17. Vysvetlite a porovnajte konflikty spoločenských vzťahov v slovenskej dramatickej tvorbe (Ján Chalupka, Ján Palárik, Jozef Gregor – Tajovský, Ivan Stodola, Július Barč – Ivan
17. Vysvetlite a porovnajte konflikty spoločenských vzťahov v slovenskej dramatickej tvorbe (Ján Chalupka, Ján Palárik, Jozef Gregor – Tajovský, Ivan Stodola, Július Barč – Ivan
Ján Chalupka (dramatik)
Tohto autora zaraďujeme do slovenskej klasicistickej literatúry (1780 – 1840).
Život
Narodil sa v Hornej Mičinej. Teologické, filozofické a jazykovedné štúdium zavŕšil v Jene. Učil na Gymnáziu v Ožďanoch a na lýceu v Kežmarku. Zomrel v Brezne.
Základ slovenských divadelných dejín:
- hlavný význam je v dráme
- sústavné a nepretržité začiatky novodobej slovenskej drámy sú späté s jeho osobou
Tvorba:
Dramatické diela: Všetko naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš plesnivec
Najpríťažlivejším objektom Chalupkovej spoločenskej kritiky a nevyčerpateľným prameňom komickosti jeho hier je totiž ľudská hlúposť alebo obmedzenosť podaná predovšetkým formou anekdoty.
Bendeguz
Je satirickú román, v ktorom zosmiešňuje maďarský šovinizmus, napísal po maďarsky, no vydal anonymne v Lipsku v nemčine. Dvaja pomaďarčení turčianski zemania Bendeguz a Kolompos sa vyberú do sveta hľadať pravlasť Maďarov. Vznik tohto diela súvisí s Chalupkovými národno-obrannými úsiliami, určenými predovšetkým neslovanským adresátom. Román nezasiahol do vývinu slovenskej prózy, no myšlienky sú aktuálne aj v prítomnosti a preto sú súčasťou repertoáru našich popredných divadelných scén.
Kocúrkovo s podtitulom Len aby sme v hanbe nezostali
Je to prostredie slovenského malomesta, v ktorom Chalupka odhaľuje smiešne stránky jeho životného štýlu, predstavované postavami remeselníckych „pánov majstrov“ a magistrátnych úradníkov. Nachádzajú sa tu aj „hornouhorské“ prvky spoločenskej komiky spočívajúcej v tom, ako sa toto tradičnej zaostalé prostredie chce aspoň navonok prispôsobiť novým módnym prúdom prichádzajúcim do Kocúrkova zo sveta. Pojem Kocúrkovo zavádza Chalupka ako 1 a používa sa dodnes na vykreslenie ľudí s obmedzeným myslením a malomeštiackymi náhľadmi.
Idea: Ostro vystupuje proti odnárodňovaniu a vyzdvihuje národné povedomie.
Spoločenské vrstvy: V 3-dejstvovej veselohre vykresľuje 3 spoločenské vrstvy:
- Slovenské meštianstvo (malomestská buržoázia) = čižmár Jánoš Tesnošil, žena Madlena, Anička, Janík
- Zemianstvo (feudálna vrstva) = pán z Chudobíc – zeman a cirkevný inšpektor
- Národno-uvedomelá inteligencia = učiteľ Sloboda
Prvé 2 spoločenské vrstvy sú slovenského pôvodu, ale aby boli váženejší a vznešenejší, odnárodňovali sa tým, že používali maďarské a latinské výrazy, ktorým nerozumeli.
Dejovou osnovou sú voľby nového učiteľa v Kocúrkove. Starého učiteľa Prochádzku aj s dcérou Ľudmilou Kocúrkovania po 30. rokoch služby prepúšťajú. Nového učiteľa (rechtora) chce získať pre svoje ciele pán z Chudobíc, ktorý dobre po maďarsky nevie, ale chce, aby sa kocúrkovské deti pomaďarčili (starý učiteľ to nechcel urobiť). Učiteľa chceli získať aj matky pre svoje dcéry, napr. rodina Tesnošilová pre Aničku. Ján Tesnošil podporuje v konvente syna Martina. Pán z Chudobíc sa snaží presadiť učiteľa Slobodu. Anička vediac, že Martin nebude novým učiteľom, ho odmieta a čaká na nového učiteľa. Keď príde Sloboda do Kocúrkova, ide sa ohlásiť cirkevnému dozorcovi pánovi z Chudobíc. Pretože je Slovák, odmieta príkaz učiť po maďarsky. Nový učiteľ sa zaľúbi do dcéry starého učiteľa Ľudmily, keď sa u nich ubytuje. Takto sa rúcajú všetky plány Tesnošilovej ženy Madleny a dcéry Aničky, že získajú nového učiteľa za ženícha. Naprázdno obídu aj všetky dievky v Kocúrkove.
