21. Lyrizovaná próza, jej vývin a miesto v slovenskej literatúre (Ľ. Ondrejov, M. Figuli, D. Chrobák, F. Švantner
21. Lyrizovaná próza, jej vývin a miesto v slovenskej literatúre (Ľ. Ondrejov, M. Figuli, D. Chrobák, F. Švantner
(próza naturizmu)
Vznik a vývin
Lyrizovaná próza je významný prúd v slovenskej medzivojnovej poprevratovej próze. Jej začiatky spadajú do 20-tych rokov, samostatne sa vyvíjala v polovici 30-tych rokov v období hľadania nových výrazových prostriedkov (mala pôsobiť na city čitateľov).
Predstavitelia: Ľudo Ondrejov, Dobroslav Chrobák, Margita Figuli, František Švantner
Znaky lyrizovanej prózy:
- odklon od zobrazovania spoločenskej skutočnosti a sociálnych problémov, dôraz na osobný svet a záujmy jednotlivca
- podáva nový obraz dediny a dedinského človeka (tu hľadá záchranu, istotu)
- hrdina – netypický, má výnimočné vlastnosti a nie je vždy začlenený do konkrétneho historického času
- je spätý s prírodou, kde vyrastá
- hrdinami sú dedinčania alebo osamelo žijúci vrchári
- ženské postavy sú pasívne, ale verné a statočné
- redukcia deja (zužovanie deja), ktorý sa dostáva do úzadia (okrem Ľ. Ondrejova)
- žánre: novela (neobyčajnosť príbehu), poviedka, menej román
- zväčšuje sa priestor pre reč autora = rozprávača, v reči postáv sa využíva vnútorný monológ a dialóg
- fantázijné a mýtické prvky – záhadnosť, tajomnosť, dramatickosť deja, rozprávkovosť – boj dobra so zlom, pričom dobro víťazí a zlo je potrestané, vymyslený dej, mystické prvky, symbolika, používanie magických čísloviek 3, 7, 12 a 13
- lyrizovaná próza preto, lebo využíva prostriedky lyrického básnictva ako sú obrazotvornosť (metafora, metonýmia, personifikácia, epiteton, ...), ktoré sú vnášané ako lyrické prvky do prózy. Ďalej sa využívajú úvahy, vnútorné monológy postáv, opisy prostredia, prírody, náladové opisy, ...
- lyrizovaná próza pôsobí ako manifest uprostred odľudštenej doby ako istá vetva expresionizmu
Ľudo Ondrejov
Život
Najstarší s predstaviteľov lyrizovanej prózy a priekopník jej ideovo-estetických princípov. Písal poéziu, prózu a prekladal. Jeho občianske meno je Ľudovít Mistrík. Narodil sa v Juhoslávii, detstvo a mladosť prežil v Banskej Bystrici. Absolvoval notársky kurz a bol redaktorom Hlásnika v Martine. Neskôr pôsobil ako úradník Matice slovenskej v Martine a profesionálny spisovateľ. Zomrel v Bratislave.
Tvorba:
Martin Nociar Jakubovie – je zbierka lyrických próz, ktoré vyznievajú ako spovede dieťaťa svojej doby. Sú to reflexie na sociálnu skutočnosť, ktorú prežíva. Je odsúdený na samotu, lebo kolektív ho neprijíma. Príroda je symbolom slobody a voľnosti (únikom zo skutočnosti). Martin Nociar Jakubovie na svoje púti nenájde to, čo hľadá. Pravda a spravodlivosť mu unikajú.
Literatúra pre deti a mládež: Rozprávky z hôr, Africký zápisník, Horami Sumatry, Príhody v divočine, Slnko vystúpilo nad hory – vrchárska trilógia a má 3 časti:
- Zbojnícka mladosť = symbol jednoty človeka a prírody, symbol vrchárskej nespútanosti v ideálnom svete,
- Jerguš Lapin kde vládne priateľstvo, láska, odvaha, krása, sila a duševné zdravie
- Na zemi sú tvoje hviezdy
Zbojnícka mladosť
Hlavnou postavou je Jerguš Lapin – „dieťa vrchárskej samoty“, ktorého túžbou je mať krídla a lietať voľne ako vták. Rozumie prírode, ktorú poznáva. Jeho kamaráti ho pokladajú za čarodejníka a nazývajú ho čudným. Je šikovný, zvedavý, samostatný, sebavedomý a spravodlivý. Po smrti otca zbojníka odchádza do vrchov, kde hľadá istotu.
