23. Nová krása poézie v slovenskej medzivojnovej literatúre (M. Rázus, Š. Krčméry, E. B. Lukáč, J. Smrek, L. Novomeský, nadrealisti a básnici katolíckej moderny
23. Nová krása poézie v slovenskej medzivojnovej literatúre (M. Rázus, Š. Krčméry, E. B. Lukáč, J. Smrek, L. Novomeský, nadrealisti a básnici katolíckej moderny
Charakteristika medzivojnovej literatúry
Nová spoločenská situácia po roku 1918 našla ohlas najmä v poézii. Básnici vítajú v poézii príchod nových čias. Vyjadrujú pocity nad skončením vojny, vyrovnávajú sa so zážitkami k nej. Predstavitelia staršej generácie nadväzovali na Hviezdoslavovsko-Krasovské tradície. Mladí autori kládli väčší dôraz na súčasnosť ako na minulosť.
Nové básnické programy
Ak v závere svojej básnickej prvotiny Odsúdený k večitej žízni Smrek píše: „Dnes milujem svoj Deň./Noc miloval som včera.“, možno práve v týchto veršoch badať značnú mieru tvorivého programového rozpätia mladej básnickej generácie. Novomeský svojou zbierkou Otvorené okná potvrdil úsilie našich tvorcov preniknúť do povedomia okolitej Európy a zároveň udomácniť u nás tvorivého ducha. Slovenskí nadrealisti sa vyznačovali bohatou a nápaditou metaforickosťou. Poézia katolíckej moderny sa opierala o nesporné spirituálne (duchovné) hodnoty.
Predstavitelia DAV-u (Novomeský, Clementis, Okáli, Poničan, Sirácky, Kráľ) sa pokúšali udomácniť zásady proletárskej poézie, napr. Novomeský v zbierkach Nedeľa a Romboid.
Doznievanie tradičných autorských zámerov
Svoje symbolické zbierky vydáva Roy. Poéziu publikuje Rázus. K Rázusovskej národno-obrannej línii sa prihlásil prvými dvoma zbierkami aj Andrj Žarnov pridávajúci do veršov aj útočné motívy (tzv. poézia biča). Objavovala sa aj poézia Valentína Beniaka. Snažil sa vyrovnať poetizmu, postupne sa však dopracoval k individuálnemu básnickému rukopisu.
Význam umeleckého prekladu
V medzivojnovom období venovali básnici pozornosť aj prekladom z iných literatúr. Aj tvorba našich básnikov našla svoje uplatnenie aj v Maďarsku, Poľsku, Francúzsku ale aj inde. Viacerí básnici sa venovali publicistickej a editorskej činnosti a stali sa tu osobnosťami.
Vývin a obraz medzivojnovej poézie je pestrý a myšlienkovo bohatý. Slovenská poézia dokázala v slobodnom období svoju životaschopnosť. Verše a zbierky našich básnikov zohrali nezanedbateľnú úlohu nielen pri dvíhaní národného povedomia, ale aj pri začleňovaní slovenskej literatúry do európskeho kultúrneho povedomia.
Prechodná generácia: Š. Krčméry, M. Rázus
Štefan Krčméry
Život
Narodil sa v Mošovciach v rodine evanjelického kňaza. Po vzniku ČSR sa naplno venoval literárnej a kultúrno-politickej činnosti ako tajomník Matica slovenskej.
Tvorba:
Zbierka: Keď sa sloboda rodila
Herbarium – dominujú v nej básne ladené reflexívne. Vyjadruje životnú skepsu a boľavý smútok.
Piesne a balady, Pozdrav odmlčaného básnika, Stopäťdesiat rokov slovenskej literatúry, Dejiny literatúry slovenskej, Z cudzích slov
Martin Rázus
Život
Narodil sa vo Vrbici pri Liptovskom Mikuláši. Pochádzal z chudobnej rodiny roľníka. Po gymnáziu absolvoval teologickú fakultu v Bratislave. Po ročnom pobyte v škótskom Edinburghu sa utvrdil v národnoobrannej orientácii, ktorú postupne prehlboval jednak v literárnej tvorbe, jednak v politickej činnosti. Bol predsedom Slovenskej národnej strany a poslancom v parlamente ČSR. Ako evanjelický kňaz pôsobil v Modre, Pribyline, Moravskom Lieskovom. Svoj život dožil v Brezne. Pre svoje postoje, vždy čestné, úprimné a zásadové či voči cirkvi, maďarónstvu alebo čechoslovakizmu, bol nespravodlivo obviňovaný zo šovinizmu či nacionalizmu. Rázus písal poéziu, eseje, ba aj divadelné hry. Dominuje však poézia.
Tvorba:
Prvotina: Z tichých a búrnych chvíľ
To je vojna, Hoj, zem drahá, Maroško, Maroško študuje, Bombura, Hana, Argumenty, Z nášho chrámu, Pred tvárou Božou, ...
