13. Úsilie o umelecké poznanie skutočnosti v literatúre Európskeho realizmu /Ch. Dickens, H. Balzac, V. Gogoľ, F. Dostojevskij, L. N. Tolstoj a ďalší/
13. Úsilie o umelecké poznanie skutočnosti v literatúre Európskeho realizmu /Ch. Dickens, H. Balzac, V. Gogoľ, F. Dostojevskij, L. N. Tolstoj a ďalší/
Spoločenská situácia:
Koncom 18. a začiatkom 19. st. dochádza v Európe k hospodárskym, spoločenským i politickým zmenám (1. priemyselná revolúcia v Anglicku, rozklad feudalizmu a upevňovanie kapitalistických výrobných vzťahov, ktoré boli založené na moci peňazí, vyostrovanie bojov proletariátu – 1. proletárska revolúcia – Parížska komúna 1871 a prudký rozvoj prírodných vied).
Rozvoj filozofického myslenia:
V tomto období sa v oblasti filozofie objavuje nový smer pozitivizmus = idealistický filozofický smer, ktorý vychádza z poznateľnosti sveta na základe skúseností a preto vyzdvihuje objektívnej konkrétne ľudské poznanie. Zakladateľom bol August Comte, ktorý tvrdil, že neschopnosť poznať skutočnosť má poslúžiť ako obrana kapitalistického spoločenského poriadku. Pozitivisti považovali za skutočné len tie výsledky, ktoré sa dali zmyslami overiť a experimentom dokázať.
Realizmus – nový smer, ktorého pôvodcom názvu bol Francúz Gustave Courbert – bol maliar. Roku 1855 označil takto svoj pavilón na svetovej výstave v Paríži. Realizmus vznikol ako reakcia na predchádzajúci umelecký smer romantizmus. Dnes ho nechápeme len ako historický smer 19. st., ale ako výraz vzťahu umelca ku skutočnosti. Jeho prvky nájdeme v impresionizme, kubizme, neorealizme, ...Realizmus je nová umelecká metóda, pomocou ktorej umelci pravdivo zobrazujú skutočnosť a spoločenské javy.
Znaky realizmu
- Vznikol ako reakcia na romantizmus
- Spisovatelia sa sústreďujú na všestranné poznanie, ako aj na presné zobrazovanie a zachytenie života človeka – reálne (pravdivé, skutočné) zobrazenie sveta
- Hrdina je typický jedinec, ktorý pochádza z rôznych spoločenských vrstiev a dá sa na ňom charakterizovať určitá skupina ľudí v istom konkrétnom typickom prostredí. Neexistuje delenie postáv na kladné a záporné, ale postavy majú kladné i záporné vlastnosti. Postava sa v priebehu deja rozvíja.
Porovnanie romantizmu a realizmu
Romantizmus |
Realizmus |
1. Rozpor medzi snom sa skutočnosťou (ospevovali veľkolepú minulosť alebo nejasnú budúcnosť) |
1. Zobrazenie prítomnosti |
2. Neskutočný svet |
2. Skutočný svet |
3. Cit, fantázia |
3. Rozum |
4. Idealizmus (Hegel) |
4. Pozitivizmus (August Comte) |
5. Hrdina – zvláštny hrdina – výnimočný kult silného jedinca, osamotený, búri sa proti spoločnosti, jeho boj je neúspešný a končí tragicky |
5. Typický hrdina – má kladné i záporné vlastnosti a charakterizuje určitú skupinu ľudí v typickom prostredí |
6. Hrdina izolovaný od spoločnosti |
6. Hrdina vyrastá v spoločnosti |
7. Subjektivizmus, emocionálnosť |
7. Objektivizmus, racionalizmus |
Hlavné žánrové útvary:
Román – zložitý epický útvar založený na rozprávaní. Vystupuje tu veľa postáv, ktoré sa v priebehu deja vyvíjajú, delia sa na hlavné a vedľajšie a preto sa okolo nich rozvíja hlavná a vedľajšia dejová línia. Typy románov:
- Podľa tematického hľadiska: sociálny, ľúbostný, generačný, historický, cestopisný, dobrodružný, psychologický
- Podľa zväzkov: dilógia, trilógia, tetralógia, 5, 6 zväzkový román
Novela – stredne epická forma, ktorá zobrazuje určitý súbor udalostí založených na neobyčajnosti príbehu, pričom dej má rýchly spád. Postavy neprechádzajú vnútorným vývojom, sú sformované už na začiatku deja.