Jerguš Lapin
Dej sa presúva do hôr a do mesta, neskôr na front, kde majú udalosti rýchlejší spád ako v 1. časti. Jerguš Lapin je rozporuplná postava plná nepokoja a činu (raz zachráni raneného na fronte, vyzýva na útek vzburu, inokedy zabije, vraždí a vyčíňa). Obe aktivity vyúsťujú do rezignácie. Autor viac rozumovo hodnotí jeho činy.
Na zemi sú tvoje hviezdy
Jerguš Lapin sa dostáva na okraj deja. Pozornosť sa sústreďuje na Ondreja Šimčiska, hlavného hrdinu rozprávania. Je pasívny vo vzťahu k okoliu. Vo vojne ho zasiahne guľka a zomiera na matkinom hrobe.
Krátke prózy (zbierka): Šibeničné pole. V 1. z nich – Výšiny vykresľuje svet podobný svetu zbojníckej mladosti.
Naturizmus Ľuda Ondrejova sa označuje za folklórny = súvisí s motívom folklórnej tradície.
Dobroslav Chrobák
Život
Narodil sa v Hybiach na Liptove. Gymnázium študoval v Rožňave a v Liptovskom svätom Mikuláši. Maturoval na Vyššej priemyselnej škole v Bratislave. Elektrotechnické inžinierstvo absolvoval na Českom vysokom učení technickom v Prahe. Pracoval v Československom rozhlase v Bratislave. Prednášal na Slovenskej vysokej škole technickej vysokofrekvenčnú elektrotechniku. Zomrel ako 44 ročný v Bratislave. So Štefanom Letzom vydal Slovenský literárny almanach a populárnu Rukoväť dejín slovenskej literatúry.
Tvorba:
1. poviedka Les
Kamarát Jašek
Je knižný debut, zbierka 8 noviel. Predstavuje výber jeho umelecky najvyzretejšej tvorby z posledného desaťročia. Pre ich umeleckú podobu sú príznačné prvky reality, fantastiky a dávnych mýtov vidieckeho sveta prírody.
Mladý rubár Jašek ľúbi dedinské dievča Etelku, ktorú zvodca odvábi z nedotknutého prostredia hôr do mesta. Stratenú lásku Jaškovi pomôže nájsť rozprávač – strýko Sojčiar.
Chrobák vychádza z vitalizmu (Poviestka, Kamarát Jašek), z expresionizmu (Návrat Ondreja Baláža), zo psychologicko-sociálnych tendencii dedinskej (Ostatný raz) a mestskej tematiky (Silueta, Učenlivá Marta a starostlivá Mária).
Poviestka
Je rámcovaná do prostredia hôr. Ondrejov starý otec hľadá útočisko pred zlým svetom. Hlas krvi vedie chlapca cez lásku k žene až k prirodzenému naplneniu jeho neodvratného osudu v ľudskom spoločenstve.
Drak sa vracia
Názov symbolizuje nešťastie pre dedinu (podobnosť s rozprávkou) a draka predstavuje Martin Lepiš Madlušovie. Dedina mu pripisovala čarodejnú moc a poverčivo s ním spájalo všetko zlo, ktoré doľahlo na dedinu, ako napr. hlad, sucho, choroby, lesné požiare, ... Drak symbolizuje zlo a nešťastie, hoci taký nie je. Autor vyzdvihol drakovo hľadanie cestu k ľuďom. Nenájde ju ani tým, keď zachráni dobytok pred požiarom a rozhodne sa z dediny odísť.
