12. Roky porevolučné a matičné – obdobie ideálov, skepsy, pesimizmu a opätovných nádejí na identitu Slovákov
12. Roky porevolučné a matičné – obdobie ideálov, skepsy, pesimizmu a opätovných nádejí na identitu Slovákov
Spoločenská situácia:
Zhoršovala sa najmä počas Bachovej vlády – Bachov absolutizmus. Vyznačoval sa silnou centralizáciou (riadenie politiky z Viedne), prísnym tlačovým zákonom a cenzúrnymi opatreniami. Rakúska vláda sa snažila ponemčovať národy. Popredný kultúrny a politický predstavitelia (Štúr, Hurban) boli pod policajným dozorom.
Hodžovsko-Hattalovská reforma (3. kodifikácia jazyka) – v 50-tych rokoch dochádza k definitívnemu doriešeniu spisovného jazyka. V roku 1852 vydal jazykovedec M. Hattala Krátku mluvnicu slovenskú (zmeny: rozlišovalo sa i, y, zaviedli sa dvojhlásky, ä).
Po páde Bachovho absolutizmu koncom 50-tych rokov sa situácia začala zlepšovať.
Októbrový diplom 1860 – výslovné požiadavky rovnoprávnosti národností žijúcich v Uhorsku – oživenie národného života na Slovensku.
Memorandum slovenského národa 6. – 7. jún 1861:
V Turčianskom svätom Martine ako významný dokument, ktorý tu bol prijatý na celonárodnom zhromaždení. Išlo o požiadavky základných práv slovenského národa, ktorej zakladateľom bol Štefan Marko Daxner:
- Dať Slovákom tzv. Slovenské okolie
- Možnosť používať vlastný slovenský jazyk
- Rozvíjať národnú kultúru a školstvo – mať vlastné školy, založenie stredných a vysokých škôl
- Mať vlastnú administratívu a úrady
- Zastúpenie Slovákov v uhorskom sneme
- Vytvorenie snemu v Banskej Bystrici
- Založenie MS a Slovenských gymnázií a ďalšie požiadavky boli predložené Cisárovi vo Viedni, no splnené boli len niektoré, a to založenie MS a 3 slovenských gymnázií.
MS 4. 8. 1863 – založená na 1. valnom zhromaždení ako 1. úradne potvrdený slovenský spolok a celonárodná inštitúcia. Reprezentovala Slovákov a bola symbolom ich existencie a samostatnosti. Aj Martin sa tak stal významným kultúrnym centrom. 1. predsedom bol Štefan Moyzes a podpredsedom Karol Kuzmány. Obdobie existencie MS (1863 – 75) nazývame Matičným obdobím. Jadro programu tvorili kultúrne a literárne otázky, nie politické. MS kládla dôraz na vydavateľské činnosti, vypisovala súťaže literárnych diel a snažila sa rozvíjať aj vedecké myšlienky. 1864 vydala Letopis MS, 1. humoristický časopis Černokňažník.
Stredné školy – v 60-tych rokoch vznikali 3 slovenské gymnázia: v Revúcej (1862), Martine (1866) a v Kláštore pod Znievom (1869).
Rakúsko-maďarské vyrovnanie 1867:
- rovnocenné rozdelenie moci medzi Rakúskom a Maďarskom
- stupňoval sa národnostný a sociálny útlak pre Slovákov, nastalo silné pomaďarčovanie, prenasledovaní boli slovenskí národovci a inštitúcie boli zatvorené
- roku 1874 3 slovenské gymnázia – študenti odchádzajú do Čiech, Nemecka, Rakúska, Ruska a roku 1875 bola zatvorená aj MS
Nová škola:
- v Pešti vydávala Slovenské noviny
- usilovala sa o dorozumenie s maďarskou liberálnou stranou a hlásala princíp národného feudalizmu
- rozvoj vied a priemyslu v 60. – 70. rokoch 19. st. prináša nové spoločenské a mravné problémy. Rozvíja sa aj dráma. Vznikali nové literárne druhy a žánre. Tradičný romantický hrdina a dedič klasicizmu – racionalista dostali nového partnera v postave praktického muža činu – realistu. = politika činov.