Zbierky: Kameň na medzi, Kresby a hovory, Cestou
Básnická skladba: Stretnutie, Ahasver
Romány: Svety, Júlia, Krčmársky kráľ, Odkaz mŕtvych, Bača Putera
Prometeus
Básnik rozoberá utrpenie Prometea. Opisuje Prometea ako hrdinu, ktorý „zniesol ohňa jas“, teda priniesol oheň ľuďom z bájneho Olympu. Autor opisuje aj čin, akým bol Prometeus potrestaný, pretože priniesol ľuďom oheň. Rozhnevaní Bohovia ho za trest pripútali ku skale. Prometeus trpí po vytrhnutí pečene z tela, ktorú mu vytrhne orol každý deň.
Emil Boleslav Lukáč
Je predstaviteľom symbolizmu v medzivojnovej poézii. Získal prívlastok ako poeta doctus (básnik učený).
Život
Žil 79 rokov od roku 1900 – 1979. Narodil sa v Hodruši pri Banskej Štiavnici. Jeho neradostné detstvo malo vplyv na poéziu, ktorá bola plná pesimizmu, skepsy, smútku a nepokoja. Študoval v Banskej Štiavnici, na UK v Bratislave a teológiu v Lipsku a na Sorboni v Paríži. Súčasne študoval aj filológiu, čim riešil rozpor medzi duchovným a materiálnym svetom. Bol redaktorom viacerých časopisov. Po štúdiách bol kňazom v Brezne a Bratislave a neskôr učil ako pedagóg na hudobno-dramatickej akadémii v Bratislave. Za svoje celoživotné dielo dostal titul zaslúžilý umelec.
Súčasníci mu dali prívlastok poeta doctus, pretože využíval množstvo obrazných pomenovaní, knižných slov (veľkomesto – veľké mesto, mam, zlatistý, ...), poetizmy (čuť – počuť) a latinské výrazy (Taedium urbis, ...).
Tvorba:
Vplyv na jeho tvorbu mal slovenský a európsky symbolizmus (Krasko, Baudelaire, ...).
Zbierka Spoveď – je poznačená smútkom, pesimizmom, utrpením a rozpoltenosťou človeka – básnika povojnových čias. Využíval náboženskú symboliku.
Báseň Krédo – venoval ju Hviezdoslavovi a od začiatku chápal slovo básnika ako nástroj sebavýpovede.
Báseň Dravý pocit – Autor tu opisuje pocity, ktoré môže mať každý muž, hrdina i neborák. Každý sa snaží získať pocity, ako sú napr. milovať. Človek by sa mal snažiť žiť naplno a využívať všetko, čo mu život prinesie.
Zbierka Dunaj a Seina
Dunaj je symbolom Hodruše a Seina Paríža. Ide v nej o protiklad domova a sveta, dediny a mesta, rodného kraja a cudziny, pričom dedina sa stala symbolom istoty a mravnej sily (kladných mravných hodnôt), kým mesto bolo symbolom nepokoja, nerestí. Pôsobila naň nepriateľsky a nepríjemne. Neprijal mestskú morálku, hoci sa po štúdiách v cudzine usadil v Bratislave.
Báseň Taedium urbis – hnus z mesta
Napísal ju počas štúdii v Paríži, kde trpel pocitom vzdialenosti od domova v cudzine. Všetko mu bolo cudzie a vzdialené, len domov milší, aj keď bol chudobnejší. Jeho poézia je plná rozporov, preto hľadá rovnováhu medzi svojím životom a tým, čo ho obklopuje. Mesto naň pôsobí negatívne ako zhluk všetkého zla. V 1. a 2. strofe porovnáva jeho bohatstvá, zlatisté strechy domov, ..., pričom do protikladu dáva „mam a jed“ veľkomesta s predstavou svojho domova ukrytého medzi bralami. V 3. strofe sa zameral na hudobnosť verša – eufónia.
O láske neláskavej
Patrí tu intímna lyrika, v ktorej sa zameral na problematické vyjadrenie ľúbostného citu. Láska je cit plný protikladov. Vie človeka povzniesť, ale vie byť aj krutá.
Večná parabola
V 1. strofe chápe lásku ako niečo, čo nemá nikdy konca. Pochybuje o citoch ženy, hoci po nej túži, ale aj o vlastných citoch.
2. strofa: opisuje tragiku, ktorá postihla jeho lásku.
3. strofa: lásku chápe ako hazardnú hru, ktorá môže získať všetko, alebo nič. Nestačia mu bozky, ale túži po úprimnej láske. V závere básne hovorí o nestálosti ľúbostného citu a zmieta sa v pochybnostiach. Pretože pochybuje o ozajstnej láske, využíva množstvo protikladov, napr. láska – nenávisť, zbližovanie – cudzota, sladkosť – trpkosť, očarenie – blúdenie, ...