Poviedka – krátky epický útvar, v ktorom vystupuje veľmi málo postáv a zobrazuje len 1 udalosť alebo určitý výsek zo života postavy
V realizme nachádzame postavy zo všetkých spoločenských prostredí, vychádzajúc z londýnskeho a parížskeho podsvetia a končiac kruhmi aristokracie a buržoázie. Typy: Goriot, Rastignac, Bovaryová, Čičikov, Rudin, Bazarov, Bezuchov.
Anglická literatúra
Anglicko v polovici 19. st. vystupovalo ako prvoradá svetová mocnosť. V parlamente sa odohrával neustály boj medzi konzervatívnou stranou a liberálmi.
Predstavitelia:
Charlotte Brontėová – román Jana Eyrová – je to romanticko-realistický príbeh siroty, jej lásky i prekážok, s ktorými sa musela boriť.
Emily Brontėová – román Búrlivé výšiny – realisticky sa tu zobrazujú vzťahy medzi ľuďmi na anglickom vidieku. Lásku, čisté ľudské vzťahy strieda nenávisť, nevraživosť a pomsta. Autorke sa podarilo preniknúť do psychiky svojich hrdinov a vyjadriť protest proti potláčaniu citov, útlaku a pokrytectvu. Hlavnou postavou je Hareton, ktorý prosí 1 rodinu o sprievodcu na ceste domov.
Charles Dickens
Život
Je predstaviteľom kritického anglického realizmu. Syn drobného úradníka, ktorý bol pre dlhy väznený. Mal veľmi ťažké detstvo: ako 10-ročný musel pracovať v továrni, ako 15-ročný pracoval v advokátskej poradni ako pisár, publikoval v časopisoch. Bol súdnym a parlamentným spravodajcom, zapisovateľom a reportérom.
Literárna tvorba – zameral sa v nej na riešenie nešťastných osudov detí. Aj keď videl triedne rozpory v anglickej spoločnosti, chcel ich riešiť mierne – reformami alebo výchovou.
Kronika Pickwickovho klubu
Prvý humoristicky ladený román. Napísal ho na objednávku ako 24-ročný (priniesol mu literárnu slávu a finančné zabezpečenie). Podáva v ňom kritiku anglickej spoločnosti a obviňuje buržoáziu z krívd páchaných na ľude. Stal sa veľkým kritikom a humanistom doby. Pán Pickwick bol vykreslený ako tučný, plešivý, naivný človek, hoci pôvodne to mala byť postava úplne opačná. Mal veľmi dobré srdce, bol spravodlivý a láskavý. Aj keď bol naivný, vždy sa z intríg šťastne dostal. Mal svojskú predstavu šťastia, z ktorej vylúčil zlo, nespravodlivosť a krivdu. Pre svoju pravdovravnosť sa často dostával do konfliktu s úradnou spravodlivosťou. Bol obmedzený, smoliar, ktorý často doplácal na svoje dobré zámery.
Pán Pickwick už dlhšie zanedbával svojich priateľov. Sluha mu podal dámsku navštívenku. Doniesol ju neznámy muž. Navštívenka bola od pani Hunterovej. Bola to pánova žena. Pán Pickwick sa chcel s ňou zoznámiť. Pani Hunterová usporiadala raňajky. Hovorili si rôzne básne, rozprávali sa o živote, ...
Oliver Twist
Dielo bolo sfilmované. Autor kritizuje postavenie detí v buržoáznom Anglicku a poukazuje na zlý systém anglického zákonodarstva, ktoré nie je schopné vyriešiť sociálne otázky anglickej spoločnosti.
