15. Dedina a jej umelecké stvárnenie v prózach M. Kukučína, J. G. Tajovského, B. S. Timravy
15. Dedina a jej umelecké stvárnenie v prózach M. Kukučína, J. G. Tajovského, B. S. Timravy
Slovenská realistická literatúra
1. fáza: 1875 – 1890
2. fáza: 1890 – 1905
Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní 1867 prevzala do rúk moc maďarská buržoázia. Vývin slovenskej realistickej literatúry sa oneskoril za európskou literatúrou v dôsledku spoločenskej, kultúrnej a politickej situácie (Slovensko zaostalé, rozpory medzi slovenskou a maďarskou buržoáziou, málo škôl a kultúrnych inštitúcií).
Martin Kukučín
Život
Občianskym menom sa volal Matej Bencúr. Narodil sa v Jasenovej na Orave. Do školy začal chodil vo svojom rodisku. Slovenské gymnázium navštevoval v Revúcej, Martine a v Banskej Bystrici. Učiteľské štúdium absolvoval v Kláštore pod Znievom. Medicínu študoval v Prahe. Po získaní lekárskeho diplomu krátky čas pôsobil v Prahe a roku 1893 sa stal lekárom v obci Selce na ostrove Brač v Dalmácii. Oženil sa s Pericou Dedoličovou, z ktorou odišiel do Južnej Ameriky. Krátky čas pracoval v nemocnici v Santiagu de Chile. Bol veľmi obľúbeným lekárom, ale aj členom a funkcionárom viacerých spolkov. Po 1. svetovej vojne obnovil svoje styky so Slovenskom a zimu prežil v Martine. Ochorel na zápal pľúc a v nemocnici neskôr zomrel. Pochovali ho na cintoríne Morogoj. Jeho pozostatky pochovali na Národnom cintoríne v Martine.
Tematika a žánrová škála
V poviedkach kladie zjavný dôraz na charakterovú a psychologickú kresbu postáv, ako aj na jemné a humorné ladenie krátkych próz s využitím slovnej a situačnej komiky. Patria tu poviedky: Z teplého hniezda, Rysavá jalovica, Neprebudený, O Michale, Veľkou lyžicou, Tri roje cez deň, ...
Kukučín bol členom spolku Detvan. V tomto čase vznikli Kukučínove prózy: Na obecnom salaši, Z našej hradskej, Pred skúškou, Mladé letá, Vianočné oblátky, ...
O Michale
Autor tu rozpráva príbeh kraviara Jana Pecúchovie a jeho pracovné i ľúbostné ťažkosti.
Rysavá jalovica
Adam Krt je krpčiar v malej dedinke Adamovciach. Žije s Evou. Kapce predáva na trhu v Mrhanove. Jeho žena klame Adama s peniazmi, lebo vie, že chodí do krčmy. Adam si za kapce odkladá peniaze. Ušetrili na kravu. Adam má predať kapce a kúpiť kravu. Darilo sa mu. Vypil si a išiel kúpiť kravu. Nekúpil ju, lebo bola drahá. Adam Krt stretne kmotra Trnku. Ťahá za sebou rysavú jalovicu. Kvôli Trnkovému kohútovi a Krtovej koze sa hnevali. Išli do krčmy a tam sa udobria. Krt kúpi jalovicu a zvyšné peniaze prepijú. Trnkova žena ich uvidí v krčme. Odviaže jalovicu a odvedie ju domov. Potom hľadali kravu. Krt sa bez peňazí a kravy vracia domov. Opäť sa pohádali. Krt nevie trafiť domov a keď ho nájde, hovorí to žene a oni sa pohádajú. Eva ho vyhnala hľadať kravu. Prídu Trnkovci a dovedú aj rysavú jalovicu. Trnka Adama išiel hľadať. Adam Krt si našiel robotu na píle. Všetci si mysleli, že Adam zomrel. Nakoniec prišiel domov, vrátil jej peniaze a sľúbil jej, že už nebude piť.