Paradoxon
Autor tu opisuje lásku úplne inak ako iní autori. Verše sú plné skepsy a pesimizmu. Naznačil síce svojské chápanie ľúbostného citu, no svoju lásku vyzýva, aby bola k nemu ľahostajná. Drzo jej odpovie, že nemá rád, že ho tak miluje. Myslí si, že keď bude jeho láska k nemu ľahostajná, tak konečne nájde tento cit súlad a pokoj.
Križovatky – autor vycítil nebezpečenstvo, ktoré ľudstvu hrozilo zo strany fašizmu
Spev vlkov – básnik ustupuje od tríznivej meditatívnosti a posilňuje národnú a sociálnu zložku svojej poézie
Elixír – v 1. časti je viac zameraný na vonkajší svet ako na svoje neustále zraňované vnútro. V 2. časti opisuje predtuchu vojny, ktorú chápal ako zavŕšenie krízy humanizmu a demokracie
Moloch – zachytáva tu autorovo odmietanie tragických udalostí
Ďalšie diela: Bábel, Stĺp hanby, Óda na poslednú a prvú, Parížske romance, Srdce pod Kaukazom, Živly a dielo, Európsky hodokvas, ...
Stĺp hanby
- porovnať s básňou Praha 1942 od Smreka
Je to filozofická autobiografická báseň, ktorá sa stala posolstvom básnika o spravodlivejšom svete. Vznikala takmer 2 desaťročia a jej témou bolo oslobodenie Slovenska o fašistických vojsk a koniec vojny.
„Blesk za bleskom zem žasnúc videla.
Nádoba hlinená, ba z bublín, pukla.
A v horách Strečna, v dolách Pohronia
dovŕšila sa hriechov pohroma.“
Zdôrazňuje hrôzy vojny a miesta, ktoré postihla. V ďalších strofách sa vzďaľuje od týchto slov hrôzy a vyzdvihuje slová, ktoré symbolizujú nový život: máj, život, miazga, ratolesť, kvitnutie, ...
„Pod lipou stál v rodnom domove“, „V náručí s tielkom mladej ratolesti“, Finita! Začne doba obrovská!“ – verí v to, čo sa raz na život zmení.
Záver básne: Lukáč sa predral cestou múk a protirečení a zdôrazňuje myšlienku činu vo veršoch:
„Máj prišiel predsa, v plnom kvete máj
a máje ďalšie, nové stĺporadie.
Na rumoviskách život, nebodaj,
a prúdi prúdi jeho miazga všade.
Do cudzej rieky krv už nesteká,
pot slúži dielu syna človeka.“
Ján Smrek
Poeta natus – básnik rodený – mal nevšedný dar slova. Vlastným menom Ján Čietek – predstaviteľ vitalizmu.
Vitalizmus – literárny prúd, ktorý vznikol tesne po 2. svetovej vojne vo Francúzsku. Jeho cieľom bolo oslavovať život a jeho svetlé stránky, ženu a objavovať vo veciach novú krásu a radosti zo života.
Život
Narodil sa v Zemianskom Lieskovom a ako chlapec osirel. Bol vychovávaný na evanjelickej fare v Modre. Venoval sa novinárstvu. V Mazáčkovom nakladateľstve v Prahe redigoval Edíciu mladých slovenských autorov (EMSA) a literárny časopis Elán, čím prispel k zveľaďovaniu spisovného jazyka v medzivojnovom období. Precestoval viacero krajín a počas 1. svetovej vojny bojoval na fronte. Silne podlieha zmyslovým zážitkom, ako by chcel na vojnu zabudnúť.
Tvorba:
Začal písať v rokoch 1. svetovej vojny (vplyv symbolizmu) – zbierka Odsúdený k večitej žízni. Autor v nej podáva vlastný pohľad na život, a preto je poznačená smútkom a neradostným detstvom. Jeho tvorbu možno rozdeliť do 3 celkov:
I. Poézia
a) Poézia večitej mladosti – „Knihy slnečné“ – je založená na Wolkerovskej chlapčenskej úprimnosti, radosti zo života a na túžbe žiť a milovať.
Zbierka Cválajúce dni
Ňou priniesol Smrek do slovenskej poézie tóny hravosti, oslavy života a zmyslovosti vyjadrujúce radosť z povojnových rokov. Z veršov cítiť životný optimizmus. Túto zbierku označil neskôr za výpoveď svojej generácie a manifest vitalizmu. Patria sem básne: Dievča v rozkvete, Žena so sladkým úsmevom, Dievča s husľami, Mne dedinčanka stepilá
Dievča v rozkvete
Centrom pozornosti sa stáva žena – dievčina a jej krása. Všíma si jej mladosť, príťažlivosť a prirovnáva ju k vecičke, ktorú si treba pritúliť a byť k nej nežný:
„Niet pôvabnejšej veci na svete,
ako je dievča v rozkvete!
