11. Obraz ľudu, človeka, prírody a práce v tvorbe Andreja Sládkoviča a Pavla Országha – Hviezdoslava
11. Obraz ľudu, človeka, prírody a práce v tvorbe Andreja Sládkoviča a Pavla Országha – Hviezdoslava
P. O. Hviezdoslav
Tohto autora zaraďujeme do slovenskej realistickej literatúry (1875 – 1905) do 1. fázy realizmu, kde patrila staršia generácia autorov ako Vajanský, Kukučín, Vansová, Šoltésová. Títo autori zobrazili problematiku národného útlaku, úpadok zemianstva, sociálne otázky, ... – pravdivo zobrazujú skutočnosť.
Život
Narodil sa vo Vyšnom Kubíne. Po stredoškolských štúdiách v Miškovci a Kežmarku absolvoval právnickú akadémiu v Prešove. V rokoch 1872 – 1879 pracoval ako advokátsky pomocník v Dolnom Kubíne, Martine, Senici, potom ako podsudca na župnom súde v Dolnom Kubíne. Presťahoval sa do Námestova, kde 20 rokov pôsobil ako právnik. Hviezdoslav vstúpil do literatúry na sklonku 60-tych rokov 19. st. Súčasne v slovenskej literatúre dochádza ku generačnej výmene.
Tvorba
Básnické prviesenky Jozefa Zbranského, almanach Napred, 3 drámy Otčim, Vzhledanie, Pomsta, Jesenné zvuky, 8 básnických cyklov: Sonety, Letorosty I, II, III., Žalmy a hymny, Prechádzky jarom, Prechádzky letom, Stesky, Dozvuky, Krvavé sonety, ...
Hájnikova žena
Starý Čajka zomiera ako 80-ročný. Jeho syn Miško ide ku pánovi, u ktorého predtým slúžil jeho otec. Dostane prácu ako horár a žije hlboko v lese. Chce sa oženiť a zoberie si Hanku. Keď bol raz Miško v lese, prišli k jeho domu dvaja jazdci. Hanka prala a keď ich uvidela, zľakla sa. Jeden jazdec bol kráľ Artuš. Artušovi sa Hanka zapáčila. Chcel vedieť, či je vydatá a že či má svojho muža rada. Odmietla ho. Artuš poslal Miška na poľovačku a keď bol preč, prišiel za Hankou. Chcel ju zviesť, ale Hanka ho v sebaobrane zabila. Miško zobral vinu na seba. Hanka sa pomiatla a išla k rodičom. Miška po roku súdia. Hanka príde na súd a prizná sa. Miška potom prepustia. Miško prosí o odpustenie Artušovho otca Villániho. On jej odpustí a Hanka vyzdravie, keď sa jej narodí dieťa.
Andrej Sládkovič
Tohto autora zaraďujeme do obdobia slovenskej preromantickej a romantickej literatúry (1830 – 1850).
Život
Bol básnikom krásy, dobra a pravdy. Narodil sa v Krupine v rodine učiteľa a literáta. Vzdelanie: doma, lýceum Banská Štiavnica, Bratislava, v Nemecku v Halle. Ako domáci učiteľ sa dostal do zámožnej rodiny Pišlovcov, kde sa zaľúbil do Márie (rozchod – vydali ju za medovnikára). Od roku 1847 pôsobil ako evanjelický farár v Hrochoti a neskôr v Radvani zomrel.
Tvorba
Nehaňte ľud môj, Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti, Sôvety v rodine Dušanovej, básne Milica, Gróf Mikuláš Ľubič Zrínsky na Sihoti, Svätomartiniáda, Lipa cyrilometodejská, Čo vy za nič nemáte nás?
Detvan
Kompozícia sa skladá sa z 5 spevov: Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady a Lapačka.
1. spev: Martin
Je oslavou krásnej podpolianskej prírody s dôrazom na zrastenosť ľudu s prírodou. Detviansky mládenec Martin Hudcovie zabije sokola, ktorý sa vrhol na bezbranného zajaca.