Ján Palárik Beskydov
Tohto autora zaraďujeme do obdobia od romantizmu k začiatkom realizmu (1850 – 1875).
Život
Popri J. Chalupkovi je Palárik najvýznamnejší dramatik 19. storočia. Narodil sa v Rakovej na Kysuciach v učiteľskej rodine. Študoval teológiu v Ostrihome, Bratislave a Trnave. Počas revolúcie 1848 – 49 bol kaplánom a neskôr pôsobil ako katolícky kňaz. Nastolil požiadavku demokratizácie cirkevného života, začo bol odsúdený na jednomesačné cirkevné väzenie a preložený na nemeckú faru v Pešti. Spolupracoval s Maticou slovenskou a usiloval sa o dohodu medzi Slovákmi a Maďarmi. Popri politickej činnosti bol aj významný kultúrny pracovník. Napísal niekoľko učebníc náboženstva, čítaniek a gramatík pre slovenské školy.
Dramatická tvorba a jej znaky:
- Satirický obraz odrodilého malomeštianstva
- Záporné postavy kreslí realisticky
- Bojuje proti odrodilstvu, konzervativizmu a malomeštiackým prežitkom
- Využíva zámenu resp. dvojitú zámenu postáv, čím zvyšuje komickosť zápletky
- Píše na princípe inkognito (utajene)
Hry – veselohry: Inkognito, Drotár, Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch
Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch
Obžinky – slávnosť na konci žatvy
Školsky učiteľ Orieška prichádza na zámok za svojou dcérou Milušou. Po príchode stretne grófku, ktorá mu pomohla pri oprave školy. Spolu sa dohodnú o príprave privítania baróna Ľudovíta Kostrovického, ktorý sa má stať jej manželom. Úradník Suchaj prichádza oznámiť, že je koniec žatvy a ženci a žnice chcú osláviť obžinky. Grófka sa rozhodne, že spojí oslavy s príchodom mladého baróna. Barón Kostrovický písal list, že syn príde aj so svojím priateľom Rohonom. Grófka spolu s Milušou vymyslia pascu na grófa, pretože ho chce lepšie spoznať. Rozhodne sa preobliecť za kráľovnú plesu a Miluša sa preoblečie za grófku. Netušia, že Ľudovíť a Rohon si tiež vymenia úlohy. Rohon pri spoločnom stretnutí s Milušou, preoblečenou za grófku, sa hneď zamiluje. Lenže grófovi sa znepáči jej vystupovanie a rozhodne sa odísť. Svoje rozhodnutie zmení, keď ho očarí krásna kráľovná obžiniek. Barón sa zamiluje. Inžinier sa chce priznať Miluši, že ju ľúbi. Miluša ho predbehne a prizná sa ako prvá. Neskôr sa Miluša aj s grófkou dozvedá, že Rohon nie je barón a žiada grófku o Milušinu ruku. Počas osláv sa barón priznáva, že nie je inžinier, lebo ho nútia, aby si zobral kráľovnú plesu. Podľa správania sa deva javí barónovi nevzdelaná a odmieta ju. Keď sa však barón dozvedá o jej výchove, chce si ju vziať. Zistí, že je to grófka a všetci sa udobria.
Inkognito
Touto veselohrou nadviazal na kocúrkovskú tematiku J. Chalupku. Námet čerpal z rodinného života ponemčeného malomeštiactva. Jadrom zápletky je úsilie získať túto vrstvu pre národné ciele. Vdova po kocúrkovskom richtárovi Sokolová a jej ponemčená dcéra Everlín, majú sa stať objektom špekulácii radného pána Potomského, ktorý chcel oženiť svojho syna s Everlínou. Ona je už však prisľúbená olejkárovmu synovi, básnikovi Jelenskému, ktorý prišiel do Kocúrkova preoblečený za kosca, aby spoznal svoju verenicu. Everlín, nepoznajúc ho, sa mu zdôverí, že nechce pansláva – básnika. Prichádza do mestečka Potomského pomaďarčený syn Jelenfy preoblečený za maďarského herca. Na prsteni, ktorý dal Jelenský Everlíne, matka s dcérou omylom prečítali meno Jelen. Zámena mien vyvoláva komické scény.
