22. Lyrický hrdina literárnej moderny ako výraz spoločenských konfliktov (Ch. Baudelaire, G. Appolinaire, Ivan Krasko, Petr Bezruč
22. Lyrický hrdina literárnej moderny ako výraz spoločenských konfliktov (Ch. Baudelaire, G. Appolinaire, Ivan Krasko, Petr Bezruč
Svetová literárna moderna (80 roky 19. st. – 20 roky 20. st.)
Spoločenská situácia
- nerovnomerný vývoj kapitalizmu, vplyv vedy a techniky
- nový vzťah spisovateľov v zložitej spoločenskej situácii a spätosť s výtvarným umením
- dochádza k rýchlemu striedaniu moderných umeleckých smerov a prúdov
- aktívny odpor umelcov proti meštiackej ideológii a morálke
- vplyv buržoáznych filozofii: Schopenhauer – filozofia pesimizmu
Mietzsche – filozofia krajného individualizmu
Moderné básnické smery a ich predstavitelia
- časť predstaviteľov sa prikláňala k revolučnému hnutiu, iná sa spájala s heslom tzv. čistého umenia
- v 2. polovici 19. storočia vznikol pojem l´art pour l´art – umenie pre umenie
Symbolizmus – má vedúce postavenie medzi modernými básnickými smermi (z gréckeho symbolon = znak, znamenie). Vznikol vo Francúzsku. Symbol slúži na vyjadrenie osobných pocitov a duševných stavov.
Hlavné znaky:
- Iracionalizmus – rozumom nepochopiteľný
- Subjektívny idealizmus – popiera objektívnu existenciu sveta a uznáva len subjektívne pocity a individuálne vedomie
- Individualizmus – nadraďovanie jednotlivca nad celok
- Skepsa – pochybovanie, smútok, pesimizmus
O symbolizme sa hovorí ako o umení „fin de siécle“ (koniec storočia), o čom literárny kritik František Šalda napísal: „...bola to doba súmračná, vyprachnutá, zúfalá, blízka samovražde, do slova a do písmena.“
Z týchto pohnutých dobových rozporov vznikol na rozhraní 20. storočia samostatný prúd symbolizmu, ktorý sa označoval dekadencia (úpadok) – u spisovateľov často prevládajú pocity smútku, smrti, neradostné a pochmúrne nálady.
Symbol:
- nemá nikdy iba 1 význam
- básnik používa rôzne obrazy pomocou prenesených pomenovaní (metafora – vonkajšia podobnosť, personifikácia – zosobnenie, metonýmia – vnútorná spojitosť, alegória – inotaj, utajený zmysel)
- používali sa symboly z rôznych oblastí, napr. z kultúry, filozofie, náboženstva, z prírodných vied, zo starovekého bájoslovia, z mytológie, ...
Predstavitelia symbolizmu:
Francúzska literatúra: Ch. Baudelaire, P. Verlaine, J. A. Raimband
Ruská literatúra: A. Blok
Nemecká literatúra: R. M. Rilke
Anglická literatúra: T. S. Eliot
So symbolizmom sa rozvíjal aj impresionizmus (z latinského slova impressio = dojem, výraz, vnem). Vychádzal zo zážitkov bežného života vnímaný zmyslami človeka. Preto jeho základom je senzualizmus (zmyslové vnímanie sveta). Začiatkom 20. storočia symbolizmus strácal vedúce postavenie medzi modernými smermi a do popredia sa dostáva avantgarda (predvoj) – má nový spoločenský, umelecký a filozofický program. Hoci predstavitelia avantgardy poznali nepriaznivé spoločenské pomery, neutiekali sa nadpozemskému životu, ale pridržiavali sa konkrétneho života. Hlásali potrebu aktivity – činu, boli výbojnejší a veľa experimentovali.
Futurizmus (z latinského slova futurus = budúci) – moderným básnikom záležalo na budúcnosti ľudstva. Veľký vplyv mala aj veda a technický pokrok (vedecké objavy, priemyselné výrobky, stroje, lietadlá, bezdrôtová telegrafia, ...). Začiatkom 20-tych rokov vylúčili futuristi zo svojho programu humánne spoločenské otázky a priklonili sa k fašizmu.