To živé jaro, ktoré preniká
jak elektrické vlny,
tá štíhlosť kokosovníka
a pohľad slnca plný,
dve biele sopky,
v ktorých láva vrie,
ktoré sa búria k nebezpečnej hre ...“
Báseň Cválajúce dni
Zjavuje sa v nej motív bujných žrebcov a jazdcov sklonených nad konské hrivy, ktoré sa ženú cvalom vpred – chápal život ako dobrodružstvo a vyjadril pocity svojej mladej generácie:
„My mladí, jarí šarvanci,
ktorí sme život – svoju milú –
objali prvom pri tanci,
sme celým dúškom živí –
my sme tí jazdci diví!“
Zbierka Božské uzly
Obsahuje verše o láske a milovaní, verše z potuliek cudzinou, ale aj o biednom osude vysťahovalcov, ktorí museli opustiť vlasť:
„Z domova môjho toľkí už
išli sa plaviť morom!
Zaznela ich pieseň vysťahovalecká
zaznela zborom.“
Báseň Balada čerešňových kvetov
Autor prirovnáva dievča ku kvetom čerešne. Dievčinu opisuje ako krásu, ktorá súvisí s čerešňou alebo inými vetvičkami. V tejto básni dáva autor pocítiť, že všetko, čo začalo, sa musí niekedy aj skončiť.
Zbierka Iba oči
Vplyv českého poetizmu, princíp hravosti a obrazotvornosti. Hľadá krásu v každodennom živote a naďalej oslavuje ženu.
Báseň Oči
- strofa: Autor tu ďakuje svojim očiam, že dokáže vnímať okolitú prírodu aj okolitý svet.
- strofa: Autor tu obdivuje okolitý svet a je hrdý na svoje oči. V závere sa tu vyskytuje opäť žena, ktorá je jeho svetlom v očiach. Opisuje tu túžbu milovať a žiť.
- strofa: Autor prirovnáva svoje oči ku hre. Je zúfalý, lebo nemá ku svojím očiam ani kompas, len mu „sedia v tvári“. Naše oči sa vedia v každej chvíli vynájsť.
Zbierka Básnik a žena
Reflexívna – úvahová báseň písaná formou dialógu. Kompozíciu tvorí striedanie štyroch ročných období. Láska a žena sa stali pre autora večnou témou umenia.
Zbierka Zrno
Uzavrela 1. vývinovú etapu poézie J. Smreka. V básniach sa vyznáva z lásky k domovu a k rodnej zemi. Ich hodnoty poznáva cez prírodu a dedinský život ľudí – návratová poézia.
b) 2. vývinová etapa – Knihy nocí planých – roky po 2. svetovej vojne
Hostina, Studňa – odpor proti vojne a fašizmu, ktoré sú najväčším zlom a nepriateľom ľudstva. Verí, že raz bude vládnuť človek.
Zbierka Studňa – porovnať s Lukáčovou básňou Stĺp hanby
Báseň Praha 1942
Opisuje v nej začiatky vojny v Prahe a útrapy ľudí, ktorí tu žijú. Zachytil odpor proti fašizmu, boj proti zlu a násiliu, ako aj vojnovému vraždeniu. Objavujú sa tu myšlienky humanity. Autor sa nevzdal myšlienky na spoločný národ Čechov a Slovákov. Už v 1. strofe prebúdza vlastenecké city preniknutím Smetanovej hudby. Za Slovenského štátu sa nesmela počúvať česká hudba ani Smetana. Hovorí:
„My počúvame hudbu,
ktorú ty stvorila si
mesto Praha.“
„Dnes takou rečou nevravela by si,
na ústach tvojich visí 7 zámkov
na melódii putá.“
Je majstrom slova. V čase neslobody vyjadril smelo myšlienky: použil symbol holubice – symbol mieru, starý Noe, ktorý vypúšťa holubice:
„Neboj sa, Praha, nad tebou sa brieždi,
podvihni zrak svoj a uvidíš žiaru.“
Verí v lepší život – mier.