Po narodení mu matka zomrela. Najprv býval v sirotinci, ale keď dosiahol vek 9 rokov, dali ho do ústavu. Jedného dňa išiel okolo kominár. Oliver padol na kolená a prosil, aby ho k nemu nedávali, lebo bolo známe, že už 4 chlapcov ubil na smrť. Nakoniec sa dostal ku hrobárovi. Ten mal učňa, ktorý Oliverovi stále robil zle. Rozhodol sa, že ujde do Londýna. Po ceste stretol svojho dávneho priateľa Dicka. V Londýne mu skrížil cestu Jack Dawkins, prezývaný Lišiak. Ten ho zaviedol ku Faginovi. U Fagina bolo aj mnoho ďalších detí. Často sa hrávali hru na vyťahovanie vecí z vreciek. Oliver a dvaja zlodeji okradli pána o vreckovku. Okradnutý zbadal Olivera, ako uteká a rozbehol sa za ním. Neskôr za ním začali utekať aj iní ľudia, ktorí ho dobehli. Nakoniec to okradnutý pán vyriešil a povedal, že to boli iní dvaja chlapci. Olivera sa ujal pán Brownlow. Fagin sa nahneval, keď sa Oliver nevrátil. U pána Brownlowa si Oliver zvykol. Pán Brownlow ho raz poslal vrátiť knihy. Stretol Nancy a zlodeja Sikesa, ktorí ho uniesli. Nechali Olivera 2 dni samého v dome. Zlodeji sa chystali vykradnúť 1 dom a vzali aj Olivera. Oliver začal v dome kričať. Sikes ho postrelil a ostatní ušli. Nakoniec sa zistilo, že dom, v ktorom kradli, patril pánovi Brownlowovi a jeho neteri Rose. Sikesa a ostatných zlodejov chytili. Pán Brownlow si Olivera adoptoval.
Francúzska realistická literatúra
Od začiatku 19. st. sa dostáva do popredia buržoázia.
Stendhal
(Vlastným menom Henri Beyle). Významný esejista a prozaik, bol zarytým nepriateľom aristokracie. Zúčastnil sa na niekoľkých významných bitkách.
Román Červený a čierny
Julien Sorel, ctižiadostivý mladý muž, sa rozhodne skoncovať s chudobou a zvolí si kariéru dôstojníka. Keď postrelí svoju 1. milenku, dostáva sa pred súd. Odsúdia ho na trest smrti a popravia. V konflikte, v ktorom proti sebe symbolicky stojí čierna farba spoločnosti a červená farba ľudskej túžby po plnom a vášnivom živote, Julien dobrovoľne prehráva.
Julien odpisoval v knižnici listy. Vošla slečna Mathilde. Slečna de La Mole kradla tajne knihy z otcovej knižnice, o čom nik nevedel. Gróf Norbert prišiel do knižnice asi o 3. Na 2. deň bol Julien na 2 teologických prednáškach. Gróf sa zatiaľ chystal na jazdu na koni. Išiel aj Julien. Gróf po obede rozprával otcovi o Julienovej nešikovnosti. Všetci sa navzájom prerušovali. Julien nakoniec odišiel od stola. Nejaká dobrá duša prezradila pánovi de Rēnal návštevy jeho ženy v Julienovom väzení, lebo o 3 dni neskôr jej poslal koč s výslovným rozkazom, aby sa hneď vrátila do Verriéres.
Kartúza parmská – mladý šľachtic utečie z domova a pridá sa k Napoleonovi. Je však svedkom jeho porážky pri Waterloo. Sklamaný sa vracia do Talianska. Svoj dobrodružný život končí v kartuziánskom kláštore.
Stendhalovi hrdinovia sú vášniví, nepoddajní, v ustavičnom konflikte s úzkoprsou, pokryteckou spoločnosťou, v ktorej hoci sa pokúšajú, nemôžu uskutočniť svoje sny. Autor je odporcom spoločenskej konvenčnosti a všednosti. Jeho realistická metóda sa vyznačuje úsilím verne zobraziť spoločenské pomery a súčasne prehĺbiť psychologickú analýzu. Bol odporcom kvetnatosti štýlu.
Gustave Flaubert
Pani Bovaryová – hrdinka, žena vidieckeho lekára, romanticky túži po veľkej láske. Jej milenci ju využívajú a opúšťajú, keď nemá peniaze. Pretože sa nechce stať úžerníkovou milenkou, končí život samovraždou. Manžel, ktorý až po ženinej smrti zistí jej neveru, postupne chradne a zomiera.
Citová výchova – nenaplnená láska študenta k vydatej žene
Guy de Maupassant
Život
Pochádzal zo šľachtickej rodiny. Študoval právo, ale štúdium neukončil, pretože odišiel ako dobrovoľník na prusko-francúzsky front. Po vojne pracoval na ministerstve školstva, písal eseje a kritické články.
