25. Mladý človek, jeho svet a problémy v súčasnej slovenskej literatúre (F. Hečko, R. Jašík, V. Mináč, A. Bednár, V. Šikula, L. Ballek, P. Jaroš, D. Mitana
25. Mladý človek, jeho svet a problémy v súčasnej slovenskej literatúre (F. Hečko, R. Jašík, V. Mináč, A. Bednár, V. Šikula, L. Ballek, P. Jaroš, D. Mitana
Próza po roku 1945
1. vývojová fáza: podobne ako poézia aj próza po roku 1945 prechádza rozporným vývojom, v ktorom sa odrážajú všetky spoločenské problémy doby a v rámci nich najmä problém človeka hľadajúceho svoje miesto v tomto problémovom svete. V 1. vývojovej fáze (1945 – 1948) ešte doznievali staršie tendencie z medzivojnového obdobia, predovšetkým lyrizačné tendencie. Próza naturizmu sa však dostávala do vnútornej krízy. Aktuálnou tematickou oblasťou slovenskej prózy sa stalo SNP a protifašistický odboj.
Dedinská tematika: tvorí ju hlavne román Františka Hečku Červené víno
2. vývojová fáza: v 2. vývojovej fáze (1948 – 1954) sa začína uplatňovať socialistický realizmus ako vedúca tvorivá metóda. Mnohí spisovatelia sa vnútorne pretvárajú, sami píšu diela o tejto premene a odkláňajú sa od svojho doterajšieho tvorivého pôsobenia v literatúre. Za erbové prozaické diela schematizmu tohto obdobia sa pokladajú romány: Hečkova Drevená dedina, Horákove Šachty, ...
3. vývojová fáza: v tejto 3. vývojovej fáze (1954 – 1964) vychádza napr. Mináčova trilógia Generácia (Živí a mŕtvy), Jašíkovo Námestie svätej Alžbety a Mŕtvi nespievajú, Bednárove novely Hodiny a minúty.
František Hečko
Život
Vyrástol vo vinohradníckom kraji (v Suchej nad Parnou) vo vinohradníckej rodine, ktorá počas hospodárskej krízy musela predať majetok. Maďarskú ľudovú školu vychodil v rodnej obci. Dlhší čas pracoval ako revízor v Ústrednom družstve v Bratislave. Písal populárne články i dramatické scénky pre dedinské ochotnícke divadlá. Zomrel predčasne v Martine.
Tvorba:
Vysťahovalci, Na pravé poludnie, Slovanské verše, Drevená dedina, Svätá tma, Fejtóny, ...
Drevená dedina
Spracoval tu dramatickú problematiku združstevňovania slovenskej dediny. Za premenu dediny sa postavila dedinská chudoba, proti bohatí roľníci. Drevená dedina sa dostala na vrchol slovenskej prózy vytvorenej metódou socialistického realizmu.
Červené víno
Urban Hodža sa so svojou ženou Kristínou a synom Markom sťahujú z rodičovského domu. Starým Habdžovcom nevyhovovala chudobná nevesta, ale keďže bola Kristína v 2. stave, privolili ku svadbe. Kristína sa mala u nich zle, preto Urban kúpil tajne dom. Tým si starých viac pohneval, ale im sa našťastie teraz už vodilo dobre. Narodili sa im ďalšie deti. Urban odchádza na vojnu. Kristína sa stará o domácnosť, ale všetká práca okolo vinohradu je na Markovych pleciach. Je veľmi šikovný a od otca sa veľa naučil. Začína sa im vodiť zle, a tak raz na Vianoce prišla Kristína ku starým Habdžovcom prosiť o trochu jedla pre deti, ale tí jej nedali nič. Len prababička Alojzia Kristová niesla jedlo a po ceste zomrela. Na Kristínu sa valí jedno nešťastie za druhým. Jej deti dostanú záškrt. Vylieči sa len dcéra Magdalénka. V tú istú noc sa jej narodí aj mŕtvy Adam. Kristína sa z toho nevie spamätať a zachráni ju len Urbanov návrat. Napokon umiera starý Habdža, ktorý sa chcel s Kristínou zmieriť. Marek zdedil polovicu dedovho majetku a odchádza študovať. Marek a Lucka sa priatelili odmalička, ale ich vzťah sa postupne mení na lásku. Kristíne a Urbanovi sa vodí zle. Urban začal piť a raz spadol z rebríka a zabil sa. Majetok bol zadĺžený, a tak ho kúpil Luckin otec. To ich načas odlúčilo, ale nie nadlho. Napokon sa opäť stretnú a zosobášia sa.