c) 3. etapa – Po oslobodení – vracia sa k poézii mladosti. Verí vo víťazstvo a spravodlivosť. Záverečný triptych: Obraz sveta, Struny, Nerušte moje kruhy
II. Tvorba pre deti
Maľovaná abeceda, Machule
III. Preklady
Prekladal diela francúzskych, ruských a maďarských autorov (Puškin, Petöfi)
IV. Memoáre
Poézia moja láska – autobiografické dielo, v ktorom vyjadril svoje náhľady na umenie
Porovnanie tvorby Smreka a Lukáča
Smrek |
Lukáč |
|
1. Poeta natus – básnik rodený, mal dar slova |
1. Poeta natus – básnik učený |
|
2. Písal jednoduchšie |
2. Písal zložitejšie |
|
3. Básne sú zrozumiteľnejšie |
3. Menej zrozumiteľné |
|
4. Nepoužíva cudzie slová |
4. Často používa cudzie slová |
|
5. Píše len o krásach života a je plný optimizmu |
5. Prevaha smútku, skepsy, pesimizmu a pochybovačnosť |
|
6. Počiatky – symbolizmus, neskôr vitalizmus |
6. Celá tvorba symbolizmus |
Básnická tvorba skupiny DAV
D – Daniel Okáli
A – Andrej Sirácky
V – Vladimír Clementis
Táto skupina začala vystupovať v prvej polovici 20. rokov a nazvala sa podľa časopisu DAV. Prvým krokom v ich formovaní bolo založenie Voľného združenia študentov socialistov zo Slovenska (Praha 1922).
Laco Novomeský
Významný predstaviteľ DAV-u a avantgardnej ľavicovej poézie.
Život
Narodil sa v Budapešti v rodine krajčíra. Po prevrate sa jeho rodičia presťahovali do Senice. Vyštudoval v Modre za učiteľa a krátko pôsobil v Bratislave. Bol žurnalistom z povolania a dlhší čas žil v Prahe. V roku 1944 sa podieľal na príprave SNP. Po 2. svetovej vojne pôsobil ako politik v oblasti osvety a kultúry. Za revolučnú činnosť bol väznený (1954 bol odsúdený na 10 rokov väzenia a v roku 1963 rehabilitovaný – opäť sa vrátil do literatúry). Zomrel v Bratislave.
Tvorba: - má 2 časti:
- časť: zbierka Nedeľa, Romboid, Otvorené okná, Svätý za dedinou, Pašovanou ceruzkou
- časť: Vila Tereza, Do mesta 30 minút, Stamodtiaľ a iné, Nezbadaný svet
Zbierka Nedeľa
Má autobiografický charakter. Sú tam sociálne verše plné smútku a ľudskej tragiky. Zachytáva v nich zlú spoločenskú situáciu. V básni Nedeľa ako aj v celej zbierke podáva výpoveď chlapca = seba, ktorý miluje veci a vecičky sveta (podobnosť s Wolkerom). Uvedomuje si sociálnu nerovnosť, triedne rozpory a biedne postavenie ľudí v spoločnosti (hlad, nezamestnanosť, ...). Citlivo prijímal poetizmus. Umenie má byť všedné, nie sviatočné a nedeľa symbolom nazbierania nových tvorivých síl pre človeka.
Báseň Báseň
Má autobiografický charakter. Osobné motívy sa striedajú so spoločenskými. Vie, že jeho narodením – 1904 sa vo svete nič nezmenilo. Uplynulo 19 rokov a hovorí, že: „Čas letí jak vtáci nedozerní.“ Reaguje na spoločenskú situáciu. Zdá sa mu, že jeho život bol zbytočný:
„Lež predsa:
pripíšte k jeho chvále,
že miloval tak strašne, neskonale
veci i vecičky tohto sveta.“
Báseň Noc
Ide hľadať svoj detský sen a kladie si otázku: „Nájdem? Nenájdem? Ukáže budúcnosť?
Báseň Fiasko
Porovnáva voskovú figúru a jeho milú. Telo figúry je mŕtve, chladné, oproti milej, ktorá je jej úplným opakom (živá, má hebké vlasy, kráska). Autor túži po premene. Figúra má krásne šaty, v ktorom si predstavuje svoju milú (nemá šaty a preto ísť na ples).
Zbierka Romboid
- venoval ju J. Kráľovi
- vyjadril smútok nad spoločenskou situáciou
- bol očarený cestami a diaľkami, putovaním za poznaním a povinnosťami
- veľa experimentoval
Báseň Romboid
Je spomienkou na detstvo, využíva predstavu kruhu – detských hier (Kolo kolo mlynské, kotrmelce) – typické pre poetistov. Tieto detské hry spájal s predstavou radosti. Detské predstavy o šťastí sa lámali o tvrdú spoločenskú skutočnosť:
„Kruhy sa zlomili vo štyroch uhloch.
Hľa: obraz kosý, skrivený:
romboid – zlámané trosky detských hier.“
Báseň Slnce na vodách
Eufónia – zvuková stránka verša
„Klin výšin syčí šípov bystriny,
džezuje žvatlavý džavot riav,
krok gondol klokoce tokom potokov
pod plotom topoľov
a balád balvany valia vlny valného Dunaja:
hujaja,
do mora,
do mora,
hujaja.“
Zbierka Otvorené okná
Otváranie okien do Európy bolo programovým heslom poprevratových básnikov. Aj on ako básnik pokračoval v objavovaní krásy a pravdy.
