18. Umeleckú obraz prvej svetovej vojny vo svetovej literatúre (Ernest Hemingway, Erich Maria Remarque, Romain Rolland, Henri Barbusse)
18. Umeleckú obraz prvej svetovej vojny vo svetovej literatúre (Ernest Hemingway, Erich Maria Remarque, Romain Rolland, Henri Barbusse)
Spoločenská situácia: 1. svetová vojna (1914 – 1918)
- začala sa atentátom na následníka Rakúsko-Uhorského trónu Františka Ferdinanda a zasiahla takmer celú Európu
- bola 1 z najhroznejších udalostí ľudstva
- hodnotíme ju ako vojnu dobyvačnú a nespravodlivú
- na tieto udalosti reagovalo aj mnoho spisovateľov, ktorých diela sú pre nás konkrétnym obrazom o krutostiach vojny
- z ich diel sa dozvedáme, aké vojna zanechala následky na psychike ľudí, ktorí žili v biede a strachu, lebo nevedeli, či prežijú a či nestratia najbližších
Stratená generácia
Pôvodne sa tento názov vzťahoval na amerických spisovateľov, ktorí prechádzali v závere vojny európskymi frontami ako dobrovoľníci a svoje hrozné pocity a zážitky opísali vo svojich dielach. Tvorili v 20. a 30-tych rokoch 20. storočia. Zobrazili pocity hrdinov, ich materiálne i duševné straty a túžbu po slobode. Hrdinovia sa nachádzajú v bezvýchodiskových situáciách, strácajú ilúzie o živote, vyjadrujú odpor k vojne, boj za mier a pokrok vo svete. Je to generácia zničená vojnou. Neskôr sa tento pojem rozšíril na celú generáciu tých spisovateľov, ktorí neboli schopní začleniť sa do života povojnovej spoločnosti a prežívali pocity osamelosti a bezvýchodiskových situácii.
Ernest Hemingway
Život
Narodil sa v USA v meste Oak Park. Prežil dobrodružné detstvo, keď často chodieval so svojim otcom lekárom medzi indiánov. Počas 1. svetovej vojny ako 19 ročný odchádza ako dobrovoľník na Taliansky front, kde bol ranený. Po návrate z nemocnice v Miláne do USA sa stal novinárom. Počas Občianskej vojny v Španielsku bojoval proti fašizmu. Aj počas
2. svetovej vojny prechádzal ako novinár viacerými európskymi frontami. Žil v USA i na Kube. Od roku 1961 sa jeho zdravotný stav zhoršuje (depresie), niekoľko krát sa pokúšal o samovraždu, čo sa mu stalo osudným.
Tvorba:
1. poviedky: Zbierka 49 poviedok (povôdný názov bol 5. kolóna a prvých 49 poviedok), 3 poviedky a 10 básní, Aj slnko vychádza, Jarné bystriny, ...
2. novely: Starec a more – napísal ju na Kube, kde prežil posledné roky života, 1954 – Nobelova cena
Komu zvonia do hrobu (obdobie 2. svetovej vojny)
Román zachytáva Občiansku vojnu v Španielsku. Autor opisuje 3 dni zo života Roberta Jordana, ktorý prichádza ako americký dobrovoľník na Španielsky front. Spoznáva sa s povstalcami (Pablo, jeho žena Pilar, ...), ktorí mu pomáhajú vyhodiť most pri Španielskej ofenzíve. Spoznáva Máriu, do ktorej sa zamiluje. Stotožňuje sa s vnímaním vojny z pohľadu španielskeho ľudu a mrzí ho, akému nebezpečenstvu vystavuje španielskych povstalcov. Podriaďuje sa však disciplíne a v závere románu umiera po tom, keď úspešne splní poslanie vyhodiť most do vzduchu. Po zasiahnutí a páde z koňa zostáva sám, čaká na smrť, snaží sa nájsť jej zmysel. Hemingway v tomto diele použil skúsenosti z frontu.
