27. Moderné umelecké smery vo vývine americkej literatúry po roku 1945 (J. Steinbeck, J. D. Salinger, N. Mailer, J. Heller, T. Williams, A. Miller)

15.02.2014 20:19

27. Moderné umelecké smery vo vývine americkej literatúry po roku 1945 (J. Steinbeck, J. D. Salinger, N. Mailer, J. Heller, T. Williams,

A. Miller)

 

Svetová literatúra po rolu 1945

 

Spoločenská situácia

-          po víťazstve nad fašizmom po 2. svetovej vojne bolo hlavnou úlohou nové usporiadanie sveta

-          rozdelením Európy na východný a západný blok sa diferencoval kultúrny a literárny život

-          západná literatúra nadväzovala na predvojnové umelecké smery – experimentovala, socialistická literatúra uplatňovala ako umelecký smer len socialistický realizmus a každý pokus o experimentovanie bol odsúdený

-          po roku 1945 v západoeurópskej a americkej literatúre vznikali popri realizme aj iné umelecké smery a prúdy. Patria k nim:

  1. próza: existencializmus, nový román, neorealizmus, magický realizmus, tradičný realizmus – objektivizačný a subjektivizačný prúd, postmoderna, socialistický realizmus, kritický realizmus
  2. poézia – nadviazali na avantgardu, Beat generation
  3. dráma – absurdná dráma, epické divadlo, Ibsenovské a Čechovovské tradície drámy 19. storočia

 

Moderné umelecké smery a prúdy

 

Existencializmus

Z latinského existencia – bytie, jestvovanie. Vznikol ešte v 19. storočí a založil ho Kierkegaard, neskôr Heideger v Nemecku a vo Francúzsku Sartre a Camus. Je to filozofia individualistickej a na pesimizme založenej revolty. Hrdina je zúfalý, naplnený bezmocnosťou a hrôzou, úzkosťou a strachom. Je vykreslený v hraničných situáciách, t. j. len v stresových situáciách spoznáva seba samého a prežíva svoju ľudskú existenciu (napr. keď stojí tvárou v tvár voči smrti). Autori sú blízky naturalistom a ich hrdinovia sa snažia dosiahnuť osobitnú nezávislosť a slobodu.

 

Nový román (antiromán)

Grillet, Butor, Sarrautová, Simon

Autori sa postavili proti klasických tradíciám v etike. Uznávajú objektívnu existenciu sveta, ktorú ale iba opisujú, no neanalyzujú. Tak unikajú od skutočnosti a dielu chýba tradičný dej (príbeh, fabula). Postavy sú len anonymné, odpsychologizované bytosti bez minulosti a pamäti (autori odmietajú zobrazovanie vnútorného sveta postáv).

 

Neorealizmus

Vznikol na konci 2. svetovej vojny a v 1. rokoch po oslobodení v Taliansku (vo filme, literatúre, výtvarnom umení). Autori si všímajú zlú povojnovú situáciu, ktorú ostro kritizujú. Nadväzujú na realizmus – snažia sa zachytiť život veľkomesta (prostitúcia, bieda). Predstavitelia: Pratolini, Pasolini, Moravia

 

Tradičný realizmus

Mnohí autori povojnovej a súčasnej prózy nadviazali na tradície realizmu:

a)       objektivizačný prúd – pridŕžajú sa objektívneho rozprávania príbehu, pričom čitateľ nepociťuje priamo autorovu prítomnosť. Predstavitelia: T. Mann, Feuchtwanger, Greene

b)       subjektivizačný prúd – zdôrazňuje spracovanie vlastných zážitkov a skúsenosti z vojny – vnútro hrdinu. Ide o kritickú realizmus. Predstavitelia: Böll, N. Mailer, Heller, Exupéry, Steinbeck, Salinger.

 

Postmoderna

Nadväzuje na klasický realizmus 19. storočia a na modernizmus 19. až 20. storočia. Tento pojem označuje epochu plnú rozporov a protikladov modernej civilizácie. Autori vyjadrujú nedôveru v rozum, odmietajú pravdy o svete, čím vzniká akýsi chaos nových kombinácii, ktoré si čitateľ musí vysvetľovať po svojom. Diela sú plné absurdity, odcudzenia a „nič, čo je v nich, nemožno brať doslova.“

 

Socialistický realizmus (východnú blok)

Dominoval v tvorbe spisovateľov bývalých socialistických krajín, ale ovplyvnil aj tvorbu západných autorov. Od umelca vyžadoval pravdivé a historicky konkrétne zobrazenie skutočnosti (v duchu komunizmu). Dnes sa hodnotí tento smer ako metóda, na základe ktorej spisovatelia nezobrazovali skutočnosť takú, aká bola, ale ako bola naplánovaná, teda akou podľa ideológie socializmu mala byť. Predstavitelia: Fadelej, Šolochov, Dimov, Sadoveanu, ...

