14. Rozličné podoby umeleckého pohľadu na zemianstvo a jeho zánik v slovenskej literatúre
14. Rozličné podoby umeleckého pohľadu na zemianstvo a jeho zánik v slovenskej literatúre
Ján Kalinčiak
Život
Autor patrí do obdobia slovenskej preromantickej a romantickej literatúry. Najvýznamnejší a najkritickejší štúrovský prozaik, ktorého tvorba prechádza obdobím od romantizmu k realizmu. Narodil sa v Hornom Záturčí v rodine evanjelického farára. Matka Zemianka mu často rozprávala o živote zemianskych rodín v Turci, ktoré často navštevoval so svojím otcom Zemanom a bližšie spoznával ich život (vplyv na tvorbu). Zachytil zemianstvo v čase jeho slávy. Študoval v Gemeri, v Levoči, v Bratislave – aktívny člen Spoločnosti česko-slovanskej, v Halle. Učil na gymnáziu v Modre a v Tešíne a najdlhšie žil v Martine.
Tvorba:
Vplyv na jeho tvorbu mala historická tematika. Rozdelenie tvorby:
- Národno-buditeľská tematika: Mládenec slovenský, Bozkovci, Orava, Knieža liptovské
- Romantický motív lásky: Púť lásky, Bratova ruka, Milkov hrob
- Zemianska tematika: Reštavrácia
Reštavrácia
V Záhorskej stolici v meste Svätý Jakub sa konajú voľby. Jedni zemani stoja na strane Adama Bešeňovského (lakomý, nechcel dať dcéru chudobnejšiemu, ako bol on) a druhí na strane Potockého. Pred reštavráciou robili veľké oslavy, pozývali priateľov, hostili, platili, len aby za nich hlasovalo čo najviac ľudí. No neraz sa prívrženci jedného či druhého zemana pohádali, ba aj pobili. U Adama Bešeňovského sa konala hostina. Adam má dcéru Anku (dobrosrdečná, mala rada bohatstvo), do ktorej sa zaľúbi jeho slúžny Štefan Levický. Adam sľúbi Anku Štefanovi a aj to, že bude vicišpánom. Nemyslí to však vážne. Za to, že ich Adam oklamal, sa vyberie Štefanov strýko – Ondrej Levický (pokojný vyrovnaný človek) za Potockým, hoci bol jeho protivníkom. Chcel dosiahnuť uzmierenie. Sľúbi, že Levickovci dajú svoje hlasy jemu. Dohodnú sa, že podplatia Matiáša Bešeňovského (bol tiež lakomý, riadil sa heslom „kde dajú viac, tam pôjdem“), aby išiel zemanov poburovať proti Adamovi Bešeňovskému. Potocký pošle za Matiášom Barinu a Oriešku, ktorí ho podplatia. Matiáš už v nasledujúcich dňoch chodil po menších dedinách a navádzal ľudí, aby za neho hlasovali. Lenže Matiáš dostane tisícku od Adama, a preto zase pristúpi na jeho stranu. Za zradu Potockého mu zoberú zemiansku česť a ujde sa mu ešte aj bitka. Ondrej Levický zájde za Potockým a kujú spolu plány, ako zvíťaziť nad Bešeňovským. Ešte deň pred reštavráciou Bešeňovského prívrženci hodovali a tak sa stalo, že nedošli do Svätého Jakuba. Pôvodcom týchto plánov bol Andrej Levický, ktorý tak zabezpečil, aby Bešeňovský dostal menej hlasov. Voľby vyhral Potocký. Nakoniec sa všetko dobre skončilo. Páni sa udobrili a Štefan, ktorý sa stal druhým vicišpánom, sa oženil s Ankou.
Doplnok k tomuto dielu
Pred rokom 1848 to boli voľby župných pánov – úradníkov. Právo voliť mala iba šľachta, na čo boli zemania hrdí. Podáva tu obraz hortešačiek = získavanie voličov na svoju stranu (hostiny pred voľbami). V Záhorskej Stolici je pred voľbami vicišpána (župný úradník) a o miesto sa uchádzajú Adam Bešeňovský a Ján Potocký. O Aničku sa uchádza gróf Želinský, ale má o ňu záujem aj Štefan Levický. Tú však dostane on len pod podmienkou, že sa stane vicišpánom. Štefanov strýc urobí všetko pre to, aby bol Štefan 2. vicišpánom.
Matiáš Bešeňovský – nahovárač, chudobný, ale pri reštavráciach bohatol: „Kto mu dal viac, tomu naháňal voičov.“ Levickí ho chytia a zavlečú do jaskyne, kde fingujú súd, on sa prizná a odoberú mu zemiansku česť.
