20. Vývoj slovenského románu v 19. a 20. storočí (M. Kukučín – Dom v stráni, J. Jesenský – Demokrati, L. Nádaši – Jégé – Adam Šangala, M. Urban – Živý bič, J. Cíger Hronský – Jozef Mak, F. Hečko – Červené víno, A. Bednár – Sklený vrch
20. Vývoj slovenského románu v 19. a 20. storočí (M. Kukučín – Dom v stráni, J. Jesenský – Demokrati, L. Nádaši – Jégé – Adam Šangala, M. Urban – Živý bič, J. Cíger Hronský – Jozef Mak, F. Hečko – Červené víno, A. Bednár – Sklený vrch
Román
- zložitý epický útvar založený na rozprávaní
- vystupuje tu veľa postáv, ktoré sa v priebehu deja vyvíjajú, delia sa na hlavné a vedľajšie, a preto sa okolo nich rozvíja hlavná a vedľajšia dejová línia
Typy románov:
- Podľa tematického hľadiska: sociálny, ľúbostný, generačný, historický, cestopisný, dobrodružný, psychologický
- Podľa zväzkov: dilógia, trilógia, tetralógia, 5, 6 – zväzkový román
Novela
- stredne epická forma, ktorá zobrazuje určitý súbor udalostí založených na neobyčajnosti príbehu, pričom dej má rýchly spád
- postavy neprechádzajú vnútorným vývojom – sú sformované už na začiatku deja
Poviedka – krátky epický útvar, v ktorom vystupuje veľmi málo postáv a zobrazuje len 1 udalosť alebo určitý výsek zo života postavy
Martin Kukučín
Tohto autora zaraďujeme do slovenskej realistickej literatúry do 1. fázy realizmu – staršia generácia autorov.
Život
Občianskym menom sa volal Matej Bencúr. Narodil sa v Jasenovej na Orave. Do školy začal chodil vo svojom rodisku. Slovenské gymnázium navštevoval v Revúcej, Martine a v Banskej Bystrici. Učiteľské štúdium absolvoval v Kláštore pod Znievom. Medicínu študoval v Prahe. Po získaní lekárskeho diplomu krátky čas pôsobil v Prahe a roku 1893 sa stal lekárom v obci Selce na ostrove Brač v Dalmácii. Oženil sa s Pericou Dedoličovou, z ktorou odišiel do Južnej Ameriky. Krátky čas pracoval v nemocnici v Santiagu de Chile. Bol veľmi obľúbeným lekárom, ale aj členom a funkcionárom viacerých spolkov. Po 1. svetovej vojne obnovil svoje styky so Slovenskom a zimu prežil v Martine. Ochorel na zápal pľúc a v nemocnici neskôr zomrel. Pochovali ho na cintoríne Morogoj. Jeho pozostatky pochovali na Národnom cintoríne v Martine.
Tematika a žánrová škála
V poviedkach kladie zjavný dôraz na charakterovú a psychologickú kresbu postáv, ako aj na jemné a humorné ladenie krátkych próz s využitím slovnej a situačnej komiky. Patria tu poviedky: Z teplého hniezda, Rysavá jalovica, Neprebudený, O Michale, Veľkou lyžicou, Tri roje cez deň, ...
Dom v stráni
Autor v ňom rozvíja námet z prostredia dalmatínskej dediny. V popredí záujmu autora je problém lásky na podklade majetkových a stavovských rozdielností, zasadený do životného príbehu 2 rodín – starého rozvážneho sedliaka Mateho Berca a statkárky šory Anzuly. Hlavným hrdinom románu je hrdý, sebavedomý težak Mate Berac. Je to silný jednotlivec s pozitívnymi vlastnosťami. Najmladšia Bercova dcéra Katica je ešte nevyhranená bytosť. Láska Nika a Katice má v románe svoj začiatok, vyvrcholenie i rozplývanie, keď u Katice po prvotnej vypočítavosti vzrastá láska k Nikovi, u Nika dochádza k odcudzeniu v dôsledku rozumovej úvahy, skepsy. Predstaviteľkou statkárstva je šora Anzula Dubčičová. Autor ju obdaril kladnými vlastnosťami, múdrosťou, rozvážnosťou a pracovitosťou. Predstaviteľom podnikateľskej sféry je obchodník Zandome. Jeho životným cieľom je jedine zisk a bohatstvo. V románe autor zachoval všetko, čo bolo príznačné pre jeho kratšie slovesné útvary: schopnosť tvoriť charaktery, rozvíjať dej, dávať mu individuálnu i spoločenskú náplň.