Ide o generačný román s dedinskou tematikou (vinohradnícka oblasť), autobiografický a kriticko-realistický. Ide o 3 generácie rodiny Habdžovcov. 1. generácia – starý Michal Habdža a jeho žena Verona, 2. generácia – ich synovia a dcéra (Mikuláš, Urban, Jozefka), 3. generácia – Marek a Magdaléna. Hečko nechcel poukazovať len na biedu na dedine, ale hľadať aj príčiny, ktoré vidí v súkromnom vlastníctve. Dej sa odohráva v roku 1905 – 1925 v západoslovenskej vinohradníckej oblasti (Zelená Misa, Vlčindol). Vlčindol predstavuje dedinu, kde panujú vlčie vzťahy, lebo dedina je rozdelená na 2 tábory a nepôsobí ako celok. Usadili sa v nej jednotlivci – paraziti, ktorý žijú z „tela dediny“ = Silvester Bolebruch a jeho prisluhovač Pančucha.
Rudolf Jašík
Život
Pochádza z Kysúc (Turzovka). Vychovávala ho stará mať, lebo jeho otec odišiel za prácou do Kanady. Z 5. triedy gymnázia v Kláštore pod Znievom musel odísť pre nedostatok finančných prostriedkov. Po prepadnutí bývalého Socialistického zväzu Nemeckom musel odísť na ukrajinský front. Zomrel v Bratislave a pochovaný je v Partizánskom.
Tvorba:
Román Na brehu priezračnej rieky
Je o kysuckej biede, ale aj o krásnej kysuckej prírode napísaný „srdcom“, nielen „rozumom“. Svet Jašíkových Kysúc je totiž rovnakou mierou odrazom reálnej skutočnosti ako výrazom autorovej obrazotvornosti. Život bedárov na Hrubom placi predstavuje cez psychologicky prepracovanú postavu starého šindliara Džijana, jeho dcéru Máriu, hrobára Škanderu. Z rodu výnimočných postáv je mladý Štefan, ktorý vedie Kysučanov do hladového štrajku a berie si za ženu Máriu. Nadviazal tu na sociálny román P. Jilemnického Víťazný pád.
Mŕtvi nespievajú
V románe sa popri sebe odvíjajú a striedajú 2 dejové línie: cez jednu autor sleduje život na Slovensku v mestečku Pravno, cez druhú udalosti vo východnom fronte. Aj postavy vychádzali z 2 východiskových bodov. Na 1 stane sú postavy, ktoré stále viac tušia zánik fašizmu i režimu (Mikuláš, Farník, Heriban, ...), na 2. strane stoja postavičky opájajúce sa pocitom istoty a moci ešte aj v posledných rokoch vojny (Nemec Kirschner, okresný veliteľ Hlinkovej gardy Kunica, ...). Do popredia vystupujú aj osudy slovenských vojakov na východnom fronte. Chlapcov z Pravna sužuje vôľa vrátiť sa domov, prejavujú nechuť a odpor k tým, ktorí rozhodujú o ich životoch.
Novela Povesť o bielych kameňoch
Je reakciou človeka na zraňujúcu skutočnosť, pretože pre ľudí príliš citlivých môže byť spoločenský svet horší než osamelosť. Mladému Malochovi nik nevie nahradiť matku, preto uteká od ľudí.
Súbor poviedok Čierne a biele kruhy
Cítiť tu kysucké prostredie a mentalitu obyčajného kysuckého človeka. V príbehoch slepého Adama a jeho tvrdého otca (Mŕtve oči), dospievajúcej Verony, jej milého a rozumnej a citlivej matky (Čas medených tvárí), malého Ondreja a jeho matere (Popolavá vrana), chudobného roľníka Klandúcha (Mesiac na vode), povozníka Matúša a skrachovaného obchodníka Fedora (Traja pútnici) sa ako hlavnú motív objavuje tvrdý zápas o holý život v zložitých životných podmienkach.
Ďalšie diela: Ponurý most, Dušičkový motív, Vianočná balada, Mlčanlivé Vianoce 1944 – 1945, Biely chlieb, Loktibrada, ...