Deň volieb:
- Časť Bešeňovského voličov opijú a zavlečú do hory
- Podplatený mýtnik nepustí na druhú stanu
- Navábia do cirkusu a na kolotoče
Výsledky volieb: Zvíťazil Potocký ako 1. vicišpán, Štefan Levický ako 2. vicišpán – dostáva za ženu Aničku a Adam Bešeňovský odchádza do Budína na miesto vysokého úradníka. V povesti niet víťazov ani porazených – všetci dosiahli to, čo chceli. Aj keď zachytil Kalinčiak zemianstvo v časoch slávy, ukázal, že dohralo svoju historickú úlohu, je brzdou pre ďalší spoločenský vývin a nemohlo sa navrátiť späť, lebo nastupuje meštianstvo. Autor využíva hovorovú reč, príslovia, porekadlá, vtipné dialógy, maďarské i latinské slová (úradníci) a priamu reč, aby výstižne charakterizoval postavy.
Svetozár Hurban Vajanský
Život
Tohto autora zaraďujeme do slovenskej realistickej literatúry (1875 – 1905) do 1. fázy realizmu, kde patrila staršia generácia autorov ako Kukučín, Vansová, Šoltésová. Títo autori zobrazili problematiku národného útlaku, úpadok zemianstva, sociálne otázky, ... – pravdivo zobrazujú skutočnosť.
Na začiatku 80-tych rokov sa stáva jednou z vedúcich postáv nastupujúcej generácie realistických spisovateľov a organizátorov kultúrneho a literárneho života. Bol najstarším synom predstaviteľa štúrovského ideového a revolučného
hnutia – Jozefa Miloslava Hurbana. Na štúdiá odchádzal so starostlivou rodinnou výchovou a hrdým národným sebavedomím. Gymnázium navštevoval v Modre, Těšíne, Stendale pri Berlíne a v Banskej Bystrici. Právnickú akadémiu absolvoval v Bratislave a v Pešti. Pracoval ako advokát v Skalici, Námestove a Liptovskom Mikuláši.
Próza
Zaostáva za poéziou. Bol typom mestského človeka a nepoznal dobre život dedinského ľudu. Považoval ho za neuvedomelú a nedvižnú masu, ktorá bez vodcov nie je schopná aktívne zasiahnuť do spoločenského života. Odkláňal sa od ľudskej tematiky – konzervatívny typ človeka. Aj keď zemianstvo v tomto období dohralo svoju historickú úlohu a bolo predurčené na zánik, pripisoval hlavnú úlohu jednotlivcom, ako bol Stanislav Rudopoľský, ktorého ešte môže národ zachrániť.
Rozdelenie prózy:
- Krátke prózy: Obrázky z ľudu, Mier duše, Kandidát
- Novely: Ľalia, Letiace tiene
- Romány: Suchá ratolesť, Koreň a výhonky, Kotlín
- Cestopisná a memoárová próza: Volosko-Venicia, Sofia- Pleven, Dúbrovník- Celinje
- Literárno-kritické state: Umenie i národnosť, Nálady a výhľady
Letiace tiene
Zachytáva tu osudy zemianskej rodiny Imricha Jablonského z Jablonového v období, keď zemianstvo upadá a do spoločenského života preniká kapitalizmus. V dome Jablonského žila jeho žena Mária, ich 2 dcéry Adela s Elenou a teta Anna Cerovská. Opisuje sa tu stavba píly a plán Nemca Hermana Bauera. Píše sa tu o láske Eugena Dušana k Adele a Mila Holana k Elene. Milo Holan zo začiatku odmieta Elenu, lebo si myslí, že je pomaďarčená. Ona sa však zastane Milovho otca, ktorého chce Maďar Višna vyhodiť zo školy. Elena odmieta ponuku na sobáš s kráľovským radcom Prathym. Milov otec zomiera a Milo odchádza pomôcť Imrichovi Jablonskému, ktorý sa dozvedel, že prišiel o 10 000 zlatých a píla sa predala Ehrenzweigovi. Imrich Jablonský bol v bezvedomí. Milo Holan a Elena sa zosobášili, Eugen Dušan chodí častejšie na návštevy k Adele. V manželstve Mila a Eleny Vajanský vidí perspektívu novej šľachty. Je to vyzdvihnutie úlohy inteligencie a vrstiev, z ktorých sa vytvárala. Záchranu zemianstva vidí v spojení s inteligenciou. Konzervatívnosť autora sa prejavila, keď veril vo vyššie zásady, ako to vyjadril myšlienkou: „Útrapy pominú ako letiace tiene.“
Suchá ratolesť
Dej sa odohráva v menšej dedine Rudopolie. Žije tu rodina Karola Vanovského (statkár) s manželkou Máriou, dcérou Lili a posluhovačkou Annou. Anna navštevuje knižnicu v kaštieli Rudopoľských. Jedného dňa za ňou pribehne Ondrej, že musí odísť z kaštieľa, lebo sa vrátil Stanislav Rudopoľský (zeman) a rozhodol sa tu usadiť. Po návrate do svojho rodiska zistil, že ľudia sú rozdelení na 2 tábory: Slovákov a Maďarov. Stanislav sa zblížil s rodinou Vanovských a keďže bol nadaný, rozhodol sa pre Máriu ako model na namaľovanie obrazu Grizeldy. Tu spoznal učiteľa Alberta Tichého. Jeho rodičia a milovaná sestra mu zomreli. Získal si priazeň Anny, ktorá ho mala rada a snažila sa mu sestru nahradiť. Sľúbili si vernosť a zasnúbili sa. Dedina konala výlet na Vodín, kam prišli všetci zemania aj šľachtici. Tu sa Stanislav zoznámil s Adelou Rybáričkou (učiteľská dcéra). Bola vdova a žila výstredne. Ona mu navrhla, že mu ukáže okolie, no on ju spočiatku nemal rád. V momente jej zachránil život a ona na neho zapôsobila. Anna slepla a chcela, aby Albert na ňu zabudol a žil šťastne. Anna oslepne, ale on ju ľúbi a ona zomiera v jeho náručí. Stanislav bol postrelený pri súboji, starala sa o neho Adela, čím sa utužila ich láska. O mesiac boli manželia.