Dej sa odohráva v dedine Leštiny. Keď sa starý hrnčiar Lepiš vracal z jarmoku, našiel opustené dieťa. Jedni tvrdia, že starý Lepiš si chcel z chlapca vychovať opatrovníka, iní tvrdia, že vedľa decka našiel dukáty. Lepiš ho vyučil svojmu remeslu a v dedine sa o ňom dozvedeli až potom, keď bol už hrnčiar slepý a keď ho chlapča vodilo za ruku do krčmy. Lepiš ho nepúšťal od seba a nedostal sa medzi deti svojho veku. Nik si ho nevšímal. Zbadali ho až vtedy, keď zomrel jeho opatrovník a keď sa ukázalo, že nezomrel od staroby, ale po páde do jamy na hlinu. Keď sa na dedinu začalo valiť nešťastie za nešťastím a keď začali hľadať jeho pôvodcu, spomenuli si znovu na tú príhodu. Nikomu sa už nezdalo prirodzeným, že starý Lepiš zomrel po páde do jamy. Veď dobre poznal okolie svojho domu. Drak (Marin Lepiš) ho vraj jednoducho zabil, lebo prísny starec mu bol nepohodlný a pretože sa ulakomil na jeho peniaze. Spomenuli si, že Lepiš mal po smrti ranu na čele. 3 chlapi raz chceli odhaliť drakove tajomstvo, ale on ich vždy prichytil. Všetci v dedine verili, že jeho prítomnosť môže značiť len nešťastie. Potvrdilo sa to aj v roku, keď prišlo sucho a neúroda a ľudia boli vychudnutý ako mátohy. Jedného dňa pred jarou, keď bolo najhoršie, keď bolo treba siať, ale sýpky boli prázdne, ktosi videl draka , ako si skladá 4 tučné vrecia z vozíka pred vyžihárňou. Dedina bola hneď na nohách. Ľudia vyvalili dvere a na lavici našli plné vrecia, lenže nebola v nich múka ale prach, z ktorého chcel drak vyrobiť jemný riad. Ľudia mali hladom natoľko zatemnený zrak, že nerozoznali múku od prachu. Napokon to rozoznali, ale boli presvedčený, že začaroval múku. Nenávideli ho. Nemou dohodou dospeli k rozhodnutiu, že ho musia odstrániť. Nevedno, kto to spravil, no 1 rána ho našli pastieri vystretého. Eva Hajnákovie ho prebrala. Po 2 týždňoch sa uzdravil a na 2. deň odišiel. Čakala ho 2 roky a medzitým sa jej narodil syn, ktorého mala s drakom. Vydala sa za Šimona Jariabeka, ale nežili spolu šťastne. Drak sa vrátil. Začal sa 2. suchý rok. Horeli hory a bolo treba zachrániť dobytok. Drak a Šimon sa podujali zachrániť dobytok. Keď boli na ceste domov, drak sa zvítal s Poliakmi. Predal im voly – teda Šimon si to myslel. Šimon sa začal s nimi biť, ale prebudil sa v kolibe. Utiekol. Nad ránom bol pred dedinou a podpálil drakovu vyžiháreň. Porozprával to richtárovi a išli naproti drakovi. Šimon sa hanbil za to, čo urobil, drak mu však odpustil. Eva pochopila, že drak ju nemiluje a našla si cestu k Šimonovi. V závere diela – epilógu rozpráva Eva, ktorá je už stará, vnukovi a priadkam. Rozpráva o tom, ako drak zachránil čriedu.
Návrat Ondreja Baláža
Ondrej sa po 17 rokoch vracia domov zo zajatia z 1. svetovej vojny. Prichádza ako jednonohý chromý žobrák. Na námestí na pomníku uvidel svoje meno. Rozhodol sa ísť do „svojho domu“. Vlastná žena ho nespoznala a správa sa k nemu ako k cudziemu. Dozvedá sa, že jeho dcéra Miluška zomrela na španielsku chrípku. Žena mu podala lyžicu „nebohého Onredja“. Všimla si nožík, ktorý ona kúpila Ondrejovi. Zistil, že ho už nik nepotrebuje. Nechcel kaziť žene šťastie, ktorá sa vydala za jeho priateľa.
Margita Figuli
Život
Rodným menom sa volala Figuliová, vydatá Šustrová. Narodila sa vo Vyšnom Kubíne. Po gymnaziálnych štúdiách navštevovala obchodnú akadémiu v Banskej Bystrici. Po jej ukončení nastúpila ako úradníčka do Tatra banky v Bratislave. Tu pracovala až do roku 1941, keď z politicky motivovaných dôvodov musela odísť. Odvtedy sa venovala literárnej tvorbe.
Tvorba:
Poézií sa venovala len príležitostne, v próze čoskoro prenikla do známych literárnych časopisov, najmä do Elánu, Živeny, ... Jej knižným debutom sa stala próza Uzlík tepla. Za jej prienik do literatúry sa pokladá zbierka 10 noviel Pokušenie. Napísala aj sociálne ladené novely Rubári, Príval. Tému nenaplnenosti života spracúva napr. v novelách Zem, Halúzky, Víchor.
Historicky román Babylon
Mladosť – zachytila v nej svoje detstvo v 1. svetovej vojne. V rozprávaní uplatnila detský aspekt.
