16. Téma mesta a malomestského prostredia v literatúre (J. Neruda a J. Jesenský)
16. Téma mesta a malomestského prostredia v literatúre (J. Neruda
a J. Jesenský)
Jan Neruda
Najvýznamnejší český básnik aj prozaik, zaraďujeme ho medzi realizmus svetovej literatúry (2. polovica 19. storočia – začiatok 20. storočia). Venoval sa novinárskej činnosti – napísal okolo 2000 fejtónov, ktoré vyšli pod názvom Pražské obrázky a Parížske obrázky. Väčšina jeho príbehov čerpala námety zo strednej buržoázie, konkrétne z Malej strany, odkiaľ pochádzal.
Tvorba:
Poézia: Hřbitovní kvítí, Knihy veršů, Písně kosmické, Balady a romance, Prosté motívy, Zpěvy páteční, Jen dál!
Próza:
Malostranské poviedky – ide o 13 poviedok, v ktorých vykreslil biedny život na Malej strane. Na jednej strane to boli postavy plné meštiackej pretvárky, klebiet, závisti a túžby po majetku a na 2. strane chudoba, s ktorou sympatizuje. Využil humor a satiru. Patria sem poviedky: Doktor Kazisvět, O měkkém srdci pani Rusky, Tíjden v tichém domě, Jak si pan Vořel nakouřil pěnovku, Pan Ryšánek a pan Schlegel, Přivedla žebráka na mizinu, Hastrman, ...
Přivedla žebráka na mizinu
Pán Vojtíšek bol žobrák, ktorého poznal každý z Malej strany (časť Prahy). Pán Vojtíšek mal všade prístup, ale nikdy nežobral pred kostolom. Keď prestal žobrať, išiel sa najesť. Pán Vojtíšek vyšiel z kostola. Len čo si sadol, jedna žobráčka prišla k nemu. Volali ju miliónová baba. Vyzvedala od neho, kde sú dobrí ľudia. Navrhla mu, aby žobrali spolu. Odmietol. Po 2 dňoch sa jeho osud zmenil. Začali sa o ňom chýry, že nie je chudobný a že má 2 domy a 2 dcéry. Zrazu mu nič nedávali, preto prestal žobrať na Malej strane. Usadil sa na Druhej strane. Neskôr ho našli zamrznutého.
Jak si pan Vořel nakouřil pěnovku
Dej: Praha na Malej strane 1840.
Pán Vořel sa presťahoval do mesta a otvoril si sklep (obchod) U zeleného anjela. Nebolo to ľahké. Občania sa zúrivo prizerali a nikto sa s ním nerozprával. Deň pred otvorením obchodu sedel v Žltom domci. Jarmárka oslavoval striebornú svadbu. Brali to vážne (nevesta umrela deň pred svadbou). Zostal jej verný. Vořel sa snažil prispôsobiť, holdovali poháriky, nikto ho neponúkol, všetci ho ignorovali. Dal si námahu, aby bolo všetko tak, ako má byť. Po otvorení prišla neskoro pani Poldinka, pretože Vořel bol nervózny človek a v obchode mal veľa dymu (klebety: zaúdená múka). Stále hovoril: „Veď oni prídu“. Jeden zo štyroch grajciarov podaroval žobrákovi Vojtíškovi. Začali ho navštevovať Židia a susedia mu veštili bankrot. V jeden deň bolo pred obchodom veľa ľudí. Násilne ho otvorili, lebo nenašli Vořela, ktorý sa obesil, lebo obchod skrachoval. Súdna komisia ho uložila a vybrali mu fajku. Pán Uhmuhl povedal, že tak zafajčenú fajku ešte nevidel.
O měkkém srdci pani Rusky
Dej: Pán Velš vlastnil malý obchod, kde sa dá kúpiť takmer všetko. Bol milý, rád obsluhoval s úsmevom na tvári. Dej sa začína odohrávať po smrti pána Velša v deň pohrebu. Nemal príbuzných ani dedičov, ale na pohreb prišlo veľa známych, aj pani Ruska – vdova 25 rokov, chodila na každý funus (pohreb). Na pohrebe Velša sa rozplakala. Prihovorila sa neznámej a Velša ohovárala. Pani sa urazila a sťažovala sa komisárovi = škandál, zakázal jej chodiť na funus. Presťahovala sa do domu U jezdskej bráne, kde chodil každý funus okolo. Postavila sa pred dom a rozplakala sa.