„My zemania sme suchou ratolesťou Vášho národa. Vďaka Vám, že ste ma k tomuto poznaniu priviedli. Aká to bola, aká mizéria.“
Pavol Országh Hviezdoslav
Život
Tohto autora zaraďujeme do slovenskej realistickej literatúry (1875 – 1905) do 1. fázy realizmu, kde patrila staršia generácia autorov ako Vajanský, Kukučín, Vansová, Šoltésová. Títo autori zobrazili problematiku národného útlaku, úpadok zemianstva, sociálne otázky, ... – pravdivo zobrazujú skutočnosť.
Narodil sa vo Vyšnom Kubíne. Po stredoškolských štúdiách v Miškovci a Kežmarku absolvoval právnickú akadémiu v Prešove. V rokoch 1872 – 1879 pracoval ako advokátsky pomocník v Dolnom Kubíne, Martine, Senici, potom ako podsudca na župnom súde v Dolnom Kubíne. Presťahoval sa do Námestova, kde 20 rokov pôsobil ako právnik. Hviezdoslav vstúpil do literatúry na sklonku 60-tych rokov 19. st. Súčasne v slovenskej literatúre dochádza ku generačnej výmene.
Ežo Vlkolinský
Hviezdoslav vidí v tomto diele spojenie zemianstva s ľudom. Po smrti Beňa Vlkolinkého sa paňou domu stala jeho žena Estera a ich syn Ežo. Ežo postavil jedličku pred dom Žofky Bockovej. Estera nesúhlasí, aby si Ežo vzal Žofku. Ežo sa však nepoddá, a tak ho matka vyženie z domu. Prichýli ho strýko Eliáš, ktorý mu vystrojí bohatú svadbu. U strýka ťažko pracoval. K zmiereniu Estery so synom Ežom došlo po 6 rokoch a to cez malého vnuka Benka. Chcel od nej jablko. V závere diela Estera prijala Eža aj so ženou:
„Viem!“ mať nevrele
mu odsekla, až zvrátil spešne zrak,
a ťažko polkla. „No ty ešte vždy
nevidieť zdáš sa, že to protiví
sa mojej vôli, synku! A pred´s som.
Gábor Vlkolinský
Gábor (Ežov bratranec) pochádza z hospodársky nevyspelej rodiny. Matka pije a otec chce, aby sa oženil a aby priviedol gazdinú. Zapáči sa mu Uľka Gaškovie a chce si ju vziať, ale rodina Gašková jej to nechce dovoliť. Má záujem o viaceré dievčatá, ale tie ho odmietajú pre alkoholikov v rodine. Matka zomiera a otec začal piť ešte viac. Nechce ďalej žiť a chce byť po boku svojej matky. Gábor sa chce zabiť a na to mu Ežo poradí, aby išiel na pytačky do Blažkov. A Gábor sa ožení nakoniec so Zuzkou Blažkovie. V tomto epose zdôraznil postupný hospodársky i morálny úpadok rodiny Šimona Vlkolinského.
Martin Kukučín
Život
Občianskym menom sa volal Matej Bencúr. Narodil sa v Jasenovej na Orave. Do školy začal chodil vo svojom rodisku. Slovenské gymnázium navštevoval v Revúcej, Martine a v Banskej Bystrici. Učiteľské štúdium absolvoval v Kláštore pod Znievom. Medicínu študoval v Prahe. Po získaní lekárskeho diplomu krátky čas pôsobil v Prahe a roku 1893 sa stal lekárom v obci Selce na ostrove Brač v Dalmácii. Oženil sa s Pericou Dedoličovou, z ktorou odišiel do Južnej Ameriky. Krátky čas pracoval v nemocnici v Santiagu de Chile. Bol veľmi obľúbeným lekárom, ale aj členom a funkcionárom viacerých spolkov. Po 1. svetovej vojne obnovil svoje styky so Slovenskom a zimu prežil v Martine. Ochorel na zápal pľúc a v nemocnici neskôr zomrel. Pochovali ho na cintoríne Morogoj. Jeho pozostatky pochovali na Národnom cintoríne v Martine.