V stráni pod Grabovikom žije rodina težaka Mateho Beraca. Spolu so ženou Yerou vychovali syna Ivana a dcéry Katicu a Matiu. Ivan má ženu Baricu, s ktorou je Jera v kontakte. Matia a Katica slúžia v meste. Na Fiere – cirkevnej slávnosti sa Katica zoznámila s Nikom Dubčičom. Niko je najväčší boháč. Mali sa radi a chceli sa vziať. Katica bola šťastná. Matemu sa to nepáčilo a ich vzťahu neprial ani Paško Babica, ktorý bol Katicin milý. Nikovmu kamarátovi Zandomemu (podnikateľ – nová spoločenská vrstva) sa nepáči, že si chce vziať Katicu. Katica bola nešťastná a bola za Zandomem, aby sa poradila, ako vyriešiť spor medzi Nikom a Paškom. Zandome to vyriešil tým, že presvedčil Paška, nech ide do služby. Najťažšia úloha pre Nika bola presvedčiť matku Dubčičovie, aby sa stala Katica jeho ženou. Ona chcela syna oženiť za Doricu Zorkovičovú. Ilija Zorkovič ochorel a chcel, aby prišla dcéra Dorica – žila v ústave. Dorica bola predurčená Nikovi. Niko začal pociťovať náklonnosť ku Dorici. Katica to vytušila a pochopila, že Nika stratila. Paško bol rád, že Katicu získal, ale bolo mu ľúto, že sa radoval z jej nešťastia. Mateho začalo pichať v boku a bolesť neutíchala ani po doktorových mastiach. Mate cítil, že umiera. Spísal testament, v ktorom zveril dom, pole a vinice Ivanovi. Katica mu povedala, že si Paška zoberie z lásky. Jera sa nemohla pozerať na utrpenie muža a tak dala zavolať starú Ursu z vrchov.
Prikázala im, aby našli čiapku, ktorú mal na sebe, keď sa narodil. Našli šatôčku so žltými kvetmi a v nej kúsok kožičky. Dala mu ju na hlavu a ešte v tú noc Mate zomrel.
Janko Jesenský
Tohto autora zaraďujeme do slovenskej literárnej moderny (1900 – 1918)
Tvorba:
Verše, Piesne, Idyla, List starého mládenca, Pri rozlúčke, Verše sentimentálne, Lorelaj
Filozofia citu: Pieseň poddaných, Prichádzka, Reflexie, Kam?, Verše II., Proti moci, Čierne dni, Na zlobu dňa II., Jesenný kvet, Dvanásti, ...
Próza
S prozaickou tvorbou začína skôr ako väčšina autorov Slovenskej moderny. Timrava a Jesenský, každý iným spôsobom, vytvorili vo svojej próze netradičného hrdinu. Jesenský debutoval rozprávkou – prózou Mišo. Formoval na poznaní domácej realistickej tradície, predovšetkým na Kukučínovej próze (humor, irónia, sentiment, sociálne kontexty). Vydáva ja knižné súbory Malomestské rozprávky, Novely a Zo starých čias.
Demokrati
Tento román je Jesenského vrcholným dielom. Jeho vznik súvisí s 3. fázou slovenského realizmu, ktorá sa sformovala medzi 2 svetovými vojnami. Jej najdôležitejšími predstaviteľmi boli Jégé a Martin Rázus.