Doktor Kazisvět
Doktor Heribert bol veľmi zvláštny, od študentstva neliečil pacientov, s nikým sa nerozprával, nebol ochotný nikomu pomôcť, bol samotár. Po otcovi zdedil jednoposchodový domec. Žil zo zdedených peňazí a z prenájmu domu. Pohreb pána Schepelera (radca zemskej učtárne) bol veľkolepý. Každý si získal nádeje niesť truhlu, ale spadla im, vypadla ruka nebožtíka a skonštatovali, že je ešte živý. Pán Heribert zistil, že je živý. Ruka mŕtveho sa dotkla ruky Heriberta. Radcu odviezli do hostinca. O 2 týždne vykonával svoj úrad. Mysleli si, že Heribert ho vyliečil, ale ďalších pacientov už nechcel liečiť, tak ho naďalej volali Doktor Kazisvět.
Janko Jesenský
Tvorba:
Verše, Piesne, Idyla, List starého mládenca, Pri rozlúčke, Verše sentimentálne, Lorelaj
Filozofia citu: Pieseň poddaných, Prichádzka, Reflexie, Kam?, Verše II., Proti moci, Čierne dni, Na zlobu dňa II., Jesenný kvet, Dvanásti, ...
Próza
S prozaickou tvorbou začína skôr ako väčšina autorov Slovenskej moderny. Timrava a Jesenský, každý iným spôsobom, vytvorili vo svojej próze netradičného hrdinu. Jesenský debutoval rozprávkou – prózou Mišo. Formoval na poznaní domácej realistickej tradície, predovšetkým na Kukučínovej próze (humor, irónia, sentiment, sociálne kontexty). Vydáva ja knižné súbory Malomestské rozprávky, Novely a Zo starých čias.
Malomestské rozprávky
Kritika malomestského spôsobu života, napr. klebetníctvo, túžba po peniazoch, majetku, nezhody v hlavnom meste, falošnosť, zbabelosť, podvodníctvo.
Motivický základ týchto próz tvorí vždy určitý konflikt, rozpor: veľmi často je to citová alebo mravná kríza vo vnútri hrdinu (Večera, Elenka), rozpor medzi slovami a činmi postavy (Strašidlo), komický protiklad medzi správaním doma a na verejnosti (Výborník). Vnútorné nezhody postáv autor obyčajne kombinuje s nedorozumeniami, nepochopením alebo otvoreným nepriateľstvom a roztržkami medzi postavami, a to v súkromí, ale aj na verejnosti (Hríby, Pani Rafíková, Štvorylka, Kukuk), niekedy buduje záplatku na rozdieloch životného názoru a štýlu medzi predstaviteľmi sociálnych vrstiev (Slnečný kúpeľ), alebo na márnom zápase osamelého jednotlivca so všemocným a nespravodlivým spoločenským poriadkom (Šťastie v nešťastí, nešťastie v šťastí).
Jesenský vie vystihnúť podstatu spoločenského javu, prostredníctvom charakteristiky jednej postavy načrtnúť istý spoločenský typ reprezentujúci celú vrstvu ľudí rovnakého sociálneho postavenia a spoločenského zmýšľania.
Pani Rafíková
Je to karikatúrne vykreslená postava (zveličovanie vlastností). Bola malomestskou dámou. Bola „očarujúca“. Bola tučná, 82 kíl. Prirovnáva ju k ostrmu ďateliny – klebetná. Mala muža podsudcu. Mali aj dcéru Milušku, ktorej sa nechcelo robiť, ale učila sa jazyky. Matka ju chcela vydať za lekára – starší, bohatý. Neskôr chcela skaziť aj priateľstvo Brvníka a Malinovej.
Slnečný kúpeľ
Mestský notár Škorec bol starší, chorý. Keď mu dal doktor radu, hneď ju spochybnil. Bol lenivý. Doktor Edut bol opakom notára Škorca – plný života. Bol múdry, rozumel sa svojmu remeslu. Škorec odpadol, neskôr išiel za doktorom Edutom a povedal mu všetko. Edut mu poradil, aby športoval. Do Slnečného kúpeľa chodil Edut, Škorec a zverolekár. Uvidel ich roľník Matej Jakub. Myslel si, že sú utečenci. Povedal to richtárovi. Všetci ich potichu sledovali. Richtár ich spoznal a začal sa im prihovárať.
Štvorylka
Prišiel deň bálu. Už o 8 sa jagali okná sály. Dámy boli elegantne oblečené. Pri vchode bolo vidieť aranžérov v čiernych kabátoch. Dvaja ponúkali tanečné poriadky. Ostatní vnášali tanečnice. O 9 sa zjavila matka bálu – manželka sudcu. Bola to pekná a elegantná pani. Zahrali čardáš. Pán podsudca pozval pani sudcovú do tanca. Nik nesedel, ba ani Olinka. Na bále boli aj oficieri. Okupovali najkrajšie dámy na bále. Zahrali valčík. Aranžéri si tiež začali hľadať dámy, ale všetci sa sklamali v láske. Hudba znela až do susednej izby. 8 tanečníc nemalo partnerov a tak sedeli až do rána.