Predstavitelia:
Talianska literatúra: Filippo Tommaso Marinetti – sformuloval zásady futurizmu – Manifest svetového futurizmu (1909), Oslobodené slová
Americká literatúra: Walt Whitman – Steblá trávy
Belgická literatúra: Emile Verhaeren – Mestá, Krajiny
Ruská literatúra: Sergej Jesenin, Vladimír Majakovskij
Kubizmus a kubofuturizmus – vznikol z francúzskeho slova cube = kocka. Vznikol v výtvarnom umení a jeho predstaviteľmi boli Georges Braque a Pablo Picasso. Kubisti sa usilovali odkryť charakteristické črty človeka a predmetu na základe geometrického stvárňovania. Zachytáva predmet v pokoji – v stabilite (futuristi v pohybe).
Kombináciou kubizmu a futurizmu (statických a dynamických prvkov) vzniká nový smer kubofuturizmus. Vrátil poézii citlivosť, zmyslovosť a predstavivosť. Predstavitelia:
Francúzska literatúra: Guillaume Appolinaire – položil základy pre voľný verš
Dadaizmus – vznikol zo slova dada = prvé prejavy detskej reči. Predstaviteľom je Tristian Tzara. Predstavuje spôsob vzbury mladých umelcov proti vtedajšej spoločnosti. Poli proti literárnym konvenciám a propagovali nezlúčiteľnosť umenia s logikou – poézia nezmyslov. Mala byť návratom k detskému veku, keď chcel autor bezstarostnosť a zachytiť hravosť ako prostriedok stojaci proti ľudskému utrpeniu.
Expresionizmus (expresion = výraz) – autori boli odporcami imperialistických vojen a do popredia dávajú vnútorné zážitky postáv.
Surrealizmus – vznikol vo Francúzsku a nadviazal na dadaizmus. Nazýva sa aj magický realizmus, v ktorom sa prelína sen a skutočnosť. Keďže v ňom ide o nereálne videnie sveta, verše pôsobia mnohokrát nezmyselne až nepochopiteľne.
Charles Baudelaire
Život
Bol zakladateľom európskeho symbolizmu. Bol básnik, výtvarný a literárny kritik. Narodil sa v Paríži a ako 6 ročný stratil otca. Matka sa znovu vydala, ale on si s otčimom nerozumel. Ako 20 ročný navštívil Indiu a po návrate do Francúzska sa venoval literatúre. Počas revolúcie 1848 – 49 bojoval na barikádach v Paríži. Spolu so svojimi priateľmi (Verlaine, Rimbaud) sa zaradil medzi tzv. prekliatych básnikov – vyznávali tzv. bohémsky spôsob života – neviazaný, túlavý a dobrodružný život, ktorý im nepriniesol hmotné zabezpečenie. Svojou tvorbou a spôsobom života provokovali meštiansku spoločnosť. Baudelaire za svoje básne bol súdený a dostával finančné pokuty. Sprevádzali ho pocity úzkosti až smrteľnej samoty (24 ročný – pokus o samovraždu). 2 kráť mal mozgovú porážku, ochrnul na pravú polovicu tela. Zomrel ako 46 ročný.
Literárna tvorba – spoločenská a ľúbostná tematika
Krásu chápe kŕčovitú až výbušnú a neponíma ju ako harmóniu, ale ako kontrast (protiklad).
Kvety zla
Táto zbierka bola pre svoju údajnú nemravnosť odmietnutá. Opisuje tu vlastné vnútro, ktoré sa búri proti deformácii životných hodnôt, napr. viera – nevera, pokora – vzbura. Opisuje nielen očarujúcu silu lásky, ale i zúfalstvo, pocity bolesti, súcit, nádej, ...