Román sa skladá z dvoch častí. Dej prvej sa odohráva v Starom Meste, v druhej sa dejové ťažisko premiestňuje do Bratislavy. Zachytil v ňom spoločensko-politické pomery za buržoáznej republiky v prvej polovici 30. rokov. Objektom stvárnenia je demokracia a vládny systém, ktorý sleduje cez životný štýl značného množstva rôznych postáv, patriacich prevažne k najvyššej spoločenskej vrstve. Okrem robotníkov tu vystupujú aj riaditelia bánk, statkári, poslanci, ...Autor si zvolil humor a satiru. Hlavná postava doktor Landík sa usiluje vniesť ideu demokratizmu do života. Je to hrdina vzdialený od dokonalosti, ktorý nachádza uspokojenie v skromnom živote úradníka so slúžkou Hanou, ženou schopnou všetkých obetí. Iný charakter má postava doktora Petroviča. Vyzdvihuje demokraciu. Jeho životným krédom sú peniaze a politická moc. Aj vlastnú dcéru Želku predáva za bohatého a politicky vplyvného zhýralca.
V centre pozornosti je úradník Landík, ktorý na Okresnom úrade spolu s Tolkošom (mäsiar) zakladajú spolok „Rovnosť“. Toto sa prejaví v správaní k Hanke, ktorá je slúžkou. Tolkoš sa Hanke páči a aj by si ju vzal, ale Hanka má nízke postavenie. Zdôverí sa Landíkovi a on mu pomôže. Landík sa s ním staví, že získa Hankine srdce a dokáže mu, že postavenie nie je dôležité. Landík sa spoznáva s Hankou. Mešťania Landíka za toto odcudzujú. Tolkoš žiarli a chce sa pomstiť Landíkovi. Začal mu písať anonymné listy. Landík a Tolkoš sa stali nepriateľmi. Landíkova matka v tomto vidí katastrofu a chce rodinu zachovať pred škandálom, a tak posiela syna k tete Kornélii. Zoznamuje sa so Žofkou. S ňou prežije ľúbostnú epizódu. Rozčarovalo ho jej správanie. Landík znovu odišiel do Starého Mesta a trávi večere s Hankou. Landík zistí, že Hankin otec je bohatý veľkostatkár Dubec. 2. časť: Landík je preložený na nové pracovisko a osudy s Hankou sa rozhádžu. Landík tu pracuje s advokátom Petrovičom, ktorý spolu s jeho ženou chceli vydať Žofku iba za bohatého. Žofka sa rozhodne vydať za Dubca. Žofka sa stane Hankinou macochou. V závere sa Landík vracia k Hanke.
Petrovič bol krajským poslancom a členom výboru. Je nositeľom všetkých negatívnych vlastností, vládnucej biedy a spoločenského zla. Zastával buržoáziu.
Ladislav Nádaši – Jégé
Tohto autora zaraďujeme do slovenskej prózy medzi 2 svetovými vojnami k 1. generácii autorov.
Život
Vlastným menom sa volal Ján Grob. Pochádzal z rodiny advokáta. Po gymnaziálnych štúdiách vyštudoval lekársku fakultu v Prahe. Veľa čítal, mal záujem o históriu, dejiny umenia, filozofiu a prírodné vedy. Bol osobným lekárom P. O. Hviezdoslava. Ovládal viacero jazykov (anglický, francúzsky, taliansky, nemecký, maďarský).
Tvorba:
Krátka próza: Žart, Kúra, Omyl, Výhody spoločenského života, ... (humor, irónia)
Romány: Peniaze, Alina Orságoá, S duchom času
Ďalšia próza: Horymír, Magister rytier Donč, Kuruci, Krásne časy rokoka, Jaríkovský kostol
Poprevratová tvorba:
1. historická tematika: Wieniawského legenda, Svätopluk
2. spoločenská tematika: Cesta životom
Adam Šangala
Je to historický román zo 17. storočia (náboženské boje, protireformácia v Uhorsku, povery a stredoveký spôsob života). Dej sa odohráva v Zázrivej na Orave – krajina bola ohrozovaná Turkami. Mladý 24 ročný Adam – pastier oviec sa hneď po tom, čo obesili jeho otca za pytliactvo, púšťa na dobrodružnú cestu z Oravy cez Žilinu a zastaví sa v Trnave. Po rôznych
príhodách spozná na vlastnej kože zlobu a bezprávie, ľudskú chamtivosť, zradu, podlosť a nevďačnosť. Podarí sa mu spoznať ušľachtilý ľudský cit a charakter v Trnave, kde nájde svoje životné šťastie s Betou, no jeho život sa končí pod mečom kata.