Zbierka Svätý za dedinou
Vyšla v roku 1939 v Prahe a odráža tragiku doby a hrozbu fašizmu. Obsahuje príležitostné básne so španielskou tematikou, napr. Sen, Nohami hore, Kondotiér, ...
Báseň Nohami hore
Autor tu charakterizuje absurdnosť doby, ktorá sa rútila do vojnovej katastrofy. Túto dobu charakterizuje ako všetko naopak, hore nohami, čo vyplýva aj z názvu básne.
Báseň Kondotiér
Aj v tejto básni autor opisuje absurdnosť doby, ktorá sa rútila do vojnovej katastrofy. Reaguje na „čas pušiek, dýk a náreku“. Autor ďalej vyslovuje obavu zo samoty v neprajnom čase. Autor si vybral obraz = muškát, ktorým chcel oživiť dom. Z básne možno vyčítať, že počas vojny sa žiaden človek nevyhne hlavni muškety.
Zbierka Pašovanou ceruzkou
Je to 10 básní z roku 1940 – 41 – vznikli počas väzenia v Ilave. Znepokojovali ho správy, čo sa deje u nás a vo svete. Život je podľa neho ako cesta, ktorá má svoj začiatok a koniec. Objavuje sa aj motív „zastaveného času“ symbolizovaný riekou Váh.
Básnik sa po dlhšom odmlčaní vrátil v roku 1963 do slovenskej poézie 2 poémami: Vila Tereza, Do mesta 30 minút
Vila Tereza
Je obhajobou umeleckej avantgardy 20-tych rokov, keď sa stretli pokrokoví umelci v predvečer Októbrovej revolúcie va Sovietskom veľvyslanectve v Prahe (Vila Tereza bola do roku 1941 sídlom zastupiteľstva a neskôr vyslanectva ZSSR v Prahe).
Do mesta 30 minút
Je venovaná politikovi a štátnikovi V. Klementisovi, ktorý bol nespravodlivo obvinený a popravený v 50-tych rokoch. Autor sa navracia domov do krajiny detstva a mladosti. Aj keď chcel žiť život naplno, zostali spomienky.
Zbierka Stamodtiaľ a iné
Obsahuje básne z medzivojnového obdobia, ktoré sú poznačené osobnou tragikou básnika. Sú svedectvom jeho najťažších rokov života, keď stratil občiansku slobodu v 50-tych rokoch.
Nadrealizmus a jeho predstavitelia
Vznik - z francúzskeho surrealizmu v 30-tych rokoch (Appolinaire)
Charakteristika:
- vývin nadrealizmu prešiel niekoľkými fázami
- jeho teóriou a kritikou sa zaoberali Michal Považan a Mikuláš Bakoš
- na Slovensku vyvolala veľký ohlas zbierka Uťaté ruky od Rudolfa Fabryho
- nadrealizmus sa postupne udomácňoval a skupinka nadrealistov sa začala združovať okolo zborníka Áno a nie (1938), v ktorom vyjadrili vlastný program tvorby (zostavovateľmi zborníka boli M. Bakoš, Kliment Šimončič). Áno znamená, že sú za pokrok a majú kladný postoj a prístup k slovenských literárnym tradíciám. Nie vyjadruje, že sú proti fašizmu a kultúrnych reakcii. Ďalšie zborníky: Sen a skutočnosť, Pozdrav, Vo dne a v noci.
Znaky nadrealizmu:
- nadrealisti sa usilovali o poéziu nového videnia
- odmietali tradičné hodnoty, chceli šokovať meštianstvo, neskôr protestovali proti ľudáctvu, vojne a fašizmu (túžba po slobode)
- zdôrazňovali sen a povedomie, fantáziu a obrazotvornosť
- nešlo im o tradičnú harmonickú krásu, ale o krásu kŕčovitú až výbušnú
- porušovali básnickú formu a uplatňovali moment neohraničenosti
- snažili sa o tvorbu na základe metódy tzv. psychologického automatizmu – zautomatizované texty (bez kontroly rozumu)
- básnické texty sú viacvýznamové
- nelogickosť, voľný verš, silné metafory
- namiesto strofického členenia veršov používali básnické pásma (Appolinaire)
Predstavitelia: Rudolf Fabry, Žáry, V. Reisel, Bunčak, Brezina, Rak, J. Lenko, P. Horov, Ivan Kupec
Rudolf Fabry
Život
Pochádzal z Budmeríc. Študoval na gymnáziu v Trnave, potom išiel študovať do Prahy na Vysokú školu technickú zemepis a kreslenie. Venoval sa aj grafike a koláži. Dlhé roky pracoval ako publicista.