Mrcina
V básni autor opisuje lásku ku svojej milej. Opisuje svoju milú po smrti:
„No predsa, ľúbezná, červači recte dolu,
keď zbozkáva vás do kostí,
že vylupol som tvar, podstatu, pravdu holú,
z rozpadu svojich ľúbostí.“
Autor si predstavuje lásku inak. Aj po smrti ju opisuje s nadšením. Je to vyznanie lásky iným spôsobom. Myslenie autora je iracionálne – nepochopiteľné.
Človek a more
Ide tu o pôsobivé zobrazenie človeka vo vzťahu k zdanlivému chaosu života – symbol mora. More = duša človeka, symbol ľudského vnútra plného záhad a hlbín. Hladina mora je raz vyrovnaná, inokedy sa búri, niekedy skrýva svoje tajomstvá. Rým abba – obkročný. V tejto básni je vyjadrená sloboda človeka. Báseň porovnáva človeka s morom.
Súvislosti
Poznačená smútkom, ľudským nešťastím a sklamaním nad spoločenskými pomermi. Prírodu porovnáva s chrámom, kde je tiež možné žiť. Človek často chodí do prírody a mnohokrát nevníma, ako príroda s ním komunikuje. Každá rastlinka tu má svoje miesto. Príroda je tu pochopená ako reč, ktorá môže byť niekedy nejasná.
Albatros
autor – fantázie autor – princ oblohy
krídla obloha
vták – ozajstné vták – kráľ oblohy, kráľ azúru
Táto báseň vyvoláva v človeku pocity bolesti a smútku, kde sa úbohý tvor musí prebíjať cestou tŕnistou a plnou nebezpečenstva, pričom často musí bojovať o svoj vlastný život: „...žalostne rozprestrie krídla, vláčiac ich ťarbavo sťa veslá zbok ´nabok.“ Báseň vyjadruje aj statočnosť v boji o život. Rým v básni je prerývaný – abcb, striedavý – abab a voľný.
V Baudelairovej tvorbe sa často objavuje ľúbostná tematika – Malé básne v próze. Lásku tu zobrazuje na základe konkrétneho zážitku. Pretože nenašiel vo svojom živote uspokojenie, prikláňal sa k pesimizmu a láska sa stala u neho výrazom sklamania a dezilúzie (Mrcina).
Litánie k Satanovi – vykreslil tu ťarchy ľudského utrpenia. Používal aj hrubé výrazy a naturalizmy. Častou témou je Paríž ako veľkomesto bez vzájomného ľudského porozumenia. Krásu nevidí v súlade človeka a spoločnosti, ale v protikladoch, napr. láska – nenávisť, duch – hmota, ...
Guillaume Appolinaire
Je vedúca osobnosť avantgardy 20. storočia. Využíva asociácie (spojenia, predstavy) a obrazotvornosť (imaginácia). Jeho poézia je založená na zážitku. Striedajú sa v nej motívy šťastia, utrpenia, strachu a na 2. strane sen a skutočnosť. Bol osobným priateľom P. Picassa.
Most Mirabeau
Osobná, reflexívna a čiastočne spomienková báseň.
Seina = obraz Paríža
Protiklady radosť + bôľ = zákonitosti života
Refrénom chcel naznačiť plynutie času. Tak ako plynie voda, plynie čas a s ním a ľudský život. Ani láska nie je večná, napr.: Prirovnanie: „Láska odchádza jak táto voda tečie
Láska odchádza
Jak život čo sa vlečie
Tak ako Nádej prudká nekonečne“
Kaligramy
Básne sú typograficky upravené do rôznych tvarov podľa námetu básne, napr. Dymy, Hodinky, Kravata, Krajinka, ... Básnik sa hrá s formálnou stránkou básne, pričom narúša jej klasický výstavový princíp. Vyberá si prírodné obrazy alebo obrazy z bežného života.
Dymy – báseň je upravená do tvaru komína. Na začiatku básne sa píše o vojne, v ktorej sa iba zabíja. V ďalšej časti opisuje vône, ktoré trvajú naveky, preto si autor zvolil obraz komína, ktorý má v sebe jednotlivé vône.