Zbohom zbraniam
Dej sa odohráva počas 1. svetovej vojny na Talianskom fronte. Hlavnou postavou je Frederick Henry – americký poručík, slúži v talianskej armáde ako dobrovoľník. Frederick sa zamiluje do ošetrovateľky Catherine Barkleyovej. Vzťah Catherine a Fredericka sa upevní, keď sa Frederick zraní na vojne. Mína mu zranila obe nohy. Fredericka previezli do nemocnice v Miláne, kde prišla pracovať aj slečna Catherine. Brala si nočné služby, aby mohla byť s ním. V nemocnici si Frederick uvedomí, že Catherine miluje. Po zotavení sa Frederick vrátil na front. Ujde pred dôstojníkmi, prepláva rieku a naskočí na najbližší vlak. Zoskočil v Miláne a išiel za Catherine. Ona tam nebola, odišla do Stresy so slečnou Fergusonovou. Frederick ju nájde v hoteli a tu sa dohodnú, ako utečú do Švajčiarska. Vo Švajčiarsku dostali víza. Catherine otehotnela, porodila syna, no neskôr zomrel. Neskôr umrela aj Catherine – vykrvácala. On zostal sám a vrátil sa do hotela. V tomto románe je nezmyselné, aby Catherine priniesla do tejto doby nového človeka. Frederick ako väčšina hrdinov stratenej generácie stelesňuje jej pocity. V závere zostáva sám s odporom voči vojne, je zúfalý a nenachádza zmysel života.
Autor v románoch Komu zvonia do hrobu a Zbohom zbraniam chcel naznačiť na hlavnom hrdinovi bezvýchodiskovú situáciu i to, že pred vojnou sa nikde neskryjeme, že vojna prináša smrť a stojí proti láske a životu.
Erich Maria Remarque
Život
Vlastným menom Erich Paul Kramer, predstaviteľ nemeckej literatúry – vplyv expresionizmu. Námety čerpal z vlastných zážitkov a skúseností počas 1. svetovej vojny (ako 18 ročný bol 2 roky v zákopoch). Narodil sa v Osnabricku ako syn
kníhviazača. Prešiel viacerými zamestnaniami (učiteľ, obchodník, novinár a redaktor). Časť života prežil vo Švajčiarsku a Francúzsku – od roku 1931 žil v USA. Zomrel vo Švajčiarsku.
Románová tvorba: Na západe nič nové, Cesta späť, Traja kamaráti, Víťazný oblúk, Čas žitia a čas umierania, Iskra života, Čierny obelisk, Noc v Lisabone, Tiene v raji, ... Divadelná tvorba: Posledné dejstvo
Na západe nič nové
Je to autobiografické dielo, ktoré je svedectvom o generácii zničenej vojnou. Názov je odvodený z bežnej novinovej správy, za ktorou sa skrývalo na fronte mnoho tragédii. Dotýka sa psychiky mladých ľudí, ktorý často krát a proti svojej vôli museli odísť zo školských lavíc bojovať na front. Šli bojovať nie za vlasť, ako im to nahovárala nacionalistická propaganda, ale za záujmy kapitálu. Motto: „Táto kniha nechce byť ani obžalobou, ani vyznaním. Chce sa iba pokúsiť vydať svedectvo o generácii, ktorú zničila vojna – i keď unikla jej granátom.“ Autor zachytil nemeckú vojnu vo Francúzsku a celý dej sa odohráva na bojisku. Autor cíti potrebu opísať odvahu a hrdinstvo, ale jeho hrdinovia nevedia za čo bojujú, vojna deformuje ľudské charaktery. Hrdinami sú 7 mladí študenti – septimáni, ktorí odídu dobrovoľne na front. Netušia, že sa z vojny nevrátia. Učiteľ Kantorek im vysvetľuje, že už sú dospelí, môžu sa dobrovoľne prihlásiť na vojnu a reprezentovať vlasť. Mladí študenti prežívajú vo vojne hlad a nedostatok hygieny a premýšľajú, ako im vojna zmenila životy. Ich triedu rozhádzali a študenti dostali za veliteľa desiatnika Himmelstossa. Ten si ich zobral na mušku. Z mladých vojakov sa stali bojovníci. Ako 1. umrel ich priateľ Franz Kemmerich. Chlapci odchádzajú na front a pomstia sa Himmelstossovi. Front je nebezpečný a strašný. Prichádza aj Himmelstoss, ktorého prevelili a spriatelil sa s chlapcami. Mladí muží premýšľajú, čo by urobili, keby bol mier. Paul Bäumer dostal 17 dní dovolenku a odchádza domov. Tam nájde matku, ktorá má rakovinu. Deň pred odchodom rozmýšľa, či sa ešte vráti domov. Vracia sa na front a je rád, že jeho priatelia žijú. Paul zabije nepriateľa a má výčitky svedomia. Postupne umierajú všetci jeho priatelia a on ostáva sám. Čaká na mier, ale nevie, či nájde zmysel života. V októbri 1918 umiera pokojne na fronte.