Zbierka Uťaté ruky
Je debut a priniesol ňou poéziu nového videnia. Spočiatku ju hodnotili ako provokačnú, neskôr ju M. Považan označil za umelecký program ich tvorby. Využíva množstvo mytologických obrazov. Hovorí, že nový svet sa zrodí z bolestí, nie sám od seba. Obrazy: „plávajúce hniezda v krvi“, „domy pretekajúce krvou“.
Zbierka Vodné hodiny hodiny piesočné
Reaguje na zlú spoločenskú situáciu (vpád fašizmu, nesloboda, chaos). Do popredia sa dostáva človek a skutočnosť. Hra so slovom je zatláčaná do úzadia. Významovú stránku slova vyzdvihuje na úkor významu celej vety.
Zbierka Ja je niekto iný
Odráža vnútorné pocity básnika v odľudštenej dobe. Vystupuje proti vojne a fašizmu. Táto zbierka je vrcholom slovenského nadrealizmu. Má 2 pásma:
- Prvé stretnutie s Féneom
- Druhé stretnutie s Féneom
Féneo je vybájená postava, diabol metafory, symbol zla a ničivej sily. Vystupuje raz v úlohe diabla –zvodcu, inokedy ako básnikov dvojník. Autor odmieta hrôzy vojny (obrazy tmy, temna, čiernej noci) a prikláňa sa k humanizmu. Hovorí, že každý musí poznať sám seba a svoj vnútorný boj doviesť do víťazného konca.
V 1. a 2. časti opisuje hrôzy vojny. Metafory sú založené na zrakových a chuťových vnemoch (zrakový vnem: „Doba zanecháva len mnoho ľudských kostí“ – ničivosť vojny, chuťový vnem: „ríbezľové výcudky“ – kyslá chuť – nepokojná doba).
Ďalšie zbierky: Kytice tomuto životu, Každý sa raz vráti, Nad hniezdami smrti vánok, Skala nekamenná, bralo neskalnaté, Na štít ruža krváca, ...
Ďalší predstavitelia nadrealizmu
Štefan Žáry
Prvotina: Srdcia na mozaike
Nadrealistické zbierky: Zvieratník, Stigmatizovaný vek, Pečať plných amfor, Pavúk pútnik, Dobrý deň pán Villon, Múza oblieha Tróju
Zbierka Zvieratník
Báseň Navštívenka
Autor opisuje tragický pocit života. V tejto básni autor vyjadril obrazotvornosť. Množstvo fráz zvýrazňuje zvláštne slová, z ktorých cítiť smútok a tragédiu, ale i odvahu. Autor tu opisuje aj poéziu, ktorá sa nachádza v každom srdci, ale ktorá by sa mohla dostať aj do zatmenia. Keď sa život dostane na križovatku, každý si predstaví „vlajúce mrtvoly“ a „rozmetané vlasy“. Každý život predstavuje prekážky, kde by sme sa chceli dozvedieť o ľuďoch viac.
Báseň Slnečný šialenec
Autor tu opisuje Van Gogha ako „Slnečného šialenca“. Opisuje ho ako človeka, ktorý má ruky, nohy, ... Vychutnáva si život. V závere básne sa už vyskytuje zlá doba a nechuť, kde každý trpí.
Vladimír Reisel – reagoval na európske avantgardy svojsky. Medzi jeho básnické zbierky patria: Vidím všetky dni a noci, Neskutočné mesto, Zrkadlo a za zrkadlom, Temná Venuša
Ján Rak – Je vypredané, v údolí slnka, Nezanechajte nádeje
Július Lenko – V nás a mimo nás, Pohorie bez nádeje, Hviezdy ukrutnice, Stužková slávnosť
Pavel Bunčák – Neusínaj zažni svetlo, S tebou a sám, Zomierať zakázané, Útek a návrat
Ján Brezina – Nikdy sa nestretnem, Volanie miesto spánku, Anjel pokoja
Katolícka moderna a jej predstavitelia
Charakteristika katolíckej moderny:
V období slovenskej medzivojnovej literatúry nastupuje mladá generácia (20 – 30 roky), ktorá si zakladá literárne skupiny, časopisy, programy a vymieňa si živo svoje názory. Hodnota ich literárnych diel nebola vždy na želanej úrovni. V 2. polovici 30-tych rokov sa do centra básnickej pozornosti dostáva Slovenská katolícka moderna. Spočiatku nemali autori jednotnú poetiku, až v 30 – 40-tych rokoch sa prejavili u nich nové výrazové hodnoty. Ich poézia vychádzala z tradičných koreňov duchovnej lyriky. Je to poézia zápasu človeka o čistotu ideálu. Využívajú náboženskú symboliku. Slovenská literárna história mala ku katolíckej moderne odmietavý postoj, preto sa katolícka moderna zamlčovala.