Adam pasie stádo, keď sa dozvie, že mu obesili otca. Vyberá sa do sveta, kde stretáva pána, ktorý bije poddaných. Nemôže sa na to pozerať, vytrhne pánovi valašku a dobije ho. Uteká do mesta, kde sa od bubenčíka dozvedá, že nejaký chlap je poranený a on poranil grófa Markoča. Adam vstupuje do vojska. Potom utečie a ukrýva sa v zámku protestantov. Adam pomáha Žoši (slúžka) nosiť prádlo. Uvidí ho zabávajúce sa panstvo a popletie si ho s mátohou. Veľmi sa zľaknú a pánova žena potratí. Adama zavrú do temnice. Na hrade pôsobil kňaz Konôpka, ktorý vyslobodí Adama a spolu ujdú. Ondrej Praskovský (muž ženy, čo potratila) sa ich rozhodne prenasledovať, avšak chytia ho zbojníci a mučia ho. Adam s Konôpkom sú dobrého srdca a Praskovského vyslobodia. Nájdu azyl v kaštieli. Adam stretáva svoju lásku Betu. Adam pošle oznámenie Praskovským, že gróf žije. Kňaz nachádza svoju lásku, ktorá je vydatá. Volá sa Klára. Ich láska však nie je naplnená. Utekajú znovu do Trnavy. Konôpka sa zaplieta do vysokých kruhov intríg. Uväznia ho a Adam sa ho pokúša oslobodiť. Po 5 rokoch Beta povedala svojej priateľke, ako Adam vyslobodil Konôpku. Celá Trnava za chvíľu vedela, ako sa to stalo. Adamovi sťali hlavu na Trnavskom námestí 10. 3. 1628.
Milo Urban
Tohto autora zaraďujeme do slovenskej prózy medzi 2 svetovými vojnami.
Život
Narodil sa v Rabčiciach v rodine hájnika. Navštevoval gymnázium v Trstenej a Ružomberku, no pre nedostatok prostriedkov po otcovej smrti štúdium nedokončil. Bol pomocným redaktorom v denníku Slovák, neskôr úradníkom v Spolku sv. Vojtecha v Trnave. Študoval na lesníckej škole, no pre existenčné problémy štúdium opäť nedokončil. Pracoval aj v časopise Slovenský národ. Pôsobil ako šéfredaktor denníka Gardista. V povojnovom režime nesmel publikovať a všetky jeho knihy boli vyradené z knižníc. Zomrel v Bratislave.
Tvorba:
Tiene, Jašek Kutliak spod Bučinky, Výkriky bez ozveny, Za vyšným mlynom, Zhasnuté svetlá, Zelená krv, Kto seje vietor, Na brehu krvavej rieky, ...
Živý bič
- časť: Stratené ruky
- časť: Adam Hlavaj
Je to unanimistický román (una anima = 1 duša). V závere románu ľud reaguje na konflikty ako na 1 celok. 1 duša = 1 pomstiaci sa živý bič. Skladá sa z 2 častí:
- časť – Stratené ruky = symbol bezmocnosti žien, ktorých muži odchádzajú na vojnu o oni zostávajú samé aj na chlapskú robotu.