Traja kamaráti
Zachytáva udalosti po vojne. Rozprávačom je hlavná postava Robert Lokhamp. Poznal ťažký život v zákopoch. Tu spoznáva Otta Köstera a Gottfrieda Lenza, ktorí boli zranení. Sú priatelia na život na smrť a vzájomne si pomáhajú. Založili si autodielňu. Po robote si chodievajú sadnúť do baru a do cukrárne. Tú sa zoznámia s Patríciou Kollmannovou, do ktorej sa Robert zaľúbi. Cíti, že má k nej bližší vzťah. Keď jeho kamarát Otto vyhral preteky, išli to osláviť. Po oslave pozval Robert Patríciu na návštevu. Patrícia bývala v modernom dome na rozdiel od neho. Vybrali sa spolu na dovolenku k moru, kde sa jej obnovila pľúcna choroba tuberkulóza. Patrícia sa Robertovi nepriznala, že má túto chorobu. Robert sa veľmi zľakol, lebo Patrícii striekala krv z úst. Rozhodol sa hľadať pomoc u svojich priateľov. Keď prišiel leták, informoval sa o jej liečbe. Po 2 týždňoch sa Patrícia zotavila natoľko, aby mohli odcestovať. Domov sa šťastlivo vrátili, ale Robert sa stále obával o jej zdravie. Navrhol jej, aby sa presťahovala vedľa jeho izby. Robertovi kamaráti chceli, aby sa Patrícia vyliečila a aby išla do sanatória. Patrícia však nemala peniaze, a tak kamaráti predali auto (Carl). Nakoniec však Patrícia zomiera. Hlavnou ideou bol humanizmus, ľudskosť a priateľstvo medzi nimi.
Romain Rolland
Život
Vyštudoval históriu a do roku 1912 bol profesorom hudobnej vedy na Sorbonne v Paríži. Venoval sa umeleckej, vedeckej a publicistickej činnosti.
Tvorba:
Divadelné hry: Divadlo revolúcie (tu patrí dráma Hra o láske a smrti)
Romány: Ján Krištof, Očarená duša, Colas Breugnon, Dobrý človek ešte žije
Peter a Lucia
Dej rozprávania trvá od stredy 30. 1. do Veľkého piatku 29. 3. v Paríži. Peter Aubier je 18 ročný chlapec. Bráni sa proti násiliu. Jeho brat Filip je od neho starší o 6 rokov. Narukoval, len čo vypukla vojna. O pol roka mal ísť na vojnu aj Peter. Peter sa vracia domov podzemnou železnicou. Zrazu sa ozvali z vozňa výkriky hrôzy. Nemci bombardovali Paríž. Nastala tma. Tu sa prvý krát stretáva Peter s Luciou. Po týždni sa opäť stretli. Teraz už neváhal a zoznámil sa s ňou. Lucia je chudobné dievča, zarába si maľovaním obrazov. Peter požiadal Luciu o namaľovanie. Túto krutú vojnu viedli Nemci. Postupne ovládli Somme, Baupaumen, Grécko postupne skonávalo. Prišiel Veľký piatok. Rozhodli sa, že pôjdu do chrámu, aby sa pomodlili. Počúvali chrámový spev. Mohutný chrám sa otriasol v základoch. Peter a Lucia sa objali a v tej chvíli sa na nich zrútil mohutný pilier. Jej matka ostala tehotná s milencom. Nemala Luciu rada.