Romány:
Miláčik – zobrazuje mladého karieristu, ktorému ženy pomôžu vyzdvihnúť sa z biedneho prostredia do vládnucich kruhov.
Mont – Oriol – na živote rovnorodých postáv (sedliaci, podnikatelia, lekári, aristokrati) zosmiešňuje honbu za majetkom.
Guľôčka – Je to príbeh mladej prostitútky. Dostavník už čakal iba na ňu. Bola zarazená a hanbila sa. Gróf vzal svoju ženu a vzdialili sa od nej. Všetci sa tvárili, ako keby ju nevideli. Guľôčka sa neodvážila zdvihnúť zrak na ostatných. Všetci sa dali do jedla, iba Guľôčka sa dusila hnevom. Premýšľala nad tým, prečo sa nechala pošpiniť bozkami Prusa. Rozplakala sa.
Znaky naturalizmu
Nadväzoval na francúzsky realizmus. Jeho znakom bolo úsilie o vystihnutie tzv. životnej pravdy, chápanej v duchu pozitivizmu. Človeka zobrazoval ako súčasť prírody, ako fyziologicky a sociálne determinovaného (predurčeného) tvora pôsobením dedičnosti alebo vplyvom prostredia.
Emile Zola
Romány Brucho Paríža, Zabijak, Germinál = zobrazil tu ťažké životné a pracovné podmienky robotníkov. Prostredie hrdinov dobre poznal. V jeho diele sú silné realistické tendencie a do popredia sa dostáva sociálny a humanistický akcent.
Honoré de Balzac
Život
Bol najväčším spisovateľom francúzskeho kritického realizmu. Pochádza z rodiny zbohatlého sedliaka. Vyštudoval právo a snažil sa zbohatnúť a dostať sa do vyššej spoločnosti. Najskôr pracoval v advokátskej poradni, neskôr ako spisovateľ (začínal detektívkami a dobrodružnými románmi = neuspel). Založil vlastné nakladateľstvo a tlačiareň. Oženil sa s poľskou šľachtičnou Evelínou Hanskou, čoskoro po sobáši zomiera.
Literárna tvorba:
Cyklus Ľudská komédia – cyklus románov a zároveň celoživotné dielo, ktoré má 3 časti:
- štúdie mravov
- filozofické štúdie
- analytické štúdie
Obsahuje 99 románov, v ktorých vystupuje asi 2500 postáv. Zachytáva encyklopédiu života francúzskej kapitalistickej spoločnosti založenej na moci peňazí a morálku ľudí (zisk, zlato, peniaze, ...). Mnohí hrdinovia prechádzajú do románov pod inými menami (zločinec Voutrin prechádza ako kňaz v diele Leska a bieda kurtizán). Do tohto cyklu patria romány: Otec Goriot, Lesk a bieda kurtizán, Stratené ilúzie, Šágrenová koža, Gobseck, Eugénia Grandetová, Luis Lambert,...
Otec Goriot
Dej sa odohrával v Paríži v 19. st. Idea: Neopakovaná otcovská láska k jeho dcéram Anastázii a Delphine.
Bol cestovinársky robotník, sporivý a dosť podnikavý, aby si mohol kúpiť závod svojho majstra, ktorý sa náhodou stal obeťou 1. povstania roku 1789. Ľud sa zatiaľ ruval pred dverami pekárov. Za ten čas si Goriot nahromadil kapitál, ktorý mu lepšie umožnil viesť obchod. V nikom nevzbudil závisť. Otec Goriot bol trpezlivý, vytrvalý, činný, energický, ... Otec Goriot mal ženu, ktorú mal veľmi rád. Mal s ňou 2 dcéry: Anastasiu a Delphine. Keď boli jeho dcéry súce na vydaj, mohli si vybrať muža, akého chceli, lebo mali dostatok peňazí po otcovi. Anastasii dvoril gróf de Restaud a ona potom opustila otcovský dom. Delphine mala veľmi rada peniaze, vydala sa za Nucingena, ktorý sa stal barónom Svätej ríše rímskej. Otec
Goriot býval zatiaľ v penzióne u pani Vauquerovej. Býval na 1. poschodí, ale keď sa mu peniaze míňali, musel sa presťahovať na vyššie poschodie, lebo tam to bolo lacnejšie. Goriotov život skúmal študent Rastignac. Goriot sa sťažoval, že on vždy podporoval svoje dcéry, aj ich zabezpečil a ony ho ani neprídu pozrieť, ani keď leží na smrteľnej posteli. Jeho dcéry dokonca neprišli ani na pohreb.