Predstavitelia: Rudolf Dilong, Ján Haranta, Pavel Gašparovič Hlbina, Janko Silan, Ján Motulko, Karol Strmeň, Mikuláš Šprinc, Pavol Ušák – Oliva, Svetoslav Veigl, Gorazd Zvonický a ďalší
Katolícka moderna a jej znaky:
- básnici kládli dôraz na významovú stránku svojej poézie, ktorá vyplývala z náboženských hodnôt v dôsledku čoho sa prejavila v nej pripútanosť k rodovým a krajovým koreňom
- veľa experimentovali, čím smerovali k tzv. čistej poézii
- v roku 1945 – 48 mala za úlohu katolícka moderna pokračovať v kresťanských tradíciách a zachovávať duchovné hodnoty národa
- chceli žiť z náboženských ideí a súčasne byť aj tvorcami nového sveta a života
- tvorili do roku 1948 – niektorí sa museli odmlčať na dlhé roky, iní aj keď túžili po vlasti, odišli do exilu
Po 1. svetovej vojne sa združili okolo časopisu Vatra (vychádzal v Ružomberku v roku 1919 – 25), neskôr okolo časopisu Kultúra. Významné boli aj Almanach III literárnej generácie a Antológia mladej slovenskej poézie (zostavil Rudolf Dilong). Program vyslovil Hlbina, že im nejde „o nový básnický smer, o nejaký – izmus“, ale o „absolútnu poéziu“, tzn. o „absolútne prijímanie života plného čistoty, tajomstva a krásy, vnútorného ticha, mágie, v ktorom sa slová zjavujú v novom zázračnom svetle ... Poézia je láska.“
Rudolf Dilong
Najvýznamnejší a najplodnejší básnik katolíckej moderny – emigrant. Narodil sa v Trstenej na Orave. Študoval teológiu, neustále experimentoval. Zomrel v Pitzburgu v USA.
Tvorba:
Budúci ľudia, Slávne na holiach, Dýchajte lazy = optimizmus, živelná mladosť
Hviezdy a smútok, Helena nosí ľaliu, Mladý svadobník, Honolulu, pieseň labute
Za múrom kláštora
Noviciát – človek, ktorý sa chystá byť kňazom. Opisuje izbu ako väzenie. Je tam kľadadlo, stôl, kríž a pod. Je to len taká obyčajná miestnosť. Noviciát rozmýšľa, čo s ním bude.
Zbierka Mesto s ružou
Báseň Čo som chcel v Paríži
Autor opisuje polnoc v Paríži. Spomína tu Rimbauda, ktorý vždy drieme pod oblúkom mostu, opisuje aj iného pána, ktorý hľadí spoza chmáry, ...
Konvália, Nevolaj, nevolaj, Hanička, Človek s láskou, Zakliata mladosť, Valin, Stretával som ľudí a svet, ...
Ján Haranta
Vyštudoval teológiu, pôsobil ako kaplán a kňaz.
Mistérium baladické vplyv symbolizmu
náboženský a sociálny charakter
Zem požehnaná tragické udalosti 2. svetovej vojny
verí v božiu spravodlivosť
V najkrajšej domovine – oslava domova
Pavol Gašparovič Hlbina
Zbierky: Začarovaný kruh, Cesta do raja, Belasé výšky, Mŕtve more, Mračná, Ozveny, Ruže radosti, Víno svetla
Báseň: Svedectvo
Janko Silan
Zbierky: Slávme to spoločne, Kým nebudeme doma, Sám s vami, Oslnenie
Žiadosť
- treba ju písať na stroji alebo počítači (podpis vlastnou rukou)
- posielať doporučene a kópiu odkladať
- ak úrad do určitého času neodpovie, treba odpoveď urgovať, alebo si sťažovať na vyšších orgánoch
- podniky a inštitúcie majú aj vlastné tlačivá s naznačenou schémou, ktorá zodpovedá štátnej norme
Schéma
 |
Životopis
Podobný je s posudkom. Rozdiel je v tom, že si ho každý píše sám. Nie je správna ani prílišná skromnosť, ani prehnané vychvaľovanie sa.
Osnova:
- Dátum a miesto narodenia, trvalý a prechodný pobyt, povolanie, funkcie
- Vzdelanie, aktivity, kurzy, školenia
- Osobitné schopnosti, záujmy, záľuby, zdravotné problémy
- Záver: perspektívny cieľ (čo chcem ďalej dosiahnuť)
- Dátum a vlastnoručný podpis
Teraz sa píše profesijný životopis.
Beletrizovaný životopis – obsahuje okrem závažných údajov a faktov a charakteristiky rôzne príhody, zážitky, úvahy a konfrontácie.
Štruktúrovaný životopis:
Osobné údaje
Vzdelanie
Pracovné skúsenosti
Profesionálny cieľ – čo by som chcela dosiahnuť
Osobitné znalosti a schopnosti – počítač, jazyky, vodičský preukaz
Záujmy
Referencie
Miesto, dátum Vlastnoručný podpis