2. spev: Družina
Sú to úvahy o ľudovom umení a o viere v budúcnosť slovenského ľudu. S Martinom sa stretávame na salaši pri vatre, v kruhu valachov, pri speve, zvukoch fujary a gájd. Dozvie sa, že sokol, ktorého zabil, patrí kráľovi Matiášovi.
3. spev: Slatinský jarmok
Je najepickejší. Na jarmok prichádza kráľ Matiáš a Martin sa mu chce ospravedlniť. Keď vyjde najavo, že Martin zabil aj zbojníka, kráľ ho odmení kantárom a koňom.
4. spev: Vohľady
Je obrazom Eleny. Kráľ sa jej zalieča, ale ona ho odmieta, lebo ľúbi Martina. Kráľ jej daruje prsteň. Martin prichádza ku svojej milej a kráľovi povie, aby odišiel. Keď Martin sedel vedľa Eleny, povedal jej, že verbujú chlapov do vojska.
5. spev: Lapačka
Je obrazom veselého i tragického verbovania na dedine. Martin vstupuje do Čierneho pluku len pod podmienkou, že si môže ponechať svoju Elenu, kroj a fujaru.
S jednotlivými spevmi sa rozvíja aj charakter Martina. Sládkovič pokladá Martina za „druha srdečného“ a Elenu za „sestru spevcovu“. Obaja sú stelesnením sily a krásy slovenského ľudu. Jednotlivé spevy postupne rozvíjajú dej. Sládkovič sa cíti súčasťou národa, hovorí v jeho mene, často sa vyjadruje v pluráli (ľud náš, náš život, ...).
Detvan je lyricko-epická skladba, v ktorej chcel zachytiť ľudský život, národnú a sociálnu problematiku (spätosť s ľudovou slovesnosťou). Dejová osnova je stručná ale pevná.
Hlavné postavy sú zväčša zidealizované:
Martin Hudcovie – zo sedliackej rodiny, smelý, vyrastal v prírode, statočný, ochotný brániť rodný kraj, spravodlivý, čestný, má v úcte tradície národa, cíti sa slobodný.
Elena – úprimná, verná Martinovi, nežná v citoch.
Martin a Elena sú silné ľudové typy, ktorých mravné hodnoty sú zárukou budúcnosti.
Kráľ Matiáš – Matej Korvín – 15. st. – zidealizovaná postava, typický predstaviteľ panskej spoločenskej vrstvy, ktorého autor vykreslil ako demokratického panovníka – má záujem o to, ako ľud žije.
Ľud – zdravé jadro národa. Poukázal na jeho silu, schopnosti, nadanie, tvorivosť, mravné zásady.
Autorovi nešlo o odkrývanie minulosti, ale o hodnotenie súčasnosti. Pred básnickou skladbou Detvan zaradil báseň Vrstovníkom, v ktorej vyzýva všetkých, aby prejavili záujem o vlastný národ. V Detvanovi autor použil aj realistické prvky. Vohľady, Lapačka, Jarmoky – konkretizovanie deja na Poľanu, opis Detvianskej prírody, odevu, tradícii.
„Stojí vysoká, divá Poľana,
mať stará ohromných stínov,
pod ňou dedina Detvou volaná,
mať bujná vysokých synov:
či tých šarvancov Detvy ozrutných
Poľana na tých prsiach mohutných
Nenosí a nenadája?