Ľudovít Kubáni
Život
Narodil sa v Záhoranoch v rodine učiteľa. Detstvo prežil v Drienčanoch (v Gemeri). Na štúdiách v Levoči sa zapojil do činnosti Jednoty mládeže slovenskej. Žil aj so svojou rodinou vo veľkej biede. Písal poéziu, prózu, bol kritikom, žurnalistom a prekladateľom.
Poézia: nepodliehal romantickej tradícii, ale vyjadroval trpké životné skúsenosti z porevolučných rokov Uhorska.
- básne Slzy osudu a Sahara
- epos z poľských dejín Radziwillovna, kráľovná poľská
Próza: najlepšia časť Kubániho umeleckého diela
- kratšie prózy – Mendík, Hlad a láska, Suplikant, Čierne a biele šaty, Pseudo-Zamojski, Emigranti
- románová tvorba – nedokončený historický román Valgatha
Mendík
Zachytil 3 spoločenské vrstvy:
- Mendíci – pomocníci učiteľa (rechtora), zväčša siroty, chudobná spoločenská vrstva
- dedinská inteligencia – rodina Šípikovcov
- dedinskí boháči – mäsiar Volovec
Učiteľ Šípik predstavuje ešte starý svet – prehnane používa latinčinu. Jeho žena nemilosrdne zaobchádza s Mendíkmi. Chce svoju dcéru Sidóniu vydať za bohatého Volovca, na ktorom autor zobrazil všetky negatívne vlastnosti namysleného zbohatlíka. Volovec bol nerozhodný a jeho zámer oženiť sa so Sidóniou prekazí malý Mendík, ktorý náhodne objaví krádež Volovca v dome nevesty. Tak zvíťazí láska Sidónie a nesmelého kaplána Trnavského. Volovec sa po návrate z väzenia rozhodol, že sa neožení. Je to karikatúrne vykreslená postava (vzhľad i správanie). Bol tučný, nevzdelaný, nevedel sa dobre vyjadrovať, používa gemerské nárečie, svojim vzhľadom odpudzuje ľudí.
Valgatha
Je to nedokončený historický román z obdobia bojov Jiskrovcov na Slovensku proti Huňadyho uhorským vojskám (15. st.). Obom znepriateleným stranám hrozilo nebezpečenstvo od Habsburgovcov a Turkom. Ústrednou postavou je rytier Valgatha – veliteľ Jiskorovej pevnosti Drienčany, ktorý sa nechcel zmieriť s Huňadym, bol márnomyseľný, ziskuchtivý a lakomý. Huňady – dočasný správca Uhorska. Spolu so synom Lackom boli predstaviteľmi spojenia záujmov národov Uhorska. V diele badať romantické prvky: motív lásky Valgathovej dcéry Milice (v závere sa dozvie, že je dcéra Jiskru. Milicina a Lackova láska stroskotala na rytierskej cti, povinnosti a zámeroch nepriateľa.
Bitka o Drienčany
Bojazlivá predtucha, že príde veľa vody, rástla. Ako keby sa príroda spolčovala s Huňadovcami. Najskôr ticho a potom všade šuchot. Najsmelším klesalo srdce. Každému išlo o život. Tisíce hlasov kričalo za Huňadovcov, aby zabili Valgathu. Hniezdo Valgathu bolo vodou vytopené. A zatiaľ Milica našla svojho otca – Jiskru.
Gustáv Kazimír Zechenter – Laskomerský
Život
Predstaviteľ humoristickej literatúry v matičných rokoch. Narodil sa v Banskej Bystrici, detstvo prežil v baníckom prostredí, kde si k robotníkom, ľuďom i deťom z okolia vypestoval kladný vzťah. Najkrajšiu časť svojho života prežil ako banský a lesný lekár v Brezne. Zbieral ľudové piesne a povesti. Zaoberal sa geologickými výskumami vo svojom kraji spolu s Dionýzom Štúrom. Zomrel v roku 1908 v Kremnici.
