápase o uskutočnenie svojho sna hynie. Zápasí s prekážkami i za cenu sebaobetovania. 3. časť je obrazom mŕtveho Janka, ktorí leží na brehu Váhu, konečne spokojný a pastierik zvestuje túto novinu dedine. Zakliata panna = symbol slovenského národa, ktorý ale nemôže oslobodiť jednotlivec sám.
Cyklus básní:
Dráma sveta – báseň umiestnená do pekiel. Zobrazuje obludnosť súčasného sveta. V postave ministra možno vidieť črty rakúskeho premiéra Metternicha a jeho vládu, založenú na násilí a korupcií. Verí v lepšiu budúcnosť.
Báseň K prorokom Slovenska
Básne s Jánošíkovskou tematikou – Janko, Žobrák, Zbojníkova balada. Sú známe ako Výlomky z Jánošíka.
Po revolúcií J. Kráľ písal málo a ani sa verejne neangažoval. Ozval sa len pri memorandových akciách, keď napísal Dumu slovenskú. Je to obraz slovenského života za posledných 25 rokov a predstavy o perspektívach obrody národného života.
Báseň Slovo
Posledné roky života prežil v Zlatých Moravciach ako chudobný advokát a tu aj zomrel na týfus. Nezachoval sa ani jeho portrét, ba neznámy ostal aj jeho hrob. Svojím životom a tvorbou sa stal burcovateľom národného povedomia, revolučným radikálom a predstaviteľom slovenskej literatúry európskeho romantizmu.
Ján Botto
Život
Najdôslednejšie vychádzal z ľudových foriem. Vyjadroval nespokojnosť so svojou dobou. Narodil sa vo Vyšnom Skalníku v roľníckej rodine. Roku 1844 začal študovať na lýceu v Levoči. Spolu s ostatnými opustil lýceum pre odvolanie Ľ. Štúra z katedry. Zapisoval povesti a piesne, hrával divadlo, recitoval a tvoril vlastnú poéziu.
Ranná tvorba (Skorá tvorba)
Prevažujúcou témou rannej poézie je zakliatosť Slovenska. Vidieť to napr. v básni Orol, kde verí v oslobodenie. Revolučné horlenie najlepšie vyjadril v básni K mladosti, kde odcudzuje pasivitu mládeže a burcuje do boja.
Báseň Báj na Dunaji predstavuje Slovensko ako „zakliatu krajinu“, čakajúcu na „víťaza“, ktorý ju oslobodí. Slovensko a slovenský národ symbolizuje „biela húska s červenými ústy“, plávajúca po rozbúrenom Dunaji, ktorú vyslobodzuje odvážny šuhaj. Naoko je to veršovaná rozprávka, ale súčasníci pochopili, že „junák orol v ligotavej zore“ predstavuje Ľ. Štúra.
Z Levoče odišiel Botto na štúdium zememeračstva do Pešti. V básni Pochod sa inšpiroval Petőfim. Verše priamo vyzývajú Slovákov do boja.
Po skončení štúdia pôsobil ako zememerač v Banskej Štiavnici a v Banskej Bystrici, kde aj zomrel. Viedeň nesplnila to, čo od nej Slováci očakávali. Medzi jeho prvé porevolučné básne patria balady, z ktorých vyniká Žltá ľalia. Manželia si sľúbia lásku až za hrob, no Evka sa po Adamovej smrti vydá. Je potrestaná. Mŕtvy Adam prichádza o polnoci po svoju ženu a ona mu v náručí zomiera. Balada má rýchly spád i vďaka dialógu, ktorý zvyšuje napätie.
Balada Ctibor – o bezohľadnom pánovi Beckova, ktorý znesvätil nedeľu poľovačkou.
Margita a Besná – táto báseň sa viaže na 2 skaly v Strečnianskej doline, medzi ktorými preteká Váh. Skaly, nebezpečné pre pltníkov, boli opradené povesťou o vdove, ktorá svoju peknú nevlastnú dcéru zo žiarlivosti sotí z vysokej skaly do Váhu. Pod ťarchou výčitiek sama skočí do Váhu. Autor využíva gradáciu, zvukomaľbu, skratkovitosť a rýdzosť jazyka, pochmúrny tón balád.
Smrť Jánošíkova
Kompozične je skladba rozdelená do 9 spevov, ku ktorým je pripojený lyrický predspev.
1. spev je oslavou Jánošíka, jeho družiny a ich odboja proti poddanskej porobe a zdieraniu. V závere vatra, symbol slobodného života, dohára, družina sa dozvedá o lapení Jánošíka.
2. spev je obrazom zlapania Jánošíka.
3. spev sa začína opisom čierneho mesta – tyrana, ktoré Jánošíka väzní, ale zároveň sa ho bojí.
4. spev je najpochmúrnejší. Opisuje väzenie.
5. spev patrí k najkrajším. Jánošík sa ospravedlňuje. Verí, že neodíde čas odplaty a spravodlivosti.
V 6. speve Botto vyslovuje nádej, že chmáry nezastrú slnko, že túžba po slobode bude večne živá.
V 7. speve sa opisuje Jánošíkova poprava, keď smúti nebo i zem. Jánošík sa lúči s rodným krajom.
8. spev zobrazuje Slovensko ako zakliatu krajinu, v ktorej si ľud rozpráva o Jánošíkovej povesti.
9. spev je alegorický. Kráľovná víl predstavuje symbol slobody a spev družíc je spevom o víťazstve.
„Voľnosti, voľnosti, mával som ťa dosti,
a teraz ťa nemám ani za dve hrsti!
Vôľa moja, vôľa, kam si sa podela –
či svetom za letom si mi uletela?“
„Horí ohník, horí na Kráľovej holi.
Ktože ho nakládol? – dvanásti sokoli.
Dvanásti sokoli, sokolovia bieli,
Akých ľudské oči viacej nevideli!
Dvanásti sokoli, sokolovia Tatier,
akoby ich bola mala jedna mater;
jedna mater mala, v mlieku kúpavala,
zlatým povojníčkom bola povíjala.
To sa, chlapci, to sa jak oltárne sviece,
keď idú po háji, celý sa trbliece.
Košieľky zelené, striebrom obrúbené,
klobúčky obité, orlom podperené;
valaška, karabín a pištoliek dvoje:
to sa, chlapci, to sa, potešenie moja! –
Interpunkčné znamienka
Bodka, čiarka, otáznik, výkričník, ...
Interpunkcia – sú to znaky, značky, pomáhajú oddeľovať význam textu