Neprebudený
Ondráš Machuľa bol duševne zaostalý. Často pásol husi. Zuzka Bežanovie mu doniesla obed. Rozprávala mu, ako sa pohádala s nápadníkom. Povedala Ondrášovi, že sa zoberú. Nemyslela to vážne. Porozprával to totke. Dal si ušiť oblek. Ondráš príde ku Zuzkinim rodičom domov a Zuzkinej matke daruje kabelku a opálka. Zuzke nakázala, aby si zobrala Jana Dúbranovie. V deň svadby Zuzky a Jana sa Ondráš vystrojí. Zuzka ho zavrie do kôlne. Oni sa vzali a Ondráš je smutný. Kôlňa horí a obvinia Ondráša. Priviažu ho o plot. Za Ondrášom príde Zuzka. Ondráš zbadá, že v kôlni sú husi, chce ich zachrániť a zhorí.
Dies irae (Dni hnevu)
Dcéra richtára Evka sa má vydať za Jurka Sýkoru. Jurko nemá rád otca. Starý Sýkora je bohatý a skúpi. Zima si požičiaval od Katreny. V obecnej kase chýbali peniaze a ľudia z richtára urobili zlodeja. Sýkora ho obvinil a Jurkovi zakáže chodiť s Evkou. Jurko ho neposlúchne a odchádza bývať do richtárovho domu. V dedine je cholera a neobíde ani Jurka. Chce, aby ho navštívil otec. Sýkora má radšej peniaze ako syna. Vydedil aj staršieho syna Jana aj Jurka. Eva ide za masliačkou, lebo si myslí, že by ho mohla presvedči. Jurko nemá rád otca. Starý Sýkora je bohatý a skúpi. Zima si požičiaval od Katreny. V obecnej kase chýbali peniaze a ľudia z richtára urobili zlodeja. Sýkora ho obvinil a Jurkovi zakáže chodiť s Evkou. Jurko ho neposlúchne a odchádza bývať do richtárovho domu. V dedine je cholera a neobíde ani Jurka. Chce, aby ho navštívil otec. Sýkora má radšej peniaze ako syna. Vydedil aj staršieho syna Jana aj Jurka. Eva ide za masliačkou, lebo si myslí, že by ho mohla presvedčiť, aby šiel za synom. Ona jej to sľúbi. Richtár nepríde za synom ku smrteľnej posteli. Príde iba kvôli krádeži peňazí. Sýkora upodozrieva richtára. Keď uvidel syna Jurka, rozmýšľa o svojom živote. Uvedomil si, že cieľom
nebola rodina. Keď prišiel o majetok, stratil zmysel života. Oľutuje to, richtárovi sa ospravedlní a prejaví sa u neho cit k synovi. Jurkovi je lepšie. Obe rodiny sa pomeria a je svadba.
Jozef Gregor Tajovský
Život
Kritický realista, ktorý ostro kritizoval trpiaci ľud, jeho pasivitu, odnárodňovanie, pričom čerpal aj z vlastných skúseností. Postavy sú hotové a v priebehu deja sa nevyvíjajú. Narodil sa v Tajove pri Banskej Bystrici. Bol najstarší z 10 detí a mal veľmi rád starého otca Štefana Grešku, u ktorého vyrastal a ktorý mu vštepoval mravné životné hodnoty. Stredoškolské štúdia absolvoval v Banskej Bystrici a učiteľský ústav v Kláštore pod Znievom. Keďže nechcel pomaďarčovať deti, nechal učiteľstvo a odišiel na Obchodnú akadémiu do Prahy. Po návrate pracoval ako bankový úradník na Slovensku v Martine a v Rumunsku. V roku 1907 sa oženil s Hanou Lilgovou (spisovateľka – Hana Gregorová) a v 1919 sa vrátil do Martina, kde pracoval ako tajomník SNS a redaktor Národného hlásnika. Presťahoval sa do Bratislavy, kde aj zomrel. Pochovaný je v Tajove.
Tvorba
Písal poéziu, prózu a drámu.
Próza – stvárňuje prostredie starootcovské, bankovnícke, sociálne. Píše diela s národnostnými motívmi i vojnovou tematikou.