Drotár
Veselohra Drotár bola oslavou predstaviteľa slovenského ľudu v odnárodnenom svete meštianstva. Dej sa odohráva v Pešti, v rodine slovenského továrnika Rozumného, kam prichádza drotár Bubenčík. Rozumný zamestná drotára vo svojom podniku a prisľúbi mu nájsť strateného brata. Do domu továrnika prichádza poľský šľachtic Zalewski, ktorý musel ujsť z vlasti pre súboj. Čoskoro sa i skutočný brat stal u Rozumného domovníkom. Továrnik sa domnieval, že vychovávateľ je hľadaným bratom Bubenčíka. Židovský obchodník vydiera Zalewského, ktorý mu podpísal zmenku splatnú v deň sobáša s továrnikovou dcérou Ľudmilou. O ňu sa uchádza aj Doboši. Zalewskim otriasa drotárova statočnosť a udal sa na polícii. Továrnikovi sa priznal a ten mu odpustil. Zalewski si vzal Ľudmilu. Továrnik odmenil drotára za jeho statočnosť. Konflikt veselohry je postavený na zámene osôb a charakterov.
Jozef Gregor – Tajovský
Tohto autora zaraďujeme do slovenskej realistickej literatúry (1875 – 1905) medzi mladšiu generáciu autorov.
Život
Kritický realista, ktorý ostro kritizoval trpiaci ľud, jeho pasivitu, odnárodňovanie, pričom čerpal aj z vlastných skúseností. Postavy sú hotové a v priebehu deja sa nevyvíjajú. Narodil sa v Tajove pri Banskej Bystrici. Bol najstarší z 10 detí a mal veľmi rád starého otca Štefana Grešku, u ktorého vyrastal a ktorý mu vštepoval mravné životné hodnoty. Stredoškolské štúdia absolvoval v Banskej Bystrici a učiteľský ústav v Kláštore pod Znievom. Keďže nechcel pomaďarčovať deti, nechal učiteľstvo a odišiel na Obchodnú akadémiu do Prahy. Po návrate pracoval ako bankový úradník na Slovensku v Martine a v Rumunsku. V roku 1907 sa oženil s Hanou Lilgovou (spisovateľka – Hana Gregorová) a v 1919 sa vrátil do Martina, kde pracoval ako tajomník SNS a redaktor Národného hlásnika. Presťahoval sa do Bratislavy, kde aj zomrel. Pochovaný je v Tajove.
Tvorba
Písal poéziu, prózu a drámu.
Dramatická tvorba:
Jednoaktovky – jednodejstvové hry
Jej budúci, Sľuby, Matka, Hriech, V službe, ... Medzi klasické hry patria: Ženský zákon a Statky – zmätky – otázka lásky a majetku.
Ženský zákon
Ide o lásku Aničky Javorovej a Miška Maleckého, ktorý si pred odchodom Miša na vojnu sľúbia vernosť. Mišo píše Aničke listy, no medzitým klebetnica Dora Kalinová nahovára Mišovej matke Mare bohatšiu nevestu – richtárovu Katušu. Keď sa to dozvie Aničkina matka, zakáže jej chodiť do Maleckých. Všetko vyrieši Mišov otec Jano Malecký (ňaňka) – zápletku v prospech Miša a Aničky. Dlho mu trvalo, kým prelomil tzv. ženský zákon založený na tvrdohlavosti Mary Maleckej a Zuzy Javorovej.