Námestie svätej Alžbety
Dej sa odohráva „v meste pod viničným vrchom“ (Nitra), kde na chudobnom Námestí svätej Alžbety žije chudobný kresťan Igor Hamar a Židovka Eva Weimannová. Igor robí robotu, ktorá mu príležitostne príde pod ruky a pomáha aj Evinmu otcovi Samkovi a jeho dôvernému priateľovi Maximu. Igor a Eva sa majú radi a často sa stretávajú vo veži. Boja sa o svoju lásku, keďže fašizmus sa blíži a Eva je Židovka. Fašizmu sa podmaňujú i niektorí kresťania a to zo strachu, alebo za vidinou bohatstva, ako aj holič Ján Flórik. O niekoľko dní už musia všetci Židia nosiť Dávidove hviezdy. Tak musí urobiť aj Eva, hoci sa to Igorovi nepáči a vždy jej strhne prišitú hviezdu zo šiat. Aj keď Igor nadovšetko miluje Evu, podľahne šarmu vdovy Erny, s ktorou strávi 1 noc. Má výčitky svedomia, lebo vie, že zradil svoju Evu. Jeho láska k Eve je veľká a snaží sa urobiť všetko pre jej záchranu. Priateľ Maguš mu poradí, aby dal Evu prekrstiť, no tento plán mu nevýjde. Preto mu poradí 2. plán, a to, aby si dali s Evou zmeniť mená a odišli bývať do hôr k Magušovmu bratovi. Nikto by ich nehľadal. Igor s Evou si všetko naplánujú a zatiaľ, čo Igor chystá všetko na útek, Evu zajmú spolu s ďalšími mladými ľuďmi Nemci. Keď sa Igor dozvie, čo je s Evou, cíti sa beznádejný, lebo nemôže nič urobiť pre jej záchranu. Nemci Židov vedú k vagónom s ostnatými drôtmi, aby ich odviezli pracovať. Eva umiera pod paľbou nemeckých vojakov a myslí na Igora. Igor stráca chuť žiť. Rozhodne skončiť so životom, no zachraňuje ho priateľ Maguš.
Vladimír Mináč
Život
Narodil sa v Klenovci. Po ukončení ľudovej školy navštevoval gymnázium v Rimavskej Sobote a v Trnave, kde aj maturoval. V štúdiu slovenčiny a nemčiny pokračoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zúčastnil sa v SNP, bol neskôr zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene. Prešiel viacerými zamestnaniami a funkciami. Bol napr. redaktorom i šéfredaktorom Kultúrneho života. Neskôr pôsobil ako predseda MS, ďalšie 2 roky bol poslancom Federálneho zhromaždenia.
Tvorba:
Romány zo SNP:
Smrť chodí po horách – dielo sa sústreďuje okolo 2 bratov Petra a Jána Lotára. Prvého z nich zajali Nemci a dostal sa do koncentračného tábora. Mináča zaujímajú hlavne reakcie oboch bratov na vonkajšie podmienky, prekážky a ťažkosti.
Včera a zajtra – nadväzuje na predchádzajúci román. Peter Lotár si po návrate z koncentračného tábora hľadá miesto v občianskom živote. Zostáva pracovať na dedine, postihuje ho duševná kríza, z ktorej sa dostáva pomocou učiteľky Hany Učníkovej.
Mládežnícky román: Modré vlny
Zbierka poviedok s družstevnou tematikou: Na rozhraní
Trilógia: Generácia: Dlhý čas čakania, Živí a mŕtvi, Zvony zvonia na deň
Dlhý čas čakania
Je obrazom života v Slovenskom štáte počas vojny, fašizmu a ľudských osudov. Román zaľudňujú 3 druhy postáv podľa ich vzťahu k fašizmu. 1 skupina sa od neho dištancuje a žije v očakávaní zmien (Marek Uhrín, kapitál Labuda, Oľga Ferkodičová, medička Ema). Ďalšia skupina je rozličnými spôsobmi s fašizmom spojená (architekt Ferkodič, starí Uhrín) a 3. skupina zmýšľaním i konaním otvorene proti fašizmu vystupuje (Janko Krap, jeho otec, robotníci). Román sa končí vypuknutím SNP.