Henri Barbusse
Život
Francúzsky pokrokový spisovateľ, priekupník vojnového románu. Do 1. svetovej vojny sa prihlásil ako dobrovoľník, keď už mal vyše 40 rokov. Študoval filozofiu na Sorboni v Paríži, bol redaktorom, písal politické komentáre, divadelné kritiky a novely. Bol zakladateľom spolku Clarté. Pôsobil na nemecko-francúzskom fronte a 3 krát bol ranený. Svoje zážitky a skúsenosti si zapisoval a neskôr opísal vo svojich dielach.
Tvorba:
Plačky – symbolické básne
Peklo – román
Oheň – román a iné
Oheň
Vojnový román, ktorý vznikol na základe listov, ktoré posielal žene z frontu. Neopisuje len vojnu ako pohromu, „ktorá gniavi človeka, ale aj ako hrozné zlo, proti ktorému sa človek musí vzbúriť priam tak, ako proti jej strojcom.“ Gradácia deja je v ňom založená na dialógoch. V románe opisuje ovzdušie zákopov a predstavuje reakcie ľudí, ktorí stoja tvárou v tvár voči smrti. Opisuje všedné dni vojny, nálady a rozhovory medzi vojakmi, ktorí prežívajú pocity sklamania. Dej sa odohráva na Nemeckom fronte počas 1. svetovej vojny okolo skupiny desiatnika Berntranda. V 1. časti opisuje život vojakov, ktorí sa medzi sebou zoznamujú, ale nevedia ešte, čo ich čaká. Kopú zbytočne nové zákopy a prežívajú hrôzy vojny na vlastnej koži: „Bola to potopa v tmách. Naše napäté zraky sa snažili zachytiť záchranu násypu a okopu, hľadali zákop, ktorý tu niekedy bol, niekde v priepasti ako prístav...“
2. časť: Ide o ideové vyvrcholenie deja, v ktorom autor je rozprávačom. Autor = Berntrand vo chvíľach oddychu uvažuje o živote nasledovne: „Aj keď vravia, že nechcú vojnu, robia všetko preto, aby trvala večne.“
Tvaroslovie – morfológia
Tvaroslovie:
- náuka, ktorá sa zaoberá slovnými druhmi, spôsobmi tvorenia tvarov, gramatickými kategóriami slov
- je súčasťou gramatickej stavby jazyka
- gramatickú stavbu tvorí tvaroslovie a skladba (syntax)
1. Morfológia
2. Slovné druhy (10) – ohybné a neohybné
3. Definovať, rozdelenie a príklady slovných druhov. Prídavné meno – stupňovať (nepravidelné stupňovanie – dobrý, zlý, pekný, malý, veľký, ...)
4. U podstatných mien zvieracích (v jednotnom čísle – chlap, v množnom čísle – dub, stroj)
5. Pomnožné podstatné mená – majú tvar množného čísla, ale vyjadrujú 1 vec (nohavice, šaty, ...
6. Hromadné podstatné mená – majú tvar jednotného čísla, ale vyjadrujú množstvo (uhlie, lístie, dav ľudí, ...)
Gramatické kategórie:
U mien – rod, číslo, pád (nepatrí vzor)
Slovesné kategórie – osoba, číslo, čas, spôsob, vid, rod (činný – priamo, trpný – nie je činiteľ deja)
Neurčité slovesné tvary:
1. neurčitok
2. prechodník – končia sa na –uc, -iac
3. činné príčastie (čítajúci)
4. trpné príčastie – ný, -tý
5. slovesné podstatné meno (písanie, čítanie)
Gramatický význam slova vyjadrujeme pomocou gramatických prípon, ktoré nazývame tvarotvornými príponami. Každý gramatický tvar sa skladá z lexikálno-významovej časti a z gramatickej časti.