Šágrenová koža
Je to najčítanejší román z cyklu Filozofické štúdie. Autor čerpal námet z orientálnych rozprávok. Mladý šľachtic chce skoncovať so životom, lebo nemá dosť síl napísať dielo Teória vôle. Starinár mu daruje osliu kožu, ktorá splní všetky jeho želania. Stane sa bohatým a slávnym, získa lásku žien, ale koža sa zmenšuje a tým sa kráti jeho život. Strach zo smrti ho prenasleduje a nakoniec naň aj zomiera. Balzac zdôrazňuje, že túžba po moci má zhubné následky.
Severské literatúry
Henrich Ibsen
Predstaviteľ nórskej literatúry – dramatik. Prešiel od kritiky malomeštianskej morálky (Opory spoločnosti, Nora) k symbolickým drámam (Pani z prímoria).
Björnstjerne Björnson
Ďalší nórsky spisovateľ, prozaik, dramatik a publicista. Bojoval za rovnoprávnosť žien v spoločnosti v hre Rukavička a zobrazil dedinských ľudí v novele Veselý chlapec. V básni Áno, milujeme túto krajinu ospieval svoju vlasť a stala sa nórskou štátnou hymnou.
Maďarská literatúra
Imre Madách
Najväčší maďarský realista, ktorý napísal veršovanú drámu Tragédia človeka.
Kalmán Mikszáth
Maďarský prozaik, ktorý sa preslávil románmi Dáždnik svätého Petra, Podivné manželstvo, Posledný hradný pán.
Obaja maďarský spisovatelia pochádzali zo Slovenska a zobrazovali spoločenský a duchovný život upadajúcej šľachty a novovznikajúcej buržoázie.
Poľská literatúra
Henryk Sienkiewicz
Trilógie z histórie Poľska 17. st.: Ohňom a mečom, Potopa, Pán Wotodyjowskí
Z obdobia Ríma: román Quo vadis – stvárňuje v ňom úpadok pohanského Ríma a prenasledovanie kresťanov. Dej vrcholí obrazom horiaceho Ríma a hromadnými popravami kresťanov.
Ruská literatúra
Spoločenská situácia:
Nevoľníctvo brzdilo rozvoj buržoázie. Šírili sa roľníckej nepokoje, ktoré dal cár kruto potlačiť. V mestách prekvitalo úplatkárstvo, karierizmus, pokrytectvo a udavačstvo. Spoločenské nedostatky sa odrazili aj v umeleckej tvorby, ktorá sa odklonila od romantizmu smerom k realizmu.
Nikolaj Vasilievič Gogoľ
Patrí k 1. predstaviteľom realizmu v próze a dráme. Rozprávačský talent využil v 1. zbierkach poviedok z Ukrajiny (Večery na laze neďaleko Dikaňky a Mirhorod). V cykle Peterburské poviedky (Petrohradské novely) uvádza na scénu malých, nenápadných ľudí, najmä úradníkov.
Revízor – v nej pranieruje mestských predstaviteľov, ich úplatkárstvo, hrabivosť a strach pred odhalením. Hlavná postava je Chlestakov, ktorý predstavuje groteskný obraz dôležitosti a skutočnej duševnej úbohosti.
Mŕtve duše – hlavný hrdina je Čičikov, cestuje po Rusku a od statkárov skupuje mŕtve duše. V statkároch autor zobrazil celú plejádu záporných postáv odsúdených na zánik.
Nozdriov si chcel spríjemniť chvíľu kartami. Čičikov ho chcel o niečo poprosiť. Potreboval mŕtvých nevoľníkov. Opýtal sa ho načo. Čičikov povedal, že ich chce využiť na to, aby si ho v spoločnosti vážili. Nozdriov povedal Čičikovi, že je lotor. Čičikov mu najprv ponúkal žrebca, potom kobylu a potom psy. Všetko odmietol. Začali hrať karty a Čičikovi sa aj kôpka zdala falošná.