Živí a mŕtvi
Dej sa odohráva počas SNP v Makove a Priehybách. Na 1 strane stoja ľudia, ktorí nechcú mať nič spoločné s fašizmom a jeho nemorálnosťou (Marek Uhrín, kapitán Labuda). Sú tu však aj ľudia, ktorí aktívne pripravujú zmenu sveta (Janko Krap). Na 2. strane sú Nemci – fašisti a gardisti. Na 3. strane sú ľudia, ktorí nevedia, na ktorú stranu sa majú pridať (Krempašský a Šveda). Neďaleko Makova sa snažia preraziť Nemci, oddiely kapitána Labudu a partizánsky oddiel Janka Krapa. Marek Uhrín pracoval ako telefonista, ktorý odovzdáva rozkazy oddielom. Často obdivoval druhých, rád o všetkom premýšľa a filozofuje, a preto dostal prezývku „profesor“. Počas vojny vstúpil medzi vojakov čatára Kozu, ktorým velil Labuda. Často ukazoval svoju silu ostatným. Labuda odrazu zbadal Nemcov. Marek išiel do boja. Zranili ho a on sa ocitol v nemocnici. Marek je už dlhší čas zaľúbený do Oliny Ferkodičovej. Olina však čakala dieťa s Labudom. Zatiaľ Labudu povýšili. Ostatným sa to nepáčilo a chceli ho odstrániť, no nepodarilo sa im to. Labuda sa priznal Marekovi, že Olina čaká jeho dieťa a on sa nazlostil. Nemci zabili v Priehybách Labudových rodičov. Janka Krapa zranil granát. Ošetrovala ho lekárka Ema. Hanka Krapová sa so sestrou aj s mamou vybrala za Jankom do Ulrichovej horárne. Nemci neskôr zajali všetkých obyvateľov horárne. Medzi nimi bola aj Hanka s Olinou. Janko sa začal zotavovať, no Ema ho sprevádzala naďalej. Olina sa za pomoci svojho bratranca Valéra (nemecký gardista) dostane z väzenia a vracia sa domov. S Hankou sa chceli zabaviť. Dali jej vypiť a potom ju znásilnili. Valér ju chcel opäť vrátiť do väzenia, no jeho spoločníci ju zabijú aj spolu s ostatnými väzňami. Labuda sa chcel pomstiť za smrť Hanky, lebo mu na nej záležalo. Preto stratil v boji s Nemcami veľa vojakov. Janko Krap, Ema, čatár Koza, Labuda a Marek utekajú a dostanú sa ku Sovietskym oddielom. Tým sa zachránia. Janko požiada Emu o ruku, Marek sa zasnúbi s Olinou. Labuda sa lieči v Moskve, pretože pri úteku si poškodil miechu. Koza dostal krčmu a ľuďom rozprával rôzne príbehy aj o Labudovi, aj o vojne.
Zvony zvonia na deň
Zaberá obdobie od februára 1946 do februára 1948. Niektorí sa v novom živote uplatnili, iní prežívajú trpký pocit zbytočnosti a rezignácie (kapitán Labuda).
Ďalšie diela: Tmavý kút, Na rozhraní, Záznamy, Nikdy nie si sama, Paradoxy, Čas a knihy, Dúchanie do pahrieb, Návraty z prevratu, Hovory M, Tu žije národ, Výrobca šťastia, ...
Na rozhraní
Skaliny
Po 2. svetovej vojne sa Jano Kompan vracia z frontu domov. Doma ho už nik nečakal a vôbec nie jeho brat Ďuro, ktorý mal zálusk na otcov majetok. Jano sa nahneval a bez slov odišiel. Ujal sa ho priateľ Jano Michala, ktorému pomáhal na poliach. Ďura dedina obviňovala, že vyhnal brata, aby zapchal ľuďom ústa, dal Janovi niekoľko tisíc korún. Jano ich vzal. Obec predávala neúrodný kus zeme = Skaliny, ktoré Jano kúpil. Jano sa riadil filozofie „Zem je nadovšetko, zem človeka nikdy nesklame.“ Neverili, že tam niečo vypestuje, no Jano sa nevzdával. Nestaral sa o ľudí, chodil do dediny len vtedy, keď musel. Nechodil do kostola a naučil sa ctiť Boha prácou. Postupne sa mu darilo a keď mal 25 rokov, oženil sa s Uľkou. Ťažko spolu pracovali na pôde. Mali dcéru Uľku, ktorá sa mala vydávať za Paľa. Svadba sa zrušila, lebo ľudia vraveli, že Uľka už nebude dlho žiť, lebo ju zničil vlastný otec v neľudskej robote. Ide o obdobie združstevňovania – proces, ktorý trval veľmi dlho. Jano hovorí: „Zem nie je nadovšetko, človek je prednejší“. Jano si to uvedomil až vtedy, keď stratil Uľku. Vtedy sa 1. krát rozplakal.
Na rozhraní
Išlo o rozhranie nového a starého života, ktorý predstavuje generácia Šindliarovcov, a to otec a syn. Otec bol konzervatívny typ človeka, ktorý sa uspokojil s predchádzajúcim životom, nechcel na ňom nič zmeniť – Ťapákovský spôsob života. Syn bol pokrokovejší, radí otcovi, aby vstúpil do družstva, aby už ďalej ťažko nepracoval. Neskôr ho presvedčil i keď mu to trvalo dlho. Ide o dlhodobú premenu vo vedomí človeka.
Alfonz Bednár
Život
Narodil sa v Rožňovej Neporadzi. Gymnázium navštevoval v Nitre a v Trenčíne. Vysokoškolské vzdelanie získal na Filozofickej fakulte KU v Prahe a na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský profesor v Liptovskom Mikuláši a v Bardejove. Pracoval na Povereníctve informácii v Bratislave. Po roku 1960 pôsobil ako scenárista v Československom štátnom filme. Zomrel v Bratislave.