Téma detstva: Ariadnina niť
Veršované dielo: Balada o Jurovi Jánošíkovi
Tri gaštanové kone
Peter je sirota, rodičov stratil pri požiari. Peter a Magdaléna sa mali radi už od mala. Magdaléna sa odsťahovala s rodičmi, a tak Peter musel ísť požiadať o jej ruku až na Oravu. Cestou tam stretol Magdaléninho bratranca Jozefa Greguša a Jana Zápotočného. Pašujú kone cez poľské hranice. Greguš rozpráva Petrovi, že Zápotočný sa chystá požiadať Magdalénu o ruku. Ona ho nechce. Na 2. deň prídu do dediny. Peter sa tajne stretol s Magdalénou v horách, kde sa mládež z dediny vybrala zapaľovať svätojánske ohne. Povie mu, že ak ju má naozaj rád, tak sa kvôli nej vzdá tuláckeho života, postaví dom a začne gazdovať. Znakom toho, že úlohu splnil, mali byť 3 gaštanové kone, z ktorými sa mal po ňu vrátiť. Boli pre nich symbolom lásky, postavenia, sľubov a stretnutia. Sľúbila, že na neho počká a oddiali svadbu so Zápotočným. Peter sa vrátil do rodného kraja a začal stavať dom. Dom nedostaval, lebo nemal peniaze. Prenajme si dom od starenky. Keď Peter odišiel, Zápotočný prepadol Magdalénu a násilím sa jej zmocnil. Magdaléna otehotnela a z donútenia sa za neho vydala. Ich manželstvo bolo nešťastné. Keď prišiel Peter za nimi, našiel ich na poli, kde videl, ako Zápotočný týra a bije koňa. Kôň od bolesti privalí Magdalénu. Peter omráči Zápotočného a zachráni ju. Jej stav je vážny. Peter navrhne Zápotočnému, že sa vzdá Magdalény a odíde z dediny, ak on sľúbi, že jej nebude ubližovať. Magdalénin stav sa zlepšil. Jano vypáli koňovi, ktorého týral, na bok slovo tulák. Janova sestra vidí vyčíňanie svojho brata. Uteká do krčmy po pomoc. Peter a ostatní dobehnú vtedy, keď Jano vypáli koňovi 2. oko. Kôň sa Magdaléne vytrhne a udupe Jana. Zomrel. Magdaléna sa vydá za Petra, vzdá sa majetku v prospech Janovej sestry. V noci odišli na svojom gaštanovom koni do Turca.
Podobnosť s rozprávkou:
- magické číslo 3
- kôň symbol vernosti
- boj dobra so zlom, zlo je v závere potrestané. Jano hynie pod kopytami koňa.
- záporná postava Jano – bohatý sedliak, pyšný, pašoval kone, týral
- kladná postava Magdaléna – nežná, krásna, dobrá, citlivá
František Švantner
Život
Narodil sa v Bystrej, meštiansku školu vychodil v Podbrezovej a učiteľský ústav v Banskej Bystrici. Učil na ľudovej škole, neskôr na meštianskych školách. Bol externým referentom Matice slovenskej. Predčasne zomrel v nemocnici v Prahe.
Tvorba:
Poviedka: Výpoveď
Novely: Zhanobená krv, Horiaci vrch, Piargy
V prózach Švantner formuje svojho hrdinu zjavne proti tomu, čo je v ňom prirodzené, bytostné, živelné, nenastoľuje nijaké mravné alebo filozofické otázky.
Reagovanie na 2. svetovú vojnu a SNP: Dáma, Ľudská hra, List
Život bez konca
Je to posmrtne vydaný monumentálny román. Podal v ňom obraz posledných rokov Rakúsko-Uhorskej monarchie, 1. svetovej vojny a ČSR. Dej situoval do prostredia horehronskej dediny, mestečka i Bratislavy. Jeho 3 kompozičné časti zahŕňajú detstvo hlavnej postavy Paulíny, jej dospievanie a dospelosť.
Malka
Hlavné postavy:
Valach – pozitívna postava, jeho meno nepoznáme. Pracuje ako valach na salaši. Zaľúbi sa do Malky a chce si ju vziať.
Šajbán – negatívna postava, objaví sa nečakane. Zabije Michalčíka a je brat Malky
Malka – pasívna postava a v závere ju valach nájde mŕtvu
Dej sa odohráva v Beňuši. U majiteľov krčmy Michalčíkov slúži Malka. Má 17 rokov a je plachá. Raz príde valach do krčmy a Michalčička je vystrašená, lebo jej muž išiel na jarmok do Liptova a mal prísť na 2. deň, ale 4 dni sa nevracia. Valach sa opýta Malky, či si ho vezme. Ona však nevie a spýta sa brata. Dohodnú sa, že sa stretnú na 2. deň v Jamách. Keď dorazil na salaš, našiel tam Šajbána. Valach sa vybral do Jám, ale Malka neprišla. Koniar mu doniesol lístok od Malky. Valach nevie písať ani čítať, a tak lístok dá prečítať Šajbánovi. Malka mu odkazovala, že sa nechce vydávať. Neskôr za ním znova prišiel koniar a povedal mu, že na neho niekto čaká v Jamách. Malka sa rozprávala so Šajbánom. Zistil, že Šajbán zabil Michalčíka a okradol ho. Šajbán Malke rozprával, ako sa dostať za more. Malke pošle pas a peniaze, aby prišla za ním. Valach sa pustí do bitky so Šajbánon. Chcel ho udať. Nakoniec sa valach dozvedel, že Šajbán je Malkin brat. Tak zmietol žandárov. Koniar mu povedal, že žandári zobrali baču. Išiel do salaša a tam našiel mŕtvu Malku.