Večera
Ku advokátovi Jánovi Čuridovi prišiel Andrej Škereň. Prišiel sa rozviesť, lebo žena nevie variť a bez večere nevydá svoju dcéru. Škereň mu povedal, že ak do soboty 7. hodiny neupečie jeho žena kačku a nespraví gaštanové pyré, tak sa s ňou rozvedie. Požiada Čuridu, aby mu napísal list o rozvod. Čurida mu to sľúbi a Škereň mu dá 50,-Sk. V sobotu sa Čurida prechádzal popod Škereňove okná a počul hudbu tanierov a vidličiek. Čurida vedel, že ženích je na svete.
Kde a ako hľadať informácie
Informácia – z latinského informare – utvárať, odovzdávať predstavu
a) akýkoľvek údaj, správa, oznámenie
b) údaj obohacujúci poznanie
Informatika – odbor na spracovanie a šírenie informácii
Základné informačné inštitúcie – knižnice, bibliografické inštitúcie, strediská vedeckých a technických informácii
Pramene informácii
Knižnice
Primárne informačné pramene – originálne nespracované premene (rukopis)
Sekundárny informačný prameň – vznikol spravovaním primárneho prameňa (katalogizačný lístok)
Terciárne informačné pramene – bibliografia, rešerše
Bibliografia – zoznamy literatúry o nejakej téme
Rešerše – prehľady, súpisy údajov o danej tematike
Knihy a odborné časopisy
Záložka na obálke – stručná informácia o obsahu knihy
Obsah – zoznam názvom jednotlivých kapitol
Úvod (predhovor) – autor komentuje obsah knihy uvedením svojho zámeru, plánu a metód práce, upozorňuje aj na to, čo v knihe čitateľ nenájde a prečo
Index (register) – môže byť menný alebo vecný. Je to abecedný zoznam dôležitých mien a odborných termínov s uvedením strán, na ktorých sa v knihe o nich píše
Zoznam použitých skratiek – býva najmä v slovníkoch
Literatúra (bibliografia) – abecedný zoznam použitej a citovanej literatúry
Resumé – zhrnutie, stručný obsah odbornej knihy alebo článku, často býva aj cudzojazyčné (aspoň 2 cudzie jazyky)
Základné jazykové (i všeobecné) príručky:
nevyhnutné:
1. Pravidlá slovenského pravopisu (iná pravopisná príručka)
2. Slovník cudzích slov
3. Prehľadná gramatika slovenského jazyka
4. Krátky slovník slovenského jazyka
dôležité, potrebné:
1. Príručný slovník slovenskej výslovnosti
2. Výkladový slovník (encyklopédia)
3. Terminologický slovník svojho odboru (i dvojjazyčný)
4. Dvojjazyčný slovník, napr. slovensko-anglický
Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied (JÚĽŠ SAV) v Bratislave, Banská ulica číslo 26 – je tam zriadená aj telefonická jazyková poradňa.
Prostriedky masovej informácie:
1. anotácia – stručne informuje
2. referát – obsiahlejšie informuje
3. recenzia – kritické zhodnotenie umeleckého alebo vedeckého diela
Zdroje informácii – populárne časopisy, noviny, prednášky, bežné rozhovory, besedy
Ako spracúvať a uchovávať informácie
Diár – denný zápisník, v ktorom si zaznamenávame všetky pracovné stretnutia, ktorá máme vykonať v priebehu dňa
Denník – v časovom slede zapísané zážitky z uplynutého dňa
Poznámky vo vlastnej knihe: 2 typy poznámok:
- podčiarkovanie
- poznámky na okraje strany – marginálie
Operátory (značky):
- ! vyjadrená, výstižná štylizácia (výkričník)
- ? nejasné (otáznik)
Výpisky, výstrižky, kartotéka
Výpisky (excerpty) – záznamové lístky formátu A6 – z výkresového papiera 5 kusov.
Schéma
|
Téma Heslo |
|
Text - výpisok |
|
Prameň: |
Téma: Literárne obdobie, Názov kapitoly, Šťastie, Rodina, Zaujímavosti
Heslo: užšie zamerané napr. na výroky, citáty, pekné myšlienky, vlastné postrehy, ...
Prameň: literatúra, z ktorej som sám čerpal – identifikačné údaje
a) pri výpise z knihy: autor, názov knihy, miesto, vydavateľ, rok vydania, strana
b) pri článkoch z časopisov – názov časopisu, ročník, rok vydania, číslo, strana
Kartotéka (lístkovnica) – prehľadná, systematická, jednoduchá