Tvorba:
Hodiny a minúty, Kolíska, Susedia, Novely, Cudzí, Zrub z kameňa, Hromový zub, Role, Deravý dukát, Balkón bol privysoko, Za hrsť drobných ..., Blok, Ako sme sušili bielizeň, Výpoveď, Osamelý havran, Tri dcéry, Organ, Slnko v sieti, Moje kone vrané, Grécke zátišie, Ráno pod mesiacom, Tri scenáre, Pri holbách smoly, ...
Novela Kolíska
Zita Černeková počúva rozhlasové správy o procese s „rozvratníkmi“ a „sabotérmi“, medzi ktorými je aj Jozef Majerský. Správa o procese vyvolá v Zite spomienky na udalosti z februára 1945, keď po potlačení povstania sa jej osud znova skrížil s jeho osudom. Nevýslovný je strach Zity, keď k nej vtrhnú Obmannovi vojaci, ale robí všetko preto, aby zachránila Jozefa, seba a voje dieťa. Aj Jozef, ktorý sa skrýva v Zitinom dome, prežije nesmierne veľa strachu, ale vzápätí vykoná doslova hrdinský čin, keď zlikviduje celú Obmannovu jednotku. Epické jadro predstavujú Zitine spomienky, no i prítomnosť tvorí dôležitú súčasť novely, pretože sa ňou na 1 strane poukazuje na závažné spoločenské problémy začiatkom 50. rokov a na strane 2. sa ňou dostatočne prehodnocuje Zitin vzťah k Jozefovi.
Sklený vrch
Ide o retrospektívny román (retrospektíva = sprítomňovanie deja). Je písaný formou zápiskov do denníka. V nedeľu večer inžinier Solan chodil po izbe a balil si veci. Na gauči bol položený sveter, ktorý mu jeho žena Ema Klaasová uplietla. Siahol naň a vypadol z neho čierny zápisník. Boli to záznamy písane Emou. Zápisky začínajú 5. 12. 1951. Ema so Solanom sa chystajú odísť do Tichej doliny. Ema cíti, že medzi vznikajú nezhody. Cestu odložia, idú až na jar. Manželov príde navštíviť Tretina. Sťažuje sa im na nekvalitný materiál na stavbe. Ema sa stala vedúcou závodného klubu a knihovníčkou. Solan sa dozvedel o Eminej prvej láske Milanovi Kališovi – krycie meno počas SNP Martin Tkáčik. Martin nechal Eme odkaz, v ktorom bolo napísané, aby sa ukryla v prípade vojny u jeho známych. Milan a Ema si spravili úkryt v jaskyni, kde si nanosili jedlo. Bola tam niekoľko dní, no ušla a dostala sa do rodiny Kristovcov. Čakala s Milanom dieťa, no oni ju presvedčili, aby si ho dala vziať. Milan zahynul – umučili ho Nemci. Zollo Ballo bol jej snúbenec. Zollo je lekár, ktorý chce s ňou odísť do Ameriky, ale vzhľadom na to, že Emu ťahajú spomienky do Tichej doliny, odmieta odísť. Rozišli sa. Inžinier Solan bol stavebný inžinier, ktorý pracoval na výstavbe priehrady. Tretina chcel prebrať jeho prácu. Eme podstrčí projekty a obviní ju, že ich kradne. Projekty kradli Tretinovi spoločníci. Obvinili Emu zo zabitia partizána. Tretina tvrdí, že mu poslala odkaz, aby prišiel za ňou, hoci vedela, že v doline sú Nemci. Obvinili ju z vraždy Milana. Začala všetko vysvetľovať a povedala, že Tkáčik sa volal Milan Kališ a že mu žiadny odkaz neposlala. Nevedela, že sa vtedy zdržiaval v Tichej doline. V úkryte mu napísala odkaz a keď úkryt opustila, Milan ho našiel a snažil sa ju nájsť. Povedala Solanovi, prečo nemôže mať dieťa. Solan dočítal Emin denník v pondelok ráno. Zazvonil telefón a dozvedel sa, že Ema umrela. Išla z nákupu po ceste cez hrádzu. Stúpila na elektrické drôty a zahynula.
Vincent Šikula
Život
Pochádza z rodiny lesného robotníka. Študoval na štátnom konzervatóriu hru na lesnom rohu. V 1. knihách sa predstavil ako osobitý novelista čerpajúci z bohatých životných skúseností.