- časť – Adam Hlavaj = je symbolom živelného odporu ľudí proti vojne a sociálnemu útlaku (charakteristické vlastnosti postavy – čestný chlap, spravodlivý, prchký)
Dej sa odohráva na oravskej dedinke Rástoky ležiacej „pánu Bohu za chrbtom“. Začína sa to tým, že Ondrej Koreň príde domov. Uvidí ho Ilčička (zlá žena, bláznivá chudera) a začne bedákať, že čo sa mu to porobilo. Mal jazvu na tvári, nemal 1 ruku a nerozprával – mal vyrezaný jazyk. Ilčičkinho syna Štefana povolali na vojnu. Najprv nechcel ísť, ale matka ho donútila. V Rástokách sa začalo klebetiť o 2. stave Evy Hlavajovej (čestná, pracovitá, vytrvalá). Nikomu to nešlo do hlavy, lebo vedeli, že má rada Adama Hlavaja. K notárovi Okolickému prišiel richtár a oznámil mu, že Ilčička búri dedinu. Okolický dal dedinčanom pobrať dobytok. Dozvedel sa, čo sa povráva o Eve a tá mu potvrdila klebety, že otcom dieťaťa je on. Za jej mlčanie jej sľúbil, že dostane Adama domov. Ilčičku obvinili z burčstva a vyhodili ju. Štefan sa dostal do Trenčína. V kasárňach boli neľudské podmienky. Vojaci hovorili nechutné vtipy a surové slová. Štefan nevydržal psychický tlak a zabil svojho nadriadeného. Zavreli ho a neskôr odstrelili. Notár začal chodievať na poľovačku, aby zabudol na Evu. Keď sa dlho neozývala, začal sa báť, že by ho dávali do súvislosti s jej tehotenstvom. Eva sa netajila svojím stavom. Nemal jej kto pomôcť, len Ondrej Koreň sa snažil. Eva pomaly nemala čo dať dieťaťu jesť. Vybrala sa k notárovi. Vykričala mu jeho skutok a utopila sa. Okolický s Kúrňavom (prospechár) sa vybrali do Evinho domu, či nenechala list. Nič nenašli.
2. časť
Začína to tým, že Adam ušiel z frontu. Keď doma nikoho nenašiel, vybral sa k Ilčičke, kde sa dozvedel, čo sa stalo. Nahneval sa. Zaklopal žandár a on ušiel oknom. Adama zavreli do väzenia. Kúrňava ho pri poháriku oslobodil a povedal mu pravdu. Adam sa rozhodol pomstiť notárovi. Pred ľuďmi ho obvinil, že on je zloduch, ktorý zneucťuje dedinské ženy. Dedinčania mu priniesli dieťa, ktoré odmietol. Adam odišiel ku švagrovi na Žiare. Na jar prepadol Okolického v búde. Vyprovokoval ho k priznaniu. Chcel ho zabiť, ale dostal mozgovú príhodu – ochrnul na pravú stranu. Adam sa vrátil do Rástok. Začali sa vracať aj vojaci. Okolický sa zľakol a dal ich odzbrojiť. Veliteľ sa rozhodol, že odíde z Rástok a ponúkol notárovi, že ho vezme so sebou. Ilčička zošalela, pretože vo vojne stratila syna. Nevedela sa s tým zmieriť. Ilčičku omylom zabil vojak. Okolický prikázal richtárovi, aby ho odviezol do Vranova. Chcel ho vyviesť zahrabaného v slame. Stráž na konci dediny ho našla. Začali na neho pľuť, potom ho posadili do vody a podopreli brvnami, aby nespadol, ale on sa utopil. Dedinčania zúrili ďalej. Prepadli notárov aj krčmárov dom a vynášali všetko, čo našli. Adam podpáli krčmárov dom.
Jozef Cíger – Hronský
Tohto autora zaraďujeme do slovenskej prózy medzi 2 svetovými vojnami k 2. generácii autorov.
Život
Narodil sa vo Zvolene, do strednej školy chodil v Krupine. Učiteľský ústav s maturitou absolvoval v Leviciach. Bol v
1. svetovej vojne ako vojak. Vystriedal viacero učiteľských miest: Krupina, Kremnica, Martin. Jeho organizátorská činnosť je spätá s Maticou slovenskou – bol jej tajomníkom. 16 rokov viedol časopis Slniečko. Emigroval do Rakúska, žil v Bavorsku, Taliansku, Argentíne. Tu sa zapojil do činnosti zahraničných Slovákov. Spolu s ďalšími emigrantmi založil noviny Slovenská republika, knižnú edíciu Slobodná slovenská kultúra a spolok Zahraničná Matica slovenská. Zomrel v Lujáne. Neskôr boli jeho telesné pozostatky prevezené na Slovensko a slávnostne uložené na Národnom cintoríne v Martine.