Nevesta hôľ
Hlavné postavy:
Libor – bol hájnik, pracovitý, zodpovedný, čestný, bol zaľúbený do Zuny
Zuna – napoly mýtická postava, Liborova detská láska, ktorá sa nachádza v osídlach ducha hôľ, ktorého predstavuje vlkolak
Tavo – škuľavý, uhliar, Liborov kamarát
Weinhold – krčmár
Libor sa vracia do rodného kraja do Prietržín. Vymenujú ho za hájnika. Stretne sa so svojimi rovesníkmi aj so Zunou. Každú noc sa mu sníva o svadbe s ňou. Ona ho tiež chce. Od Tava sa dozvedá, že Zuna je ešte nevinná. Libor so Zunou potom šťastne žijú. 1 dňa ju nemôže nájsť doma, nájde ju v bitke s vlkom. Bola to ale len hra. On odchádza na služobnú cestu a v noci mu Zuna vo sne povie, že je v moci ducha hôľ. Tavo mení svoju podobu: ako tulák, vlkolak, vojak. Keď sa Libor vráti zo služby, teší sa na Zunu, ale báda na nej zmeny v správaní. Rozhodne sa odísť do lesa a zabiť diabla, čo medzi nimi stojí. Podarí sa mu zabiť vlka, ale on vyburcuje ešte proti Liborovi všetky zlé sily hory. Libor sa dozvedá o zásnubách Tava so Zunou. Stráca koňa Eduša symbolizujúceho život a víťazstvo. Do dediny prišli žandári vyšetrovať Liborov zločin, lebo údajne zabil Tava. Zuna sa zatiaľ vydala za Weinholda. Libora vyhostili z dediny. Na ceste stretne Tava, ktorý žije so Zunou v lese. Tavo pozve Libora ku nim domov, keď obaja nájdu Zunu, ako sa miluje s tulákom. Zuna ho zabije a utečie ho hôľ. Libor si uvedomuje, že boj s mocným duchom hôľ prehral.
Lyrika
Pôvod názvu:
- v Starom Grécku
- súvisí s hudobným nástrojom lýra, ktorým sa kedysi doprevádzal určitý druh poézie
Lyrika:
- zobrazuje city, nálady a myšlienky autora
- autor vyjadruje svoj vzťah ku skutočnosti priamo ako bezprostredný zážitok (v epike sprostredkovane cez príbeh)
Rozdelenie lyriky:
A: Podľa prístupu autora k téme B: Podľa tematiky
a) náladová a) osobná (intímna)
b) opisná = kombinujú sa b) prírodná
c) úvahová (reflexívna) c) spoločenská (občianska)
Napr. Hviezdoslavove Krvavé sonety začínajú opisom
vojnových hrôz a prechádzajú k úvahám o človeku,
národe, ľudstve
Žánre lyriky
Óda – oslavná báseň
Hymna – oslavná báseň, ktorá je zhudobnená a hráva sa pri slávnostných príležitostiach, napr. štátna hymna, hymnické piesne Gaudeamus igitur (študentská hymna), Hej Slováci, ...
Žalm – náboženská pieseň, ktorá súvisí so vznikom kresťanstva
Elégia (žalospev) – autor vyjadruje žiaľ nad nejakou smutnou skutočnosťou
Epigram – krátka satirická báseň, v ktorej autor vysmieva vlastnosti človeka, alebo vonkajšie javy skutočnosti vtipne pomocou satiry (výsmechu)
Epitaf – nápis na náhrobnom kameni (Samo Chalupka – V pravde žil som, ...)
Pamflet (hanopis) – má výsmešný zámer s opačným pohľadom na človeka (chváli zlé a tají dobré vlastnosti)
Pieseň – zaraďuje sa do lyrickej tvorby (slovo + hudba). Druhy piesní: ľudová, umelá, znárodnená, pracovná, trávnice, regrutská, svadobná, uspávanky, zbojnícka, ...