Tematika a žánrová škála
V poviedkach kladie zjavný dôraz na charakterovú a psychologickú kresbu postáv, ako aj na jemné a humorné ladenie krátkych próz s využitím slovnej a situačnej komiky. Patria tu poviedky: Z teplého hniezda, Rysavá jalovica, Neprebudený, O Michale, Veľkou lyžicou, Tri roje cez deň, ...
Keď báčik z Chochoľova umrie
Kukučín bol presvedčený o duchovnom i hmotnom úpadku zemianstva. V poviedke predstavuje príslušníka zemianstva Aduša Domanického. Nemal nijaký majetok a svoju záchranu vidí v smrti svojho príbuzného báčika z Chochoľova. Oproti Adušovi stojí postava priekupníka Ondreja Trávu, ktorý zhŕňa majetok.
Obchodník Ondrej Tráva obchoduje tak, že klame ľudí. Na jarmoku v Podhradí sa zoznámil s Adušom Domanickým. Obchodovali spolu. Ondrej mal od Aduša kúpiť jačmeň, dal mu zálohu. Ondrej nemohol ísť podľa sľubu po jačmeň kvôli obchodu. Na jarmoku videl Aduša so ženou a pustil sa do Domaníc. Pri 1. dome sa zastavil a začal sa vyzvedať o Adušovi. Dozvedel sa, že je to podvodník. Vybral sa za ním a videl, že Aduš nemá žiadny majetok. Aduš spal a Ondrej ho zobudil. Aduš mu rozprával o plánoch. Ondrej chcel svoj jačmeň. Aduš povedal, že ho predal a Ondrej chcel dvojnásobok zálohy. Vyhrážal sa, že to povie jeho žene. Išiel do Chochoľova. Ondrej sa vráti smutný. Prišiel za ním Adam a povedal mu, aby si pýtal jasene za zálohu, lebo vedel, že ich má rád. Aduša to zlomilo. Prepustil Adama a Ondrej dostal späť peniaze.
Vety
Veta je základná syntaktická jednotka s uceleným významom, gramaticky usporiadaná a intonačne uzavretá.
Okrem slovesných viet poznáme vety slovesno-menné: Peter sa stal darcom krvi. Je ochrancom prírody. Už v marci bolo teplo.
jednoduchá hlavná + hlavná - priraďovacie
Veta jednoduché – z 2 viet
zložená (súvetie) hlavná + vedľajšia - podraďovacie
zložené – 3 a viac viet
Jednoduchá veta
- holá, rozvitá, viacnásobný vetný člen
- koľko má vetných členov (jednočlenná, dvojčlenná)
Jano robil. - úplná
dvojčlenná
Robil. – neúplná
- menná, slovesná, slovesno-menná
- podľa intonácie hlasu – oznamovacia, opytovacia, rozkazovacia, želacia = modálna stránka vety
Súvetie
Priraďovacie súvetie
Typ súvetia |
Spájacie prostriedky |
|
1. zlučovacie |
a, i, ani, aj, a najmä, i – i, aj – aj, najprv – potom, jednak – jednak, vše – vše |
|
2. stupňovacie |
ba, ba aj, nielen – ale i (ale aj), nielen – ba aj, ba dokonca |
|
3. odporovacie |
ale, no, lež, a, avšak, ale predsa, jednako, lenže |
|
4. vylučovacie |
alebo, buď, či, buď – buď, buď – alebo, či – či, alebo – alebo |
Podraďovacie súvetie
Typ vedľajšej vety |
Spájacie prostriedky |
|
1. predmetová veta |
že, aby, kto, čo, aký |
|
2. prívlastková veta |
aký, ktorý, čo kde, ako, že, aby, či, keď |
|
3. príslovková veta a) miesto b) čas c) spôsob d) príčina |
kde, kam, kade, odkiaľ, kade – tade, pokiaľ keď, pokým, zatiaľ, len keď, sotva, vždy – keď ako, akoby, ako keby, ako čo, ako že, čím – kým lebo, keď, pretože, preto, preto – lebo, zato – že |
|
4. prísudková veta |
aký, ako, že, aby |
Polovetné konštrukcie
Slúžia na zhusťovanie textu. Dej sa v polovetných konštrukciách vyjadruje prechodníkom, príčastím a neurčitkom.