Tvorba:
U nás, Domov, Medové srdce, Podpolianske rozprávky, Tomčíkovci, Pisár Gráč, Chlieb, Jozef Mak, Svet na Trasovisku, Sokoliar Tomáš, Budkáčik a Dubkáčik, Tri múdre kozliatka, Zlatý dážď, Zakopaný meč, Kremnické povesti, ...
Jozef Mak
Je to sociálno-psychologický román. Dej sa začína narodením Jozefa Maka, ktorý sa narodil ako nemanželské dieťa po vdove Jána Maka. Vychovala ho matka. Nik mu nechcel ísť na krst, ale Hana Meľošová sa odhodlala – žila v susedstve. Otcom Jozefa Maka bol Gregor Biaľoš. Jozef Mak mal nevlastného brata Jána, ktorý sa o neho staral. Často sa k nemu nesprával pekne, vyčítal mu, že ho musí živiť. Matka sa rozhodla, že skončí s ich hádkami a poslala Jozefa medzi pastierov. Darilo sa mu, ale nechcel tu ostať navždy. Tak sa stal v dedine drevorubačom. Bol veľmi pracovitý, aj ľudia si ho vážili. Zaľúbil sa do Maruše, dcéry svojej krstnej matky. Chcel sa s ňou oženiť. Premýšľal, že si postaví chalupu na Janovom pozemku. Prišla vojna a Mak odišiel na front a znášal, čo mu prináša osud. Túlal sa po svete, bol zatvorený za svoje názory a medzitým mu umrela matka. Keď sa vracal z frontu, myslel si, že ho čaká Maruša. Ona sa však vydala za jeho brata Jana. Bývajú v jeho novom dome a on za to trpel. Ťažko sa mu žilo s nimi pod jeho strechou. Jozef Mak bol silný a všetko pretrpel. Rozhodol sa, že sa ožení s Julou Petriskovou, aj keď ju nemal rád. Jula mala 1 ruku nevládnu, jej rodina si myslela, že sa nevydá, a tak si z nej urobili slúžku. Jozefovi porodila syna, Jano odišiel do Ameriky. Po roku sa vrátil. Maruša začala piť a raz, keď sa opila, padla do kotla s horúcou vodou a zomrela. Jozef prijímal osud taký, aký bol, veľa trpel: „Trp, Jozef Mak. Človek – milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak“. Bol trpiaci. Bol to človek, ktorý bol zrniečkom maku, ktorý trpí – bol 1 z trpiacich.
František Hečko
Tohto autora zaraďujeme do prózy po roku 1945.
Život
Vyrástol vo vinohradníckom kraji (v Suchej nad Parnou) vo vinohradníckej rodine, ktorá počas hospodárskej krízy musela predať majetok. Maďarskú ľudovú školu vychodil v rodnej obci. Dlhší čas pracoval ako revízor v Ústrednom družstve v Bratislave. Písal populárne články i dramatické scénky pre dedinské ochotnícke divadlá. Zomrel predčasne v Martine.
Tvorba:
Vysťahovalci, Na pravé poludnie, Slovanské verše, Drevená dedina, Svätá tma, Fejtóny, ...