Alebo aspoň na tie výšiny
nehľadí dcéra tejto rodiny,
keď má porodiť šuhaja?“
„Ako by Detva obrov nemala! –
Mať zrodila v poli syna,
trávovú plachtu porozvíjala,
z buka na buk ju pripína;
prvý raz oči šuhaj roztvorí,
čo vidí? – výsosť Poľany hory
a opachy nezvratných skál;
a spustí zraky prvé v doliny,
čo vidí? – hory zázračné stíny
a prekrásnu slovenskú diaľ.“
Porovnanie diel
|
Andrej Sládkovič - Detvan |
P. O. Hviezdoslav – Hájnikova žena |
|
Tohto autora zaraďujeme do obdobia slovenskej preromantickej a romantickej literatúry (1830 – 1850). |
Tohto autora zaraďujeme do slovenskej realistickej literatúry (1875 – 1905) do 1. fázy realizmu, kde patrila staršia generácia autorov |
|
Láska Martina a Eleny: V 1. speve „Martin“ sa so seba zaľúbia pri tanci. V 2. speve „Družina“ sa Elena bojí o Martina. V 4. speve „Vohľady“ Elena netrpezlivo očakáva svojho milého. V 5. speve „Lapačka“ odmieta Martin bojovať za kráľa bez milovanej Eleny. Obaja sú stelesnením krásy a sily slovenského ľudu. |
Láska Hanky a Miška: Láska Hanky a Miška sa začala po smrti starého Čajku. Vtedy sa zobrali a žili na hore Babia hora. Vždy boli k sebe úprimní.
|
|
Prekážkou bol kráľ Matiáš. Martin raz nebol doma a k Elene prišiel cudzinec. Bol to kráľ. Daj jej zlatý prsteň a chcel, aby s ním odišla, ale ona bola vždy úprimná a verná Martinovi. |
Prekážkou bol kráľ Artuš, ktorý pricválal k domu Hanky a Miška. Začal sa jej vypytovať, či ľúbi Miška. Chcel ju vziať so sebou, ale ona ho v sebaobrane zabila. |
|
Elena bola Martinovi verná. Nikdy netúžila po láske iného muža. Odmietla aj kráľa. |
Hanka bola tiež verná Miškovi. Neodišla ani s kráľom. |
|
Dej: Kompozícia sa skladá sa z 5 spevov: Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady a Lapačka. 1. spev: Martin Je oslavou krásnej podpolianskej prírody s dôrazom na zrastenosť ľudu s prírodou. Detviansky mládenec Martin Hudcovie zabije sokola, ktorý sa vrhol na bezbranného zajaca. 2. spev: Družina Sú to úvahy o ľudovom umení a o viere v budúcnosť slovenského ľudu. S Martinom sa stretávame na salaši pri vatre, v kruhu valachov, pri speve, zvukoch fujary a gájd. Dozvie sa, že sokol, ktorého zabil, patrí kráľovi Matiášovi. 3. spev: Slatinský jarmok Je najepickejší. Na jarmok prichádza kráľ Matiáš a Martin sa mu chce ospravedlniť. Keď vyjde najavo, že Martin zabil aj zbojníka, kráľ ho odmení kantárom a koňom. 4. spev: Vohľady Je obrazom Eleny. Kráľ sa jej zalieča, ale ona ho odmieta, lebo ľúbi Martina. Kráľ jej daruje prsteň. Martin prichádza ku svojej milej a kráľovi povie, aby odišiel. Keď Martin sedel vedľa Eleny, povedal jej, že verbujú chlapov do vojska. 5. spev: Lapačka Je obrazom veselého i tragického verbovania na dedine. Martin vstupuje do Čierneho pluku len pod podmienkou, že si môže ponechať svoju Elenu, kroj a fujaru. S jednotlivými spevmi sa rozvíja aj charakter Martina. Sládkovič pokladá Martina za „druha srdečného“ a Elenu za „sestru spevcovu“. |
Dej: Starý Čajka zomiera ako 80-ročný. Jeho syn Miško ide ku pánovi, u ktorého predtým slúžil jeho otec. Dostane prácu ako horár a žije hlboko v lese. Chce sa oženiť a zoberie si Hanku. Keď bol raz Miško v lese, prišli k jeho domu dvaja jazdci. Hanka prala a keď ich uvidela, zľakla sa. Jeden jazdec bol kráľ Artuš. Artušovi sa Hanka zapáčila. Chcel vedieť, či je vydatá a že či má svojho muža rada. Odmietla ho. Artuš poslal Miška na poľovačku a keď bol preč, prišiel za Hankou. Chcel ju zviesť, ale Hanka ho v sebaobrane zabila. Miško zobral vinu na seba. Hanka sa pomiatla a išla k rodičom. Miška po roku súdia. Hanka príde na súd a prizná sa. Miška potom prepustia. Miško prosí o odpustenie Artušovho otca Villániho. On jej odpustí a Hanka vyzdravie, keď sa jej narodí dieťa.