Hodinky – báseň je upravená do tvaru hodín. Hlavnou myšlienkou je zmysel života. Opisuje tu začiatok života, až po smrť.
Kravata – tvar kravaty. Všetko pekné v živote, čo nás obklopuje, sa môže obrátiť na zlé. Túto myšlienku autor prirovnal ku kravate – keď škrtí, jednoducho sa jej treba zbaviť. Táto báseň sa môže prirovnať ku nebezpečenstvu. Keď ho vycítime, treba sa mu vyhnúť.
Krajinka – tvar krajiny. Prírodu a dom prirovnáva k ľuďom, napr. dom opisuje ako miesto, kde sa rodí život – nachádzajú sa tu motívy šťastia. Z básne sa dá vyčítať aj láska dvoch ľudí. Krajinka je symbolom šťastia, kde si každý človek nájde svoje miesto.
Alkoholy
Pásmo – nové videnie sveta, snaha zachytiť ruch moderného veku. Ľudia zabúdajú na Boha, zaujímajú ich len peniaze, nie cit a láska. Vytvára tak mnohovýznamovú báseň bez interpunkcie, ktorú nahrádza rytmom a prepletá sa v nej minulosť s prítomnosťou. Využíva hovorové slová, archaizmy a neologizmy. Aj keď boli ľudia chudobnejší, mali sa radi a všetko sa mu zdalo jednoduchšie a krajšie ako vo vtedajšej modernej dobe. Nájdeme tu veľa obrazov neskorého leta, jesene, bývalých lások, plynutia času, blúdenie, tieňov i znovuzrodenia. V závere necháva odkaz pre budúce generácie: „Básnici nie sú len tvorcami krásy, sú tiež a predovšetkým tvorcami pravdy ...“
Pásmo vyvoláva predstavu „filmovej montáže“. Autor tu vyjadruje rôznorodosť básne. Hlavnou myšlienkou je obmieňanie prírodných a civilizačných motívov, pohrávanie sa s nimi tak, aby vyvolávali rozporuplné nálady. Nachádza sa tu množstvo návratov do detstva: „Hľa mladá ulica a ty si ešte dieťa
Do modro-bielych hábov matka denne oblečie ťa“
V básni autor vyjadruje aj svoju nečakanú vlastnosť, všednosť dňa má svoju fantázijnosť a čaro, ktoré prirovnáva ku vtáctvu. Báseň vyjadruje myšlienku, že všetci na tomto svete majú svoje miesto, či sú to veriaci, zvieratá, robotníci, ...
Petr Bezruč
Pracoval ako poštový úradník a bol ústrednou osobnosťou politickej a vlasteneckej poézie. Vlastným menom sa volal Vladimír Vašek. Od svojich osobných citov prechádza k poézii sociálneho a národného odboja. Jeho tvorba má 3 okruhy:
- intímny (ľúbostný)
- sociálny
- národný
Zbierka Stužkonošká modrá – je jeho osobnou básnickou spoveďou.
Zbierka Sležské písně
Vyjadril v nej protest proti národnému a sociálnemu útlaku drobného sliezskeho ľudu. Sliezsko bolo symbolom českého národa. Tu sa najviac prejavila germanizácia, vykorisťovanie a útlak. Symbolom boli majitelia ostravských tovární a baní a na vidieku predstavitelia Habsburského panstva na čele s arcivojvodom Fridrichom, ktorého Bezruč nazýva „markýzom Gérom“. K tomuto sociálnemu útlaku sa pridáva i útlak národnostný – vyhadzujú českú reč zo škôl a nasilu vtláčajú cudziu.
Kdo na moje místo?
„Tak málo mám krve a ještě mi teče
z úst.
Až bude růst spamäti
nade mnou tráva, až budú hnít,
kdo na moje místo,
kdo zdvihne můj štít?“
Je z prostredia vítkovských železiarní. Zlú sociálnu situáciu porovnáva s horšením svojho zdravotného stavu – tuberkulóza. Nachádzajú sa tu aj symboly ťažkého života.