Ivan Sergejevič Turgenev
„Maliar ruskej prírody“
V zbierke Poľovníckej zápisky zobrazuje krásnu prírodu stredného Ruska, ale aj útlak nevoľníkov. S typom „zbytočného človeka“ sa stretávame v románe Rudin. Hrdina je vzdelaný človek, ktorý nedokáže bojovať za svoju lásku. Vie sa nadchnúť novými myšlienkami, a preto odchádza bojovať na parížske barikády, kde zomiera.
Román Otcovia a deti predstavuje generačný konflikt statkárskej aristokracie a revolučno-demokratickej inteligencie. Nových ľudí (deti) tu predstavuje mladý lekár Bazarov, nihilista, ktorý odmieta všetko staré, dôveruje len vede, ale nenachádza cestu k novému a zomiera.
Gončarov
Román Oblomov – znamená typ zbytočného človeka. Udomácnil sa v literatúre aj pojem „oblomovčina“ – povaľačstvo alebo žitie na úkor iných ľudí.
Anton Pavlovič Čechov
Najväčší ruský dramatik, ktorý napísal hry Čajka, Ujo Váňa, Tri sestry, Višňový sad
Lev Nikolajevič Tolstoj
Väčšiu časť života prežil v rodnej dedinke Jasná Poľana – vznikla tu aj kniha Jasnopolianske zápisky. Jeho osobným lekárom bol Slovák dr. Dušan Makovický.
Tvorba:
Kratšia próza: Detstvo – Chlapčenstvo – Junošstvo, Sevastopoľské poviedky
Romány: Anna Kareninová, Vzkriesenie, Vojna a mier
Vojna a mier
Historický román, v ktorom zachytil odvahu a hrdinstvo ruského ľudu vedeného Kutuzovom a jeho víťazstvo nad Napoleonom roku 1812. Opisuje tu podrobné historické fakty: Bitka pri Borodine, Bitka pri Slavkove a vypálenie Moskvy. Hlavné postavy: Andrej Bolkonskij, Pierre Bezuchov, Nataša Rostovová.
Andrej Bolkonskij – nenávidí pokrytectvo a karierizmus. Odchádza na front, aby pomohol vlasti. Nemohol však zadržať porážku Rusov pri Slavkove. Po zranení nastal v ňom aj duševný zlom (bránil Kutuzova, ktorého zastrelili Francúzi). Moment vyrovnania sa znovu zopakoval, keď stál zoči-voči smrti v Bitke pri Borodine. Po vyliečení odchádza na svoj majetok Lysé hory. Po smrti svojej ženy Lízy sa utiahne od spoločenského života. Prekoná to láskou k Nataši – neúspešná – rozchod. V 3. dieli knieža Andrej odchádza na vojnu a ako plukovník velí prostým vojakom. Až tu chápe zmysel a drámu svojho života. Ťažko ranený zomiera. Dojímavá je scéna zmierenia s Natašou. Na tejto postave autor odkrýva všetky charakteristické konflikty ruskej inteligencie i celej aristokratickej spoločnosti.
Pierre Bezuchov – postava najviac blízka autorovi a môžeme ho vykresliť ako rojčivého človeka.
Nataša Rostovová – najkrajšia ženská postava (fyzicky i duševne), autor na nej zobrazil vlastenectvo, cit – symbol ruskej ženy.
Anna Kareninová
Opúšťa manžela i dieťa pre milovaného muža. Alexej Karenin sa staral iba o svoju kariéru. Nedotkla sa ho Annina nevera. Anna sa dostáva do konfliktu so spoločnosťou a končí život samovraždou pod kolesami vlaku. Román nie je len hľadaním zmyslu lásky a rodiny v ľudskom živote, ale je aj obrazom Ruska druhej polovice 19. st.
Vzkriesenie
Námetom románu je skutočný prípad na súde: porotca, šľachtic Nechľudov, spozná v odsúdenej prostitútke dievčinu, ktorú kedysi zviedol. Ponúka jej manželstvo. Hrdinka odmieta jeho ponuku a rozhodne sa spojiť svoj život s politickým spoluväzňom. Autor tu zobrazil všetky vrstvy ruskej spoločnosti (šľachtu, úradníkov, ľud, ...). Odcudzuje morálku vyššej spoločnosti, byrokraciu na súdoch a ťažké podmienky vo väzniciach.