Literárna tvorba:
1.cestopisy. Zo Slovenska do Carihradu, Zo Slovenska do Ríma, Zo Slovenska do Itálie = v nich zobrazuje vlastné príhody a dojmy. Z výletov po Slovensku vznikli: Výlet do Tatier, Priechod cez Čertovicu, Z Turčianskych Teplíc do Trenčianska
2.krátka próza – využil humor, satiru, iróniu, autobiografický charakter
Zozbierané žarty a rozmary
Radvanský jarmok
Študentský majáles = študentské roky a detstvo
Cestovanie na vakácie
Ostatné fašiangy
Lekárske prostredie: Praktický lekár, Malý omyl
Autobiografický denník: Vlastný životopis – po jeho smrti vyšiel knižne po názvom Päťdesiat rokov slovenského života
Reportážna črta: Poľovačka na medveďov
Novela Lipovianska maša
Prelínajú sa v nej prvky sentimentálneho romantizmu s dokumentárne opisným realizmom. Je to príhoda o romantickej láske medzi Aničkou Dymákovou a Jankom Dubcom. O Aničku sa uchádzal aj uhlomerač Ravasy, intrigán, maďarón a vrah. Ravasy sa rozhodne Janka odstrániť. Vie, kade chodí Janko do lesa a podpíli lavičku cez potok, aby sa Jankovi niečo stalo. Plán mu nevyšiel a do pasce sa chytí náhodný obchodník z mesta. Ravasy ho obral o peniaze a zabil ho Jankovým nožom. Ako išiel Janko cez les, počuje volať pána Dymáka o pomoc. Keď ho uvidí, zbadá, ako ho zakrvavený medveď napáda. Janko sa pripojí do bitky a vrazí svoju valašku medveďovi do hlavy. Chcel úder opakovať, ale valaška sa mu zlomila a medveď išiel napadnúť Janka. Janko sa bezmocne bránil. Jeden z poľovníkov svojím nožom ho bodne do hrude. Janko je obvinený z vraždy náhodného obchodníka. Ravasy sa chytil do pasce na medveďov. Keď ho našli, polomŕtvy sa priznal. Janko je zbavený viny. Janko sa s Aničkou dá dokopy.
Jonáš Záborský
Život
Narodil sa v Záborí v chudobnej zemianskej rodine. Študoval v Halle, pôsobil ako evanjelický farár v Rankovciach. Keď mu vyhorela fara, ocitol sa v zlej spoločnosti. Prestúpil do katolíckej cirkvi a stal sa kaplánom na nemeckej fare. Po revolúcii odišiel do Viedne, kde redigoval Slovenské noviny. Tu vydal zbierku Žehry, ktorý Štúrovci odsúdili. V závere svojho života sa utiahol na biednu faru v Župčanoch, kde aj zomrel.
Tvorba:
Písal poéziu, prózu i drámu. Jeho 1. zbierka vyšla pod názvom Bájky – odcudzuje sociálnu nerovnosť, útlak a vyrovnáva sa s otázkami slobody.
Náboženský epos Vstúpenie Krista do pekiel – pripomína Danteho Božskú komédiu.
Próza je písaná realisticky, pričom vychádza z celkovej spoločenskej situácie a vlastných skúseností.
Hlovík medzi vzbúreným ľudom
Šafránkovci
Chruňo a Mandragora
Hulifaj
Panslavistický farár
Faustiáda
Dva dni v Chujave
Panslavistický farár
Je to autobiografické dielo, v ktorom zobrazil vlastné životné osudy a trpké sklamania (vystupuje tu ako farár Žarnovič). Spoznáva ťažký život roľníkov, ich zaostalosť, ale aj rôzne neduhy spoločnosti ako alkoholizmus. Vykresľuje tu cirkevné a úradné postavy, aj statkárov, ktorí prehlbujú biedu Slovákov.
Dva dni v Chujave
Má 2 časti: 1. časť sa volá Deň škaredý (prítomnosť), 2. časť sa volá Deň pekný (budúcnosť).