Červené víno
Urban Hodža sa so svojou ženou Kristínou a synom Markom sťahujú z rodičovského domu. Starým Habdžovcom nevyhovovala chudobná nevesta, ale keďže bola Kristína v 2. stave, privolili ku svadbe. Kristína sa mala u nich zle, preto Urban kúpil tajne dom. Tým si starých viac pohneval, ale im sa našťastie teraz už vodilo dobre. Narodili sa im ďalšie deti. Urban odchádza na vojnu. Kristína sa stará o domácnosť, ale všetká práca okolo vinohradu je na Markovych pleciach. Je veľmi šikovný a od otca sa veľa naučil. Začína sa im vodiť zle, a tak raz na Vianoce prišla Kristína ku starým Habdžovcom prosiť o trochu jedla pre deti, ale tí jej nedali nič. Len prababička Alojzia Kristová niesla jedlo a po ceste zomrela. Na Kristínu sa valí jedno nešťastie za druhým. Jej deti dostanú záškrt. Vylieči sa len dcéra Magdalénka. V tú istú noc sa jej narodí aj mŕtvy Adam. Kristína sa z toho nevie spamätať a zachráni ju len Urbanov návrat. Napokon umiera starý Habdža, ktorý sa chcel s Kristínou zmieriť. Marek zdedil polovicu dedovho majetku a odchádza študovať. Marek a Lucka sa priatelili odmalička, ale ich vzťah sa postupne mení na lásku. Kristíne a Urbanovi sa vodí zle. Urban začal piť a raz spadol z rebríka a zabil sa. Majetok bol zadĺžený, a tak ho kúpil Luckin otec. To ich načas odlúčilo, ale nie nadlho. Napokon sa opäť stretnú a zosobášia sa.
Ide o generačný román s dedinskou tematikou (vinohradnícka oblasť), autobiografický a kriticko-realistický. Ide o 3 generácie rodiny Habdžovcov. 1. generácia – starý Michal Habdža a jeho žena Verona, 2. generácia – ich synovia a dcéra (Mikuláš, Urban, Jozefka), 3. generácia – Marek a Magdaléna. Hečko nechcel poukazovať len na biedu na dedine, ale hľadať aj príčiny, ktoré vidí v súkromnom vlastníctve. Dej sa odohráva v roku 1905 – 1925 v západoslovenskej
vinohradníckej oblasti (Zelená Misa, Vlčindol). Vlčindol predstavuje dedinu, kde panujú vlčie vzťahy, lebo dedina je rozdelená na 2 tábory a nepôsobí ako celok. Usadili sa v nej jednotlivci – paraziti, ktorý žijú z „tela dediny“ = Silvester Bolebruch a jeho prisluhovač Pančucha.
Alfonz Bednár
Tohto autora zaraďujeme do prózy po roku 1945.
Život
Narodil sa v Rožňovej Neporadzi. Gymnázium navštevoval v Nitre a v Trenčíne. Vysokoškolské vzdelanie získal na Filozofickej fakulte KU v Prahe a na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský profesor v Liptovskom Mikuláši a v Bardejove. Pracoval na Povereníctve informácii v Bratislave. Po roku 1960 pôsobil ako scenárista v Československom štátnom filme. Zomrel v Bratislave.
Tvorba:
Hodiny a minúty, Kolíska, Susedia, Novely, Cudzí, Zrub z kameňa, Hromový zub, Role, Deravý dukát, Balkón bol privysoko, Za hrsť drobných ..., Blok, Ako sme sušili bielizeň, Výpoveď, Osamelý havran, Tri dcéry, Organ, Slnko v sieti, Moje kone vrané, Grécke zátišie, Ráno pod mesiacom, Tri scenáre, Pri holbách smoly, ...