|
|
Porovnanie postáv: Elena – dobrosrdečná, verná mužovi Martin – odvážny, dobrosrdečný. Postaví sa pred kráľa a prizná sa, že mu zabil sokola. |
Porovnanie postáv: Hanka – milá, usilovná, verná mužovi Miško – odvážny, zoberie vinu na seba namiesto Hanky. Postaví sa pred Artušovho otca Villániho a prosí o odpustenie. |
|
Príroda: „Šum lístia storočných dubov, a k akej piesni chlapča privyká? Vietor duje horou hrubou.“ Autor opisuje Poľanu a opachy nezvratných skál, doliny a prekrásnu slovenskú diaľ. |
Príroda: „Jak hniezdo v skrytu parutí tak chalupa v hôr zákutí uprostred zeleného lázku, rozvitom sťa by na obrázku. Kút ozaj skromný, ale milý ...“ Autor tu hlavne opisuje les, kde žije Miško. Vyzdvihuje krásu kvetov a ich vôňu. Každý kvet má inú vôňu a vždy je výnimočný niečím iným. |
Rozprávanie
Je zachytenie udalostí v časovej postupnosti. Môže byť slohovým postupom aj slohovým útvarom. Umelecké rozprávanie využíva dramatické stupňovanie zápletky: zauzľovanie deja až po vyvrcholenie deja a potom k jeho rozuzleniu.
Autorská reč je prostriedok tzv. objektívneho rozprávania. Autor ňou sám za seba alebo v stotožnení s rozprávačom, navonok akoby nezainteresovanie, rozvíja príbeh, opisuje a komentuje konanie postáv, uvádza reč postáv, zobrazuje prostredie. Autor tu používa aj ďalšie slohové postupy a útvary: opis, charakteristika, úvaha. Autorská reč sa realizuje prevažne v oblasti spisovného jazyka. Býva zväčša v 3. slovesnej osobe minulého času. V novšej literatúre sa realizuje aj v 1. osobe minulého i prítomného času.
Reč postáv sa realizuje dialógom. Jedna časť dialógu – prehovor 1 postavy – sa nazýva replika a vyjadruje sa priamou rečou. Dialóg môže mať rozličné funkcie:
- rozvíjať príbeh
- stupňovať konflikt
- charakterizovať postavy
Základným, klasickým typom dialógu je symetrický dialóg. Slabší štylisti mávajú problémy s uvádzacími vetami k priamej reči, napr. často opakujú sloveso povedal.
Asymetrický dialóg je prerušovaný autorskou rečou alebo vnútornou rečou postáv. Realizuje sa ako nevlastná priama reč alebo polopriama reč.
Nevlastná priama reč slúži na vyjadrenie vnútornej reči postáv. Najčastejšie nemá uvádzaciu vetu a nie je vyčlenená osobitným odsekom. Nevlastnú priamu reč poznáme:
a) neuvedenú
b) uvedenú
Polopriama reč sa funkčne zbližuje s nevlastnou priamou rečou, ale je tesnejšie zviazaná s autorskou rečou. Odlišujú sa najmä kategóriou slovesnej osoby.
Nepriama reč je prostriedok, ktorým rozprávač nepriamo reprodukuje prehovor postavy svojou vlastnou rečou.
Hlavné druhy úvodu v rozprávaní
V rozprávaní má úvod taký veľký význam ako v rečníckom útvare. 3 hlavné druhy úvodu:
1. expozícia – úvodný opis prostredia a postáv
2. in medias res – vpadnutie priamo do deja (do stredu veci)
3. retrospektíva – pohľad naspäť. Začína sa vyvrcholením alebo rozuzlením príbehu, až potom sa dozvedáme, ako sa príbeh začal a rozvíjal. Tento spôsob sa používa najmä v detektívkach.