Tvorba:
Novela S Rozarkou
Príbeh tejto prózy je na 1. pohľad veľmi prostý. Rozprávač Ondrejko sa má starať o sestru Rozarku, telesne dospelú, no duševne na úrovni dieťaťa. Ondrejko sa usiluje splniť túto úlohu, chce preniknúť do duševného sveta sestry, napr. cez rozprávanie rozprávok, no nedarí sa mu to a Rozarka končí v sociálnom ústave. Ondrejko zostáva sám so zúfalým pocitom svojho ľudského zlyhania.
Románová trilógia Majstri, Muškát, Vilma
Je to dedinský román, ktorý zachytáva život západoslovenskej dediny Okoličné počas SR do vypuknutia SNP a začiatky SNP. Dielo má názov po majstroch tesároch Guldánovcoch (stavali chýrne kostolné veže, domy, školy, ...). Boli hrdí na svoje remeslo, kvalitu práce i postavenie majstra. Do ich života však veľmi tvrdo zasiahne 2. svetová vojna a SNP, lebo všetci 3 bratia bojujú v povstaní. Ich rodinu si každý veľmi vážil. Z historických faktov sa autorovi podarilo zachytiť dezorganizáciu slovenskej armády, Mníchovskú dohodu z roku 1938 i rozdelenie slovenského obyvateľstva. Časť ľudí bola za samostatnosť a časť za rovnaké práva Čechov a Slovákov. V závere diela sa niektorí chlapci z Okoličného pridali k partizánom – aj najmladší syn Imro Guldán.
Ďalšie diela: Na koncertoch sa netlieska, Možno si postavím bungalow, Nebýva na každom vŕšku hostinec, Horská robota, Vlha, Liesky, Vojak, Matej, Prázdniny so strýcom Rafaelom, Pán horár má za klobúkom mydleničku, Pastierska kapsička, ...
Ladislav Ballek
Život
Je významným predstaviteľom modernej slovenskej prózy (1941 Terany). Pochádza z rodiny colníka. Maturoval v Šahách, študoval na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici. Pracoval ako rozhlasový redaktor, od roku 1968 v krajskom denníku Smer. V roku 1992 – 1994 bol poslancom Národnej rady SR.
Tvorba:
Južná pošta
Tematicky sa vrátil do detstva, ktoré prežil v zmyslovo opojnom kraji pohraničného južného Slovenska. Kniha je dokumentom o postupnom dozrievaní a intelektuálnom raste mladého chlapca „prebúdzajúceho sa“ do sveta dospelých. Zapadajú tu aj podstatné spoločenské a historické súvislosti, ktoré sa dotýkajú života jednej časti južného Slovenska.
Román Pomocník
Kniha po podtitul Kniha o Palánku. Do Palánku (tak nazývali Turci svoje pohraničné pevnosti) prichádza vyhorelec Štefan Riečan so svojou ženou a dcérou z Horehronia. Je po vojne. Chce urobiť niečo užitočné a túži po pokoji a šťastí. Nie je však schopný presadiť sa. Má pomocníka Volenta Lančariča, ktorého získal spolu s mäsiarstvom po maďarskom utečencovi. Volent je bystrý a podnikavý a neštíti sa ani špinavých obchodov. Riečanovej žene Eve zaobstará vilu, pomôže sa jej stať milionárkou a žijú ako milenci. Riečan sa len ticho prizerá a zúfa a rozhodne sa vrátiť domov. Chce priviesť svoju matku na výchovu dcéry a svojho brata, aby nahradil pomocníka Volenta. Do Palánku sa však vracia až po rokoch, a to len preto, aby si odviedol dcéru s 2 deťmi, ktoré má s Volentom (ten žil súčasne s ňou i s matkou). Zdá sa, že až po tomto, keď sa staral o svoje vnučky, našiel Riečan pokoj a šťastie.
Ďalšie diela: Útek na zelenú lúku, Púť červená ako ľalia, Biely vrabec, Agáty, ...
Peter Jaroš
Život
Po gymnaziálnych štúdiách v Liptovskom Hrádku vyštudoval FF UK v Bratislave. Po skončení vojenskej služby pracoval ako redaktor v Kultúrnom živote, Slovenskom rozhlase, do roku 1990 pôsobil v rôznych funkciách v Slovenskej filmovej tvorbe. V súčasnosti opäť pracuje v oblasti filmovej tvorby.