70 000
Pôsobí veľmi otriasajúco ako vlastná dráma ľudskej samoty. Plače nad záhubou 70 000 českých ľudí pri Tešíne a hovorí:
„100 000 nás poněmčili
100 000 nás popoľštili,
v srdce pad mi svatý klid.
Když nás zbylo 70
tisíců jen 70,
smíme žít?“
V 2. časti tvorby zachytil postavy z ľudového prostredia – bitých a tragicky umierajúcich jednotlivých ľudí – baníkov z Ostravy (oblasť Beskýd po Lisou horou).
Maryčka Magdonova
Baladická báseň, v ktorej zachytil biedu chudobných detí, keď im zahynú obidvaja rodičia a ostávajú napospas pánom. Autor vystupuje proti vykorisťovateľom a zamýšľa sa nad tým, kto sa ich ujme a kto im dá chleba.
Ostrava
Zachytáva život baníka, ktorému v práci „svaly v železo stuhli, uhoľný prach mu sadal do očí“, keď ustavične pracoval, pokiaľ pri Dunaji vo Viedni do „výšav čneli paláce z jeho potu a krvi“. Báseň končí protestom:
„Příde den zdolu jde plamen a dym
příde den sučtujem spolu.“
- porovnať s Kraskovou básňou Baníci
V ďalších básniach opisuje nielen útlak, ale stáva sa revolučne na odpor: Horník, Oni a my, Ty a já = súcití s trpiacimi, vidí, že svet treba zmeniť. Ľud nemôže pasívne čakať, lebo raz príde deň zúčtovania.
Jen jedenkrát
Vyslovil svoje osobné problémy, vlastnú samotu života, v ktorom len zablýsla a rýchlo zhasla žiara lásky. Tieto osobné pocity spája so spoločenskými. Autor tu opisuje zasneženú krajinu, na ktorej žije národ. Muži sa tu starajú o svoje rodiny. Autor tu opisuje aj lásku muža k žene, ktorá ho nechala.
Slovenská literárna moderna (1900 – 1918)
Spoločenská situácia:
- na prelome 19. a 20. storočia sa zrýchľuje rozvoj priemyslu v Rakúsko-Uhorsku
- ekonomika sa začína napájať na európsku
- výstavba železnice spojila jednotlivé časti Slovenska
- Slovensko sa stáva najpriemyselnejšou časťou Uhorska
- masové vysťahovalectvo za prácou
Slovenský život bol v hlbokej kríze. Na prelome 19. a 20. storočia tvoria autori staršej generácie, autori mladšej generácie a nastupujúcej generácie – skupiny básnikov, prozaikov, prekladateľov, literárnych kritikov, ... Kritické a historické myslenie o literatúre a literárnom živote sprevádzajú protichodné názory. Popri prvej (predprevratovej) a druhej (poprevratovej) vlny literárneho realizmu a popri moderne sa na začiatku 20-tych rokov nášho storočia ohlásila aj kríza hodnôt umenia v národnej kultúre. Mladý básnici (Krasko, Klas) pochopili modernosť ako nový vzťah tradície národnej literatúry. Svoju modernosť nachádzali v prístupe k skutočnosti cez motívy sociálno-mravného kriticizmu. Sústreďujú sa na atmosféru básne, rozpor medzi vzletom a nizkosťou zážitku lyrického subjektu, na netradičné psychologické a sociálne ustrojenie lyrického subjektu.