Statky – zmätky
Ide tu o rodinu Palčíkovcov a Ľavkovcov. Ďurko Ľavko sa vrátil z vojny a mama ho nahovára, aby sa oženil a nechal na pokoji vydatú Betu. Žofa Ľavková by chcela mať majetok a preto hľadá bohatú nevestu. Prvé typy padnú na Jutku Bielych, ale Palčíkovci prídu s iným plánom. Chcú oženiť Ďurka so Zuzkou, dcérou Palčíkovej sestry Katy s tým, že sa o nich do smrti postarajú. Palčíkovci odkážu mladým majetok. Ďurko aj Zuzka s tým súhlasia. Len Tomášovi a Ondrišovi sa to nepáči a Ďurka do rodiny nechcú. Palčíkovcom sa však plán nevydaril, lebo Zuzka a Ďurko sa nemajú radi. Zuzka sa vyhráža, že odíde a Palčík na nich neprepíše majetok. Zuzka odchádza a Ďurko to hneď využije a privedie si Betu. Zuzke sa narodil syn. Na návštevu k Palčíkovcom prišli Ľavkovci. Ľavko si potrebuje požičať peniaze na pozemok, ale Palčík odmietne. Ľavko sa hnevá, že Palčík neverí jemu ani jeho synovi. Prichádza Zuzka a Ďurko ju prosí, aby sa vrátila, ale ona odmieta. Palčík sa s Ďurkom poháda a vystrelí po ňom. Mara si myslí, že Ďurko je mŕtvy. Jemu sa nič nestalo. Na Vianoce prišiel Ďurko za Zuzkou a žiada ju, aby mu ukázala dieťa. Prosí Zuzku, aby sa vrátila, ale ona ho nechce. Keď malý vyrastie, že otec mu zomrel. Beta im tiež nevyhovovala, lebo nebola šetrná.
Ivan Stodola
Tohto autora zaraďujem do slovenskej medzivojnovej drámy.
Život
Je popredný dramatik slovenskej poprevratovej literatúry. Narodil sa v Liptovskom Mikuláši, kde neskôr pôsobil ako lekár. Medicínu vyštudoval v Budapešti a Berlíne. Dostal titul Národný umelec. Posledné roky svojho života žil v Piešťanoch, kde aj zomrel, ale pochovaný je v Bratislave.
Tvorba:
Do literatúry sa uviedol svojou celovečernou hrou Náš pán minister – podal v nej obraz malomeštiactva, túžbu za vysokým spoločenským postavením a napodobňovanie životného štýlu šľachty.
Čaj u pána senátora – veselohra, v ktorej nás zavádza medzi predstaviteľov buržoáznych politických strán, ktoré sa bijú o popredné miesta spoločnosti. Nepozerajú na potreby ľudí. Bývalí remeselníci a živnostníci sa chceli stať poslancami a senátormi. Autor odcudzuje karierizmus a ľahkomyseľnosť na majiteľovi pohrebného ústavu Baltazárovi Slivkovi a jeho žene. Vysmieva sa ich vyhľadávaniu vyššej spoločnosti. Slivka je skromný, predáva truhly, ale žena chce viac – úrad. Zoznámia sa s poslancom Sekerom, ktorý nahovorí Slivku, aby sa dal na politiku, že získa kariéru. Zakladá sa u nich tajný spolok a do ich domu prichádza aj redaktor časopisu Piskuliak a obchodník Rajnička, ... Tajne sa schádzajú a Slivková nahovára muža, aby zobral úrad. On to nechce urobiť, keďže nemá okuliare, omylom podpíše listinu a je zvolený.
Ďalšie hry: Belasý encián, Bačova žena, Jožko Púčik a jeho kariéra, Kráľ Svätopluk, Cigánča, Keď jubilant plače, Mravci a svrčkovia, Marína Havranová, Básnik a smrť, Kde bolo – tam nebolo, Náš strýko Aurel (spomienka na jeho strýka – parná turbína), Smutné časy, smutný dom, Z každého rožka troška, V šľapajách Hypokrata, ...
Bačova žena
Eva a Ondrej boli manželia. Ondrej pracoval v Amerike ako baník. Stalo sa tam nešťastie a baníkov zasypalo. Eva dostala oznam o nešťastí a myslí si, že Ondrej je mŕtvy, a tak sa po rokoch vydala za baču Miša. Ondrej ale nezomrel, pretože sa zachránil vetracou šachtou. Stratil pamäť a preto rodine nenapísal 5 rokov. Domov sa vracia ako boháč. Kúpil Eve majetok – Svätojurské panstvo, aby začali znovu. Ondrej dal zavolať Miša, lebo sa nevedia dohodnúť, komu bude Eva patriť. Ondrej ho chce podplatiť, chce mu dať 15 000 dolárov a prácu v Amerike. Mišo nesúhlasí a keďže sa Eva k nemu odmieta vrátiť, Ondrej jej chce vziať syna. Mišo je na salaši, kde za ním príde Eva a prosí ho, aby ich zobral do Ameriky. Príde Ondrej a Mišo s Evou odídu. Všetci ich idú hľadať. Keď ich nájdu, Mišo sa pobije s Ondrejom a Eva sa prekole, lebo neznesie, aby jej zobral syna. Eva zomrela.