Sklený vrch
Ide o retrospektívny román (retrospektíva = sprítomňovanie deja). Je písaný formou zápiskov do denníka. V nedeľu večer inžinier Solan chodil po izbe a balil si veci. Na gauči bol položený sveter, ktorý mu jeho žena Ema Klaasová uplietla. Siahol naň a vypadol z neho čierny zápisník. Boli to záznamy písane Emou. Zápisky začínajú 5. 12. 1951. Ema so Solanom sa chystajú odísť do Tichej doliny. Ema cíti, že medzi vznikajú nezhody. Cestu odložia, idú až na jar. Manželov príde navštíviť Tretina. Sťažuje sa im na nekvalitný materiál na stavbe. Ema sa stala vedúcou závodného klubu a knihovníčkou. Solan sa dozvedel o Eminej prvej láske Milanovi Kališovi – krycie meno počas SNP Martin Tkáčik. Martin nechal Eme odkaz, v ktorom bolo napísané, aby sa ukryla v prípade vojny u jeho známych. Milan a Ema si spravili úkryt v jaskyni, kde si nanosili jedlo. Bola tam niekoľko dní, no ušla a dostala sa do rodiny Kristovcov. Čakala s Milanom dieťa, no oni ju presvedčili, aby si ho dala vziať. Milan zahynul – umučili ho Nemci. Zollo Ballo bol jej snúbenec. Zollo je lekár, ktorý chce s ňou odísť do Ameriky, ale vzhľadom na to, že Emu ťahajú spomienky do Tichej doliny, odmieta odísť. Rozišli sa. Inžinier Solan bol stavebný inžinier, ktorý pracoval na výstavbe priehrady. Tretina chcel prebrať jeho prácu. Eme podstrčí projekty a obviní ju, že ich kradne. Projekty kradli Tretinovi spoločníci. Obvinili Emu zo zabitia partizána. Tretina tvrdí, že mu poslala odkaz, aby prišiel za ňou, hoci vedela, že v doline sú Nemci. Obvinili ju z vraždy Milana. Začala všetko vysvetľovať a povedala, že Tkáčik sa volal Milan Kališ a že mu žiadny odkaz neposlala. Nevedela, že sa vtedy zdržiaval v Tichej doline. V úkryte mu napísala odkaz a keď úkryt opustila, Milan ho našiel a snažil sa ju nájsť. Povedala Solanovi, prečo nemôže mať dieťa. Solan dočítal Emin denník v pondelok ráno. Zazvonil telefón a dozvedel sa, že Ema umrela. Išla z nákupu po ceste cez hrádzu. Stúpila na elektrické drôty a zahynula.
Epika a epické žánre
Epika má dej a môže byť veršovaná, neveršovaná alebo veršovaná i neveršovaná.
Veršovaná epika:
Epos – rozsiahla veršovaná epická skladba, ktorá vznikla v priebehu vývoja spoločnosti, vychádza z mytológie (mýtus = báj) a povestí. Nájdeme tu množstvo vybočení z deja – epická šírka. Vystupuje tu veľa postáv. Druhy eposov: hrdinský, historický, dobrodružný, moderný, duchovný, ...
Idyla – stredne epická skladba, v ktorej hrdinovia sú zväčša pastieri a roľníci – prírodná tematika
Balada – stredne epická skladba ľudového pôvodu, ktorá má pochmúrny dej, končí tragicky (hrdina hynie). Keďže vychádza z povier, vyplýva z nej mravné ponaučenie – zlo potrestané.
Romanca – radostná, optimistická a vznikla v Španielsku
Veršovaná i neveršovaná epika:
Legenda – stredne epická forma, ktorá sa viazala k náboženstvu najmä so životom svätých ľudí
Bájka – krátka epická forma, v ktorej vystupujú zvieratá a veci ako ľudia – kritizujú sa ľudské zlé vlastnosti a vyplýva mravné ponaučenie
Báj – mýtus – odráža primitívny názor človeka na svet (keď si mnohé javy nevie vysvetliť a pripisuje ich Bohom a nadprirodzeným bytostiam). Tak vznikli báje a mýty o pôvode sveta a vzniku života na zemi.
Neveršovaná epika:
Román – rozsiahla epická skladba, ktorá má premyslenú kompozíciu, rozsiahly dej a vystupuje tu veľa postáv
Novela – stredne epická forma, ktorá má neobyčajný dej, je tajuplná, má rýchly spád a vystupuje v nej menej postáv, ktoré sú na začiatku deja sformované.
Poviedka – krátka epická forma, v ktorej vystupuje málo sformovaných postáv a je zameraná na život alebo výsek človeka zo života. Je voľnejší útvar ako novela.
Rozprávka – krátka epická forma, ktorá má vymyslený dej, vystupuje v nej menej postáv a vždy víťazí dobro nad zlom
Ďalšie epické útvary: reportáž, fejtón, črta, esej, nekrológ