Ivan Krasko
Život
Vlastným menom sa volal Ján Botto. Je predstaviteľom slovenského symbolizmu, ktorý vstúpil do slovenskej poézie pod 2 pseudonymami:
- Janko Cikáň (do časopisov)
- Ivan Krasko – tento pseudonym mu vybral Vajanský, keď vyšla jeho 1. zbierka
Pochádza z gemerskej dediny Lukovištia, kde sa narodil v sedliackej rodine. Navštevoval Ľudovú školu v rodnej obci, Maďarské gymnázium v Rimavskej Sobote, Nemecké gymnázium v Sibini a Rumunské gymnázium v Brašove. Tu si osvojil cudzie jazyky a spoznal národnú kultúru. Potom vyštudoval chemické inžinierstvo na Vysokej škole technickej v Prahe. Počas 1. svetovej vojny bol na ruskom a talianskom fronte. Po vytvorení 1. ČSR pracoval v štátnych službách a venoval sa aj vedeckej práci. Dlhší čas žil v Piešťanoch, kde má aj pamätnú tabuľu a je tu zriadené aj Literárne múzeum národného umelca Ivana Krasku. Pochovaný je v rodnej obci.
Tvorba
Zbierky Nox et solitudo (Noc a samota), Verše
Vo svojej počiatočnej tvorbe (polovica 90-tych rokov 19. storočia) čerpal tematiku z konkrétneho života, ako napr. vyznanie lásky k matke, k svojej milej, k vlasti, k prírode, opustenosť človeka. Vzorom mu bol Hviezdoslav. Vyjadril to v básniach: Pieseň nášho ľudu, Deň spásy, Za búrnej noci, Cyklus Lístok.
Oráčiny
Autor tu opisuje pole, ktoré posial čistým zrnom a pole mu prinieslo iba žiaľ. Staral sa oň a ono sa mu takto odvďačilo. Opisuje sa tu aj sklamanie človeka.
Nepýtajte sa ma
Autor tu opisuje prírodu, kde tečie potok, kde šumia lesy, kde fúka vietor. Vyjadruje myšlienku, že príroda prináša radosť zo života.
Nox et solitudo
Hlboký smútok a žiaľ je v tejto zbierke vyjadrením pocitov človeka modernej kultúry. V úvode zbierky básnik Vajanský naznačil prorocké slová, ktoré venoval nielen Kraskovej 1. zbierke, ale i celej modernej poézii: „Šťastnú cestu z tieňov k svetlu.“ Básne sú vnútorne založené na kontrastoch, napr. tma – svetlo, túžba – skepsa, ... Svojho lyrického hrdinu umiestnil do ovzdušia „búrnej a tmavej noci a tklivej samoty“, lebo jeho poézia vznikala ďaleko od domova. Básne neodrážajú objektívnu skutočnosť, ale jeho duševný život a osobné pocity.
Vesper dominacae – nedeľný večer; spomienková báseň na matku a má vyvolať pocit pokoja, čistotu dedinky, preto v nej kontrastuje biela a čierna farba. Po odchode z domu spomína na svoju matku.
Topole – prírodná lyrika. Topole sú symbolom smútku a samoty. Symbolizujú matku, ktorá vzpína ruky k nebesám a prosí o odpustenie. V básni prevažujú tmavé farby, ktoré symbolizujú nielen zlú spoločenskú situáciu, ale aj žiaľ človeka – básnika, ktorý sa cíti osamotený a opustený ďaleko od domova. Nirvána – symbol vykročenia z tieňov k svetlu – stav pokoja. Jeho báseň tvorí vždy celok, pričom využíva folklórny piesňový postup.
V celej básnickej zbierke sa lyrický hrdina nevie vyrovnať s pocitom vlastnej viny. Preto sú v básniach časté symboly, ako napr. zmrákanie, plač, kvílenie, súmrak, havrany, tmavé oblaky = trpkosť, sklamanie, žiaľ a pesimizmus.
Ďalšie básne z tejto zbierky: Solitudo, Plachý akord, Už je pozde ..., Aminke, Zmráka sa
Jehovah
Trestajúci židovský Boh, ktorý buráca hnevom a pomstou a ostro vystupuje proti pasivite národa. Básnik sa snaží prekonať nielen osobný, ale aj spoločenský smútok. Upozorňuje národ, že ak sa nepostaví proti utláčateľom, hrozí mu záhuba.