Tvorba:
Tisícročná včela
Je jedným z najúspešnejších románov, ktorý filmovým spracovaním režiséra Juraja Jakubiska získalo medzinárodný úspech. Dej sa odohráva v rodnej dedinke Hybe v rodine murára Martina Pichandu. Pochodil kus sveta, doma mal plno kníh zo zemepisu a máp. Bol veľmi rozumný, a preto si ho ľudia vážili. Ústrednou postavou románu je jeho syn Samo prezývaný Včela, ktorý aj keď mal veľmi ťažký osud, nikdy sa nevzdával. Tvrdo pracoval a práve autor vyzdvihol u neho „tisícročnú včeliu prácu“, tvorivosť a vynachádzavosť. Samo má s Máriou 6 detí (Janko, Samko, Peter, Karol, Emka a Marek). Keď idú chlapi na muračku, berie so sebou aj syna Janka, ale pri štrajku železničiarov sa strhla bitka medzi protestujúcimi a žandármi. Guľka trafila Janka a zomiera. Otec Samo ho pochová v cudzej zemi. Zomiera aj Emka, ktorú stiahli v mlyne krútiace sa remene, do ktorých sa zamotala. Peter rukoval na vojnu, prebehol však na ruskú stranu, dostal sa do zajatia a prežil. Karol zomiera na talianskom fronte. Samko sa oženil a odišiel do Ameriky. Autor opisuje demonštráciu v Liptovskom Mikuláši 1. 5. 1918, keď sa starý Samo dostáva aj s kamarátom do väzenia a v závere diela ich prepustia.
Ďalšie diela: Popoludnie na terase, Urob mi more, Zdesenie, Váhy, Návrat so sochou, Krvaviny, Pacho, hybský zbojník, Pýr, Pradeno, Nemé ucho, hluché oko, Psy sa ženia, Lásky hmat, ...
Dušan Mitana
Život
Študoval žurnalistiku, filmovú a televíznu dramaturgiu. Krátky čas pracoval ako redaktor Mladej tvorby a Romboidu. Mitana je spisovateľ nevšedného talentu. Je predstaviteľom literárnej postmoderny (písal poviedky s prvkami mystiky, absurdity a humoru). Sú mnohovýznamové a dajú sa interpretovať mnohými spôsobmi. Opieral sa o magický realizmus. Využívajú sa v ňom mýty, legendy, zázraky, nezvyčajné udalosti, nevysvetlené záhady.
Tvorba:
Psie dni – hrdinami poviedok sú ľudia, ktorí si nevedia nájsť miesto v živote, sú nespokojní, neustále prežívajú „psie dni“, dostávajú sa do konfliktu s okolím.
Patagónia – stvárňuje mladého hrdinu, ktorý odmieta stereotypy a konvencie, svet zabehaných koľají.
Nočné správy
Ide o súbor viacerých poviedok, v ktorých sa uplatnila literárna posmoderna a magický realizmus. Autor = hrdina
Ihla
Otca nepoznal, lebo ich opustil, matka zomrela. Žil u matkiných príbuzných, ktorí mu vštepovali nenávisť k otcovi. Otec mu po 19 rokoch rozprával historku, že prečo ho opustil a že mu posiela peniaze. Chce mu odpísať, ale na liste nebola spiatočná adresa. Potom mu prišiel 2. list, že otec zomrel na infarkt. Otec písal poviedky a syn potom tiež. Rodina ho za to odcudzovala.
Nočné správy
Hlavný hrdina bol večer v kine na tom istom filme po 2. krát. Keď sa skončil film, nemohol nájsť kľúče, nemal ani lístok od šatne, ale nakoniec šatniarku oklamal a získal svoj kabát. Keď prišiel domov, žena vedela, že nemá kľúče, lebo zvonil. Deti boli hore. Žena bola rozčúlená, lebo jej s ničím nepomáhal a radšej išiel do kina. Musel písať článok do novín. Zapol si rádio a počul nočné správy. Žena ho prosila, aby ho vypol, lebo je unavená. On ju nevnímal, tak nakoniec vytrhla elektrický kábel. Strhla sa hádka, neskôr sa udobrili a šli spať.
Biele miesta v slovenskej literatúre
Spoločenská situácia
Mnohí autori sa po 2. svetovej vojne vracajú k tematike víťazstva nad fašizmom. Dominujú u nich spomienky na útrapy, bôľ nad mŕtvymi a zároveň aj poukazujú na odvahu ľudí v zlej spoločenskej situácii. V roku 1948 literatúra postupne podlieha politickým záujmom.