Deň škaredý
Chcel tu vykresliť biedu, hlad a živorenie ľudí v dedinke Chujava, kde sú domy na spadnutie a ľudia hľadajú útechu v alkohole. Chujava = Župčany. Ostro kritizuje vládu úradníctva, keď 1865 prichádzajú z mesta vyberať poplatky a pokuty. Ľud zdierajú nielen vrchnosť, ale aj krčmári a statkári. Dedinčania museli zaplatiť pokutu, lebo na stavbu cesty prichystali kôpky štrku. Tých, čo sa búria, palicujú. Autor videl rozpory, ale nevidel východisko z biedy. Podarilo sa mu vykresliť spoločenské pomery po zrušení poddanstva na slovenskej dedine, mravný i sociálny úpadok, ale východisko hľadá v 2. častí (Deň pekný). Za jedných z hlavných vinníkov pokladá inteligenciu, ktorá sa nestará o ľud, ale prisluhuje pánom. Do zaostalej Chujavy prichádza za farára Rastic. Ten sa spojí s úradníkom Rozumovským, učiteľom Semenákom a advokátom Stupnickým. Chceli premeniť zaostalú dedinu na modernú kultúrnu obec = opatrovňa pre deti, postaviť školu, spoločnú sýpku a požičovňu obilia. Obec si predstavovali ako družstvo, ktoré bude viesť inteligencia a nebude vykorisťovanie. Po odkúpení majetku od statkára Kobzaya začali stavať po požiari nové domy pre dedinčanov.
Faustiáda
Je satira na uhorské pomery v 50 – 60-tych rokoch minulého storočia. Hlavná postava doktor Faust sa vyberie do Kocúrkova, no najprv sa zastaví v nebe, očistci a pekle, ba zájde aj do Turecka a odhaľuje turecké bašovanie a utrpenie bulharského ľudu. Jadrom skladby sú zážitky Fausta v Kocúrkove. Navštívi mestskú honoráciu. Autor tak predstavuje nové panstvo po revolúcii 1848. Faust prišiel poraziť obra Puchora, ktorý symbolizuje Bachov absolutizmus. Faust ho oslepil a oslobodil stádo z chlievov, načo Puchor od zlosti skamenie. Použitie fantastických rozprávkových motívov umožnilo autorovi nebrať ohľad na nijakú logickú súvislosť. Hoci je v diele veľa komických situácií, niet tu humoru, skôr „smiech cez slzy“, bolestný úškľabok nad sociálno-politickými pomermi v Uhorsku.
Dramatická tvorba – historické drámy:
Možno ich rozdeliť na 3 tematické okruhy:
- Prvý tvoria drámy z Veľkej Moravy a slovensko-uhorských dejín. K najznámejším patrí Bitka pri Rozhanovciach
- Do druhého patria hry čerpajúce zo srbsko-uhorských dejín, napr. Chorvátska Helena, Stroskotanie Srbska
- Tretí okruh predstavuje cyklus Lžedimitrijady čili Búrky Lžedimitrijovské v Rusku z rusko-poľských dejín
Veselohra Najdúch
V nej sa vtipne rozohráva dej okolo nemanželského dieťaťa mladého zemana a statkára Gejzu Kobozyho a zvedenej sedliackej dievčiny Maňuše Rojkovičovej. Zvedené dievča donesie dieťa na panský dvor, aby ho vychovali. Ľud sa o tom dozvie a chce sa pánom pomstiť. Nakoniec panstvo zachráni farár. Oslobodené dievča si odnáša svoje dieťa, ktoré napokon ostane Gejzovi. Ďalšiu časť deja tvoria zápletky okolo volieb slúžneho. Chce ich vyhrať pán Gejza, ale na podplatenie voličov potrebuje peniaze. Preto sa usiluje získať Ľudmilu, dcéru bohatej statkárky. Tá ho odmieta a dá svoju ruku Jablonkajmu, ktorý dobre zmýšľa s ľudom a nakoniec voľby vyhrá. Statkárka a mladý pán Gejza výjdu na posmech. Veselohra je ostrou kritikou mravného úpadku zemianstva.
Kritika
V novinách je prejavom demokratickosti zriadenia. Je to slohový útvar, ale aj ako na hodnotiaci vzťah ku skutočnosti, ktorá si všíma najmä nedostatky, záporné javy a upozorňuje na ne s cieľom dosiahnuť ich nápravu. Kritika v publicistike sa vyskytuje ako samostatný slohový útvar, uplatňuje sa však aj ako hodnotiaci postoj v rozličných podobách v mnohých spravodajských, analytických a beletristických žánroch. Náučná kritika komplexne analyzuje a hodnotí kladné a záporné stránky javov a diel.
Konštruktívna kritika – má naznačiť spôsob riešenia
Sebakritika – je to priznávanie si vlastnej chyby. Je to kritika seba samého
Spoločenská kritika – kritika spoločnosti na nejakú jednotlivú vec, osobu, ...Je to kritika z celospoločenského hľadiska