Verše
Prechádza od osobných problémov k národným a spoločenským. Prekonáva subjektívne pocity a nálady, snaží sa vykročiť z tieňov k svetlu a skončiť tak vnútorný zápas s pochybovaním o zmysle života. Smutné samotárske tóny zatláča do úzadia a objavujú sa už motívy rána, života, prírody a slnka. Namiesto 4 – veršovej strofy využíva formu sonetu.
Život – aktívne sa vyrovnáva so životom a celá je symbolická:
„Som vo znamení pokoja,
preds´ zvem ťa, Život, do boja
od ranných do večerných zôr
pre krásnu dcéru čiernych hôr.
Ó, Život, hore! Stroj sa, stroj,
osedlaj koňa, čisti zbroj:
než v údolí sa zvečerí,
čakám ťa, Život, v pancieri.
Až hmla sa stratí z údolia,
mňa, Život, nikto nezdolá,
a než sa celkom zvečerí,
tam ležať budeš v pancieri
ty – lebo ja, ty – lebo ja ...
Volám ťa, Život, do boja
od ranných do večerných zôr,
pre krásnu dcéru našich hôr!“
Askéti – pocit vyrovnania zo životom, Pieseň, Otrok – autor sa v nej stotožnil so zmýšľaním svojho trpiaceho ľudu: „Som ten, čo dozrieval pod bičom otrokára, ...“ Chce sa v nej pomstiť za krivdy a v závere verí, že raz všetky krivdy pominú a nastanú lepšie časy.
Otcova roľa
Je symbol slovenského národa, skutočnej pôdy, ktorú ľudia obrábali – národná pôda, symbol vlasti a rodnej zeme.
„z cudziny tulák“ – žil dlho od domova a nevenoval sa národným záujmom. Kritizuje sám seba, že málo urobil pre svoj národ.
„Ktosi vedľa mňa kráča“ – ide o vnútorný zápas, keď ho trápi vlastné svedomie, že opustil otcovský dom.
Symboly pochmúrnej nálady sú: sivé polia, strnište suché, večer, ...
„Slnko jak koráb v krvavých vodách plá pod oblohou“ – vyjadruje zore, nádej v lepšie časy. „Prečo si nechal otcovskú pôdu?, obrancu nemá.“ – výčitky svedomia. V závere si kladie znepokojujúcu otázku: „Vyklíčia ešte zubále dračie z poddaných zeme?“.
Motív z gréckej mytológie, kde sa hovorí, že z dračích zubov vyrástli ozbrojení muži. Chce, aby aj u nás vyrástli bojovníci za slobodu. Verí v lepšie postavenie človeka.
Baníci
- porovnanie s Bezručovou básňou Ostrava
Baníci sú symbolom celého slovenského národa. Sociálny motív sa spája s národným. Stelesňuje ho v podobe démona (sociálni i národní utlačovatelia, symbol zla a nadutosti), ktorý chce ľstivým spôsobom zlákať každého z baníkov do svojich osídiel. Sľubuje im bohatstvo, drahokamy, ak sa odnárodnia. Zradu na vlastnom národe sa mu nepodarí dosiahnuť. V závere básne vyzýva ľudí k aktivite a prosí ich, aby toľko nevyčkávali a nenechávali sa utláčať. Od trpkosti a osamelosti prechádza k vzbure. Vyjadruje nádej, že raz príde deň slobody, ľud zvíťazí nad vykorisťovateľom a „svitnú časy radostného a tvorivého života.“
Koncept, konspekt, osnova, tézy
Koncept – prvopis, nečistopis, v ktorom môžeme škrtať, upravovať a vylepšovať slová a myšlienky.
Konspekt (výťah z textu)
- cieľ je vedieť si zaznamenať, čo je podstatné a dôležité
- záznam základných údajov, hlavných myšlienok, príkladov, dôkazov i doslovných citátov z počutého alebo prečítaného textu
Forma konspektu: prehľadná – číslovanie, rámčeky, krúžky, šípky, rozličné veľkosti
Osnova – najstručnejší a najprehľadnejší záznam obsahu textu v bodoch, heslách
Tézy (silaby) – obsah textu napísaný formou ucelených viet