Marec 1949
Ide o 1. zjazd československých spisovateľov, kde bol ustanovený program socialistického realizmu, ktorý sa stáva záväzným pre všetkých, ktorí chceli publikovať. Na 2. zjazde 1972 bolo zo Zväzu slovenských spisovateľov vylúčených 48 (Karvaš, Mňačko, Tatarka, ...) a literatúra sa začína členiť na niekoľko prúdov:
- oficiálne vydávaná literatúra – Hevier, Feldek, Tomáš Janovic
- Literatúra 2. obehu – disidentská, samizdatová – zo slova samizdat – vydávanie literatúry pomocou vlastných prostriedkov. Diela boli rozmnožované súkromne, alebo vydávané v podzemných nakladateľstvách = Petlice, alebo v emigrantských vydavateľstvách v zahraničí. Patria tu Milan Šimečka, L. Vaculík, Miro Kusý, Škvorecký, ...
Medzi najvýznamnejšie osobnosti tzv. zakázaných autorov patria:
- Ladislav Mňačko – Smrť sa volá Engelchen, Ako chutí moc
- Dominik Tatarka – Farská republika, Rozhovory bez konca, Prútené kreslá, Démon súhlasu
- Hana Ponická – Zápisky z Lukavického mlyna (1 dielo z disidentského obdobia) – venovala sa už len tvorbe pre deti
- Ladislav Ťažký – Amenmária, Kŕdeľ divých Adamov, Pochoval som ho nahého, Pivnica plná vlkov, Vojenský zbeh, Samí dobrí vojaci
- Peter Karvaš – dramatik – hry: Antigona a tí druhí, Polnočná omša, Meteor, Návrat do života, Jazva, Veľká parochňa, Absolútny zákaz
Ladislav Mňačko: „Tisíce ľudí súdili za činy, ktoré nespáchali, ale tolerovali zločiny, ktorých sa iní dopustili.“
Funkčné jazykové štýly
Jazyk – systém jazykových prostriedkov, nástroj myslenia, vyjadrovania, poznávania a preto jeho základnou funkciou je dorozumievanie čiže komunikácia.
Štylistika – odbor jazykovedy, ktorá sa zaoberá výberom jazykových prostriedkov najvhodnejších pre dorozumievanie sa v jednotlivých štýloch.
Štýl – je cieľavedomý výber jazykových prostriedkov a ich usporiadania s ohľadom na funkciu a situáciu prejavu
- vzniklo z gréckeho slova stylos = rydlo, ktorým sa písalo na drevené tabuľky a neskôr sa týmto pojmom označoval
z latinského stylus spôsob vyjadrovania
Rozdelenie štýlov:
Verejného styku Súkromného styku
Náučný (odborný) Hovorový
Administratívny
Publicistický
Rečnícky
Umelecký
Štýly súkromného styku:
- hovorový štýl sa používa v bežnom styku
- je iba v ústnej forme
- prenikajú nespisovné výrazy, nárečie, slengy, vulgarizmy
- je nepripravený, spontánny
- využíva sa v súkromnom prostredí a v nižšom verejnom prostredí: „Čim je prostredie súkromnejšie, tým viac doň prenikajú nespisovné prvky.“
- vety sú kratšie, jednoduchšie, neúplné
- využíva sa mimika, gestikulácia, posunky, pauzy, tempo, sila hlasu, ...
Štýly verejného styku:
Náučný štýl:
- zrozumniteľný
- písomná forma – znaky: presný, výstižný, využíva odborné termíny, odbornosť, objektívnosť, presnosť
- používa sa pri výkladovom slohovom postupe (schémy, tabuľky, grafy, ...)
Administratívny štýl:
- používa sa v úradoch
- má písomnú podobu a informatívnu funkciu
- je stručný, jasný, prehľadný, má ustálenú formu, pri ktorej dodržujeme všetky normy písania
Rozdelenie administratívnych útvarov:
a) dokumentárne (zápisnica, životopis, protokol, zmluvy)
b) heslové (zoznamy, poukážky, tlačivá)
c) oznamovacie (správa, oznámenie, pozvánka, inzerát)
Publicistický štýl:
- nachádza sa v novinách
- informuje, poučuje, presviedča a získava ľudí
Znaky: aktuálnosť, zrozumiteľnosť, verejnosť
- patria tu žánre: spravodajské (správa, oznámenie)
analytické (recenzia, kritika, komentár, úvodník
beletristické (fejtón, reportáž, črta)
Rečnícky štýl:
- jeden z najstarších štýlov (základy v antickom Grécku)
- je blízky hovorovému, publicistickému i náučnému štýlu
- rétorika – umenie hovoriť a vyjadrovať sa, podáva sa v ústnej podobe (mimika, gestikulácia), musí byť pripravený. Patrí sem: diskusný príspevok, príhovor, prejav
Umelecký štýl:
- má estetickú a komunikatívnu funkciu
- je pestrý a bohatý na umelecké básnické prostriedky (subjektívnosť – nálada)
Štýlotvorné činitele
 |