Jožko Púčik a jeho kariéra
Dej sa odohráva v spolku Humanitas. Hlavnou postavou je Jožko Púčik, ktorý tu pracuje ako úradník. Jožko mal veľmi ťažký život. Z malého platu spláca dlžobu svojho švagra a stará sa aj o 2 sestrine deti. Kanceláriu spolku vedie Rohatý. Rohatý vyhodil z domu ženu i deti len preto, lebo sa nedočkal majetku, ktorý mala žena priviesť venom. Musel platiť výživné za deti. Chcel od Jožka, aby mu pomohol. Vedel, že sa Jožkovi páči slečna Vierka. On nakoniec súhlasil. Rohatý mu vyrozprával celý príbeh so ženou. V spolku sa peniaze ukladajú do pokladnice. Rohatý z nich vyplatil 3000,-Sk žene a deťom. Chcel, aby Jožko zobral všetko na seba. Rohatý zatiaľ Vierke naznačoval, že sa Jožkovi páči. Do kancelárie prišla pani predsedníčka. Dala Jožkovi 40 000,-Sk a povedala mu, aby ich uschoval. Jožko mal odrazu telefón. Odišiel a poprosil Rohatého, aby ich strážil. Predsedníčka sa potom pýtala na 3000,-Sk. Rohatý to hneď zvalil na Jožka. Potom si pýtala 40
000,-Sk. Boli odrazu preč. Všetky dôrazy boli proti Jožkovi, a tak ho zatkli. Do väzenia ho prišla pozrieť sestra. Bola elegantná. Jožko videl, že jeho sestre sa dobre darí, a tak vinu a krádež zobral na seba. Zatiaľ Vierka a sluha uvažovali, kto mohol tú krádež spáchať. Podozrievali Rohatého. Keď Rohatý zistil, že by sa mu mohla vina dokázať, podstrčil peniaze do izby predsedníčky. Polícia ich u nej našla. Ona nevedela, čo má na to povedať, a tak jej Rohatý navrhol, aby to vyhlásila za omyl. Jožka prepustili z väzenia. V spolku Humanitas už nemali o neho záujem, a tak Jožko aj s Vierkou prijali prácu v inom spolku. Spolok sídlil v kaštieli. Vierke a Jožkovi sa tak splnil sen. Bola to jedinečná príležitosť urobiť kariéru.
Július Barč – Ivan
Tohto autora zaraďujem do slovenskej medzivojnovej drámy.
Život
Znalosť maďarčiny, francúzštiny a nemčiny mu pomohla rozšíriť si literárny obzor. Po štúdiách na evanjelickej teologickej fakulte v Bratislave pôsobil ako kňaz na východnom Slovensku. Od roku 1942 až do konca smrti žil v Turčianskom svätom Martine.
Tvorba: 3000 ľudí, Diktátor, Mastný hrniec, Husličky z javora, ...
Dráma
Neznámy – jej námetom je uskutočnenie Božieho kráľovstva na zemi. Konflikt sa vyhrotí aj medzi mešťanostom a Leninom, dovtedajším zástupcom chudoby. Z mešťanostu sa stáva diktátor, nehľadí na obete.
Dvaja – je príbehom 2 cirkusových klaunov Maura a Augusta, ktorých spája spoločné previnenie – zapríčinili smrť partnera. Údelom hrdinu je púť, z ktorej niet úniku.
Veža – ľudia si postavia nové mesto a začínajú stavať „vežu lásky“. Avšak namiesto lásky začínajú sa nenávidieť.