Prozaické zbierky: Rozprávky, Omrvinky, Z dediny, Besednice, Smutné nôty, Spod kosy, Tŕpky, Zbohom, Obrázky nové i staré, Do konca, Pastierča
Známe sú jeho poviedky: Maco Mlieč, Horský chlieb, Na chlieb, Mamka Pôstková, Mišo
Mamka Pôstková
Bola stará 65 ročná žena, ktorá žila sama v malej komôrke. Žila veľmi ťažko, lebo jej muž bol alkoholik, ktorý ju týral. Mali syna, o ktorého sa otec nestaral. Keď syn vyrástol, s otcom sa opíjal. Mamka si dobre rozumela s nevestou, ktorá jej pomáhala. Mamka začala piecť chlieb a predávala ho ľuďom. Chodili často za ňou chudáci. Požičiavali si peniaze z banky. Po mužovej smrti si vydýchla, no syn sa opil, až ju vyhnal z domu. Mamka ochorela, dostala sa do nemocnice a potom sa o ňu starala žena. Prišiel za ňou syn, ktorý ju prosil o odpustenie. Mamka predávala svoje veci, aby sa nemusela na nich priživovať. Snažila sa splácať dlžoby. Tragika osudu tejto ženy je vyzdvihnutá, keď sa mamka prichádza pred smrťou s bankou vyrovnať. Predáva aj svoju perinu.
Mišo
Bol jednoduchý dedinský chlapec, ktorému keď zomrela matka, otec si doviedol kraviarku Anču. S otcom nevychádzal dobre a radšej odišiel robiť ku 2. gazdovi, kde sa o neho dobre postarali. Na večernej slávnosti sa zoznámil s Rózou, ktorá bola o 15 rokov staršia. Zaľúbili sa do seba a vzali sa. Šťastie im neprialo. Mali 5 detí a oni zomreli. Žena najskôr nemohla robiť, lebo bola pri deťoch. Boli na tom až tak zle, že museli bývať s inou rodinou, ale dlho nevydržali, lebo sa hádali. Mišo našiel na čas robotu v továrni len ako sezónny pracovník. Mišovi pomreli deti a stal sa z neho žobrák.
Maco Mlieč
Vo svojich 17 rokoch sa stal paholníkom. Dostal sa k majetnému gazdovi, kde sa staral o kone. Gazda mu kúpil nové kone. Splašili sa mu, prevrhli vozík a Maco si zlomil nohu. Gazda ho dal do nemocnice. Noha mu ostala navždy krivá. Maco už nevládal robiť na statku, všetko ho bolelo a cítil, že umrie. Pred smrťou išiel za gazdom a chcel mu splatiť dlhy. Na 2. deň našli Maca mŕtveho v telinci. Gazda mu vystrojil pohreb a celá dedina ho vychvaľovala. Sluhovia si povrávali, že ho mal za čo pochovať.
Božena Slančíková Timrava
Život
Vlastným menom sa volala Božena Slančíková. Narodila sa v novohradskej dedinke Polichno v rodine evanjelického farára. Vyššieho vzdelania sa jej nedostalo. 1 rok navštevovala meštiansku školu v Banskej Bystrici. Mimo rodiny bola len pol roka v Dolnom Kubíne ako spoločníčka Pavly Országhovej. Po otcovej smrti žila v Ábelovej a v roku 1919 – 29 tu bola opatrovateľkou. Bola pochovaná v Lúčenci. Pseudonym Timrava dostala podľa obľúbenej studničky s čistou vodou v Polichňanskom chotári. Od malička bola uzavretá a rada pozorovala ľudí a ich správanie.
Znaky tvorby:
- je bezohľadná a kritická, čo sa prejavilo aj v jej tvorbe, kde zachytila meniace sa pomery na slovenskej dedine
- popri objektívnej skutočnosti sa zamerala aj na subjektívne pocity postáv a pri vykreslení ich charakteru používala typické prívlastky a prezývky
- tvorí poviedky a novely – redukovala dej
- hľadá úprimnosť a pravdu – cez dievčenské a ženské postavy
- tvorí na protiklade ilúzie a dezilúzie
Poprevratová próza s dedinskou tematikou
Všetko za národ – novela, v ktorej opísala prostredie, kde vyrastala a svoje literárne zážitky
Veľké šťastie – stretávajú sa tu 2 svety: sedliacky a panský. Hlavnou postavou je drzá Józa Jakubovičová, ktorá hovorí do očí len najnepríjemnejšie pravdy.