Fiodor Michajlovič Dostojevskij
Tvorca psychologického románu. Sústredil sa na vnútro hrdinu a zobrazenie jeho života: Ponížení a urazení, Idiot, Bratia Karamazovovci, Zločin a trest, Zápisky z mŕtveho domu
Zločin a trest
Hlavný hrdina je študent Raskoľníkov, ktorý plánoval, ako zabije starú úžerníčku. Volala sa Aľone Ivanovne. Jedného dňa sa k nej vybral, aby si obzrel miesto činu. Dlho o tom rozmýšľal. Starena mala sestru Lizavetu. Študenti chodili k starene dávať zálohu a za to dostali peniaze. Všetko si naplánoval, až bol prekvapený, aký plán vymyslel. Vybral sa do jej bytu, aby jej dal zálohu. Plánoval ju zabiť sekerou. Prišiel k dverám, podal jej zálohu a zabil ju. Trafil ju do temena hlavy, lebo starena bola nižšej postavy. Medzitým prišla Lizaveta. On stihol ujsť. Nemá čisté svedomie a ide sa priznať. Je odsúdený na nútené práce.
Česká literatúra
Alois Jirásek
Román Skaláci – zobrazuje v ňom ľudovú vzburu proti cudziemu panstvu v okolí Náchoda v 18. st.
Filosofská história
Trilógia Medzi proudy, Proti všem, Bratstvo
Román F. L. Vĕk – zobrazuje osudy študenta a neskôr dobrušského kupca Vĕka a jeho rodiny.
Román Temno
Próza Staré povĕsti české
Drámy Jan Hus, Jan Žižka, Jan Roháč, Lucerna, Vojnarka, Otec
Jan Neruda
Najvýznamnejší český básnik a prozaik. Venoval sa novinárskej činnosti – napísal okolo 2000 fejtónov, ktoré vyšli pod názvom Pražské obrázky a Parížske obrázky. Väčšina jeho príbehov čerpala námety zo strednej buržoázie.
Poézia:
Hřbitovní kvítí – vyjadril nespokojnosť so spoločnosťou, sklamanie a pesimizmus. Zbierka Knihy Veršů má 3 časti:
- Kniha veršů výpravných
- Kniha veršů lyrických a smíšených
- Kniha veršů časových a příležitých
= láska k matke i k človeku.
Písně kosmické – opisuje 70. roky – dobu vynálezov, pokroku, rozumu a odhaľovanie záhad vesmíru. Báseň je konfrontáciou obrovského vesmíru s fyzickou malosťou človeka. Hlavnou myšlienkou je viera v ľudský rozum.
Balady a romance, Prosté motívy = oslávil českú prírodu a prikláňa sa k českej ľudovej slovesnosti.
Zpěvy páteční – vyšli až po jeho smrti. Vo veršoch vystúpil proti sociálnemu útlaku a vyjadril presvedčenie, že raz prídu lepšie časy.
Báseň Jen dál! – najrevolučnejšia
Slohové postupy a slohové útvary
Slohový postup |
Obsah |
Slohové útvary (žánre) |
1. Informačný |
Stručné údaje (fakty) na otázky: kto?, čo?, kedy?, kde? (ako?, prečo?) |
Správa, oznámenie – rozličné druhy hovorového, administratívneho a publicistického štýlu, bežné rozhovory (komunikácia) |
2. Rozprávací |
Udalosti, príhody, zážitky v časovej postupnosti |
Rozprávanie, fejtón, bájka, rozprávka, povesť, poviedka, novela, román |
3. Opisný |
Vecné (vonkajšie) vzťahy, znaky, vlastnosti, následnosť činností (deja) |
Opis, návod, životopis, posudok, charakteristika, cestopis, reportáž |
4. Výkladový |
Vnútorné vzťahy (príčinné a dôsledkové) |
Výklad, odborný referát, prednáška |
5. Úvahový |
Konfrontácia subjektívneho a objektívneho hodnotenia |
Úvaha, kritika, esej, recenzia, diskusný príspevok, prejav, úvodník, komentár |