Matka
Hlavnou postavou je matka a jej 2 znepriatelení synovia Jano a Paľo. Dej sa odohráva v baníckom prostredí v období, keď sa Paľo po 4 rokoch vracia z Ameriky domov a prinesie Janovi ako dar nôž. Matka ho doma prijala, ale Jano nie. Bol veľký sebec a egoista – ako jeho otec, ktorého medzitým, kým bol v Amerike, zasypalo v bani. Paľo vždy trpel, lebo bol ústupčivejší. Keď rozprával o práci v Amerike, Jano sa mu len posmieval. Rozčuľoval sa, či bude robiť na všetkých len on sám. Paľo chce odísť, ale matka hovorí, že nik nie je v dome pánom a ak odíde Paľo, pôjde aj Jano. Jano sa hnevá na brata pre Katu Tomkovie, ktorú mal Paľo rád. Vracia sa k nej, pracuje u Tomkov ako paholok a plánujú sa s Katou vziať. Príde matku pozvať na svadbu. Tu dochádza ku konfliktu. Pohádajú sa a Jano chce zabiť Paľa. Matka aby zabránila scéne, zhasne svetlo a namiesto Paľa zabíja Jano ju. Paľo chce vinu vziať na seba, ale Jano odmieta. Tragédia vrcholí, keď sa Jano ide priznať žandárom. Matka riskovala život, aby našli bratia k sebe cestu. Stratili to najdrahšie, čo mali – ju.
Slovenská medzivojnová dráma
Spoločenská situácia
- Pre rozvoj divadelnej hry profesionálnej scény boli veľmi nepriaznivé podmienky (zakladali sa len ochotnícke divadlá)
- V roku 1919 vzniká SND v Bratislave, Východoslovenské národné divadlo v Košiciach (1924) a Slovenské ľudové divadlo v Nitre (1941). V Martine vzniklo Komorné divadlo, z ktorého sa počas SNP utvorilo pojazdné frontové divadlo (Divadlo SNP – donedávna, dnes Slovenské komorné divadlo)
- Po prevrate sa dramatickej tvorbe venovali M. Kukučín, Timrava, Tajovský, Hviezdoslav, pred nimi P. Kirmerer, J. Chalupka, J. Záborský a J. Palárik
1. priekopníci divadla: Medzi 1. hercov patrili: Jozef Kello, manželia Ján a Oľga Borogáčovci, Andrej Bagara, Meličková, Zachar, Zvarník, Pántik, Króner, ...
Vonkajšia a vnútorná stavba dramatického diela
Vonkajšia stavba dramatického diela
Autor člení dramatické dielo na menšie úseky – dejstvá. Niekedy sa i dejstvá členia na niekoľko obrazov. Medzi jednotlivými dejstvami sú kratšie alebo dlhšie prestávky (majú vzbudiť napr. uplynutie času, alebo slúžia na premenu javiska). Dejstvá sa členia na výstupy – úseky, v ktorých sa počet postáv na javisku nemení.
Vnútorná stavba dramatického diela
Tu si všímame dej, ktorý prechádza viacerými fázami:
1. fáza: expozícia – oboznamuje čitateľa alebo diváka s dobou a prostredím, v ktorom sa dej odohráva, taktiež s hlavnými postavami a niekedy aj s 1. náznakmi konfliktu.
2. fáza: kolízia – zápletka, ktorá má vplyv na ďalší priebeh deja, dej sa v tejto fáze zauzľuje.
3. fáza: kríza – vyvrcholenie deja
4. fáza: peripetia – nečakaný dejový zvrat
5. fáza: katastrofa – rozuzlenie deja, vyriešenie konfliktu
Dráma
- dej prebieha na divadelnej scéne pred očami diváka zväčša bez prítomnosti rozprávača
- je založená na monológoch a dialógoch
- má spoločné znaky s epikou (dej) a s lyrikou (postavy vyjadrujú svoje pocity, nálady a myšlienky)
Tragédia – má pochmúrny dej a zobrazuje boj človeka s nepriateľskými silami, ktoré sú mnohokrát silnejšie ako on sám
Komédia (veselohra) – využíva humor a satiru na to, aby zosmiešnila niektoré nedostatky spoločenského života, alebo negatívne vlastnosti postáv
Činohra – dráma v užšom slova zmysle a rieši vážne spoločenské problémy
Fraška – hra, ktorá dáva dôraz na komickosť a rieši nepravdepodobné situácie a zápletky
Ďalšie dramatické žánre: bábkové hry, rozhlasové hry, televízne hry, opera (spev), opereta (spev + hovorené dialógy), melodráma (dramatická báseň sprevádzaná hudbou), muzikál (slovo + hudba = podobný operete), pantomíma (nemohra – mimika, gestikulácia)