Na jednom dvore – zachytáva rozpor medzi citom a majetkom. Citovo-psychické rozpory a vzdor pominuli výhľadom na splynutie dvoch majetkov
Ondro Karman, Bez hrdosti, Mocnár, Žiadna radosť, U Kanátov, Márnosť všetko, Príde čas, Ťapákovci, ...= sociálna problematika, nástup kapitalizmu (peniaze – majetok – vplyv na charaktery ľudí). Hrdinovia často pociťujú zbytočnosť a nevedia nájsť zmysel života.
Ťapákovci
Je to 1 z najkritickejších poviedok, v ktorej odsúdila konzervativizmus, zaostalý spôsob života a zaostalosť 1 sedliackej rodiny na vtedajšej slovenskej dedine. Vykreslila rodinu Ťapákovcou ako veľmi zaostalú, lebo v 1 izbe sa tisne 16 ľudí. Nič ich nezaujíma, sú nezhovorčiví, držia sa tradícií svojich predkov. Cudzie sú im všetky rady, návrhy i osveta. Na jar, keď idú všetci do poľa, oni sedia doma, lebo nie je piatok ale streda a u nich sa nikdy nezačínali práce v iný deň. Autorka výstižne vystihuje pomocou prezývok 2 postavy , a to Anča – zmija. Asi 30 rokov stará dievka, mrzáčka, ktorá sa nemohla postaviť na nohy a vykonávala plazivý pohyb ako zmija. Bola uštipačná ako zmija – hnevala sa na celý svet, lebo aj keď bola citlivá a nežná, jej osobné nešťastie ju robilo drsnou. Túžila po láske a rodine, hoci sa nikdy nevydá. Vyšívala svadobné čepce. Iľa – kráľovná – nevesta u Ťapákovcov, Paľova žena – je neobľúbená, lebo chcela zmeniť ich spôsob života. Túžila po modernom a kultúrnom spôsobe života. Bola vzdelanejšia (absolvovala kurz pre babice). Dlho jej trvalo, kým presvedčila Paľa, aby si postavili nový dom. Je pracovitá a pokroková.
Základná a individuálna slovná zásoba
Základná slovná zásoba – obsahuje najčastejšie používané slová – asi 1000 až 1500 slov.
Individuálna slovná zásoba – býva rozdielna:
aktívna
Môže byť
pasívna
Pasívna slovná zásoba je oveľa bohatšia ako aktívna. Patria sem slová, ktorým rozumieme, ale bežne ich nepoužívame, napr. feudál, rytier, šibenica, cepy, poprava, ...
Systém v slovnej zásobe
- podľa vecného významu:
a) 10 slovných druhov (plnovýznamové a neplnovýznamové)
b) jednovýznamové – viacvýznamové
c) neodvodené – odvodené, zložené
d) synonymá (rovnoznačné)
e) homonymá (rovnozvučné)
f) antonymá (protikladné)
- podľa dobového výskytu:
a) nové (neologizmy)
b) zastaralé (archaizmy, historizmy)
- podľa príslušnosti k štýlovej vrstve:
a) neutrálne (štylisticky nepríznakové)
b) 
štylisticky príznakové spisovné: odborné, básnické, vulgárne
nespisovné: vulgárne, žargónové, argotové, slangové, nárečové
- podľa expresivity:
a) neutrálne (bez citového zafarbenia)
b) citovo zafarbené (zjemňujúce – melioratíva, zhoršujúce – pejoratíva)
Neologizmy – novovznikajúce slová – domáce i cudzie
Archaizmy (historizmy) – zastaralé slová
Medzinárodné slová (internacionalizmy) – cudzie slová, napr. emócia, kosínus, ...
Expresívne slová – sú to štylisticky neutrálne (bezpríznakové) slová, napr. elán. Citovo zafarbené slová – expresívne slová (expresíva) majú buď kladný expresívny odtienok (maznavé, ...) alebo záporný expresívny odtienok (hanlivé, zhoršujúce slová)