 

Americká literatúra

 

Napodobňuje európsku literatúru. Amerika sa stala krajinou neobmedzených možností, v ktorej je jednotlivec často bezmocný a nemôže ovplyvniť chod udalostí. Vnútorne sa búri, upadá do skepsy a beznádeje.

 

John Steinbeck

 

Život

Bol rovesníkom príslušníkov stratenej generácie. Pochádzal z Kalifornie, narodil sa v rodine úradníka a učiteľky. Po nedokončenom univerzitnom štúdiu prešiel množstvom zamestnaní a bohaté skúsenosti z tohto obdobia zobrazil vo svojich sociálno-kritických románoch. Získal ich na farme, kde pracoval a spoznával neradostný život jednoduchých ľudí. Odišiel do New Yorku, kde zomrel. V roku 1962 dostal Nobelovu cenu.

 

Tvorba:

Debutoval románom Zlatý kalich. Po ňom napísal zbierku poviedok Nebeské pastviny – život na kalifornských farmách.

 

Román O myšiach a ľuďoch

Je dojímavým príbehom zo života 2 bezdomovcov, ktorí putujú za prácou. Snívajú o nej i o domove. Sú to George Milton a Lennie Small. George je nízky, ostrý, s malými rukami a štíhlymi ramenami. Lennie je pravý opak, ozrutné chlapisko so širokými a ovisnutými plecami. Lennie mal rád myši, ale vždy ich tak silno hladkal, až ich rozpučil. Spolu snívali o tom, že si našetria peniaze, budú mať dom a králiky. Teraz išli na ranč pri meste Soledad. Mali pracovať s jačmeňom so Slimovou partiou (pohonič mulíc). Raz keď sa Lennie a George rozprávali o ich sne, započul ich starý Candy (zametač). Mal 1 ruku a o druhú prišiel na tomto ranči. Aj on zatúžil po domčeku a keďže mal našetrených 350 dolárov, dohodli sa, že všetci 3 si kúpia spoločný dom. Za Lenniem prišla do stodoly Curleyho žena. Rozprávala mu o svojom živote a dovolila mu, aby jej hladkal vlasy. Lennie ju začal hladiť tak silno, až sa jej to prestalo páčiť a začala kričať. Bojovala, ale on ňou zatriasol, až jej zlomil väzy. Zahrabal ju do sena a odišiel sa ukryť do lesa. Keď ju našli chlapi, vedeli, že to bol Lennie a vybrali sa aj s Georgom za ním. So smrťou Curleyho ženy sa rozplynul aj sen o dome. George vedel, kde je Lennie ukrytý. Keď ho našiel, rozprávali sa o ich sne. George zdvihol pištoľ a priložil ju k Lennieho hlave. Ruka sa mu chvela, ale vedel, že robí správnu vec, lebo Curley by ho iba mučil.

 

Na východ od raja

Je tragickým stretnutím brata a syna s otcom. Vzniklo na podklade biblického príbehu o Kainovi a Ábelovi a vykresľuje osudy troch generácii 1 rodiny. Román sa začína opisom Salinanského údolia, kam prichádza z Írska Samuel s Lízou. Bol stále chudobný. Mal 9 detí. Adam Trask sa narodil na farme na okraji mesta. Jeho otec sa skoro vrátil z vojny, lebo mu brok rozdrvil nohu a museli mu ju amputovať. Adamova matka sa utopila v rybníku. Cyrus (otec) sa znovu oženil a mal ďalšieho syna Charlesa. Adam neznášal násilie, Charles bol rodený silák. Adam nechcel byť vojakom, no otec mu nedal na výber. Po večeri sa Adam šiel prejsť a Charles šiel s ním. Závidel mu, že sa mu otec viac venuje. Začal Adama mlátiť. Potom sa vybral k domu. Adam sa chytro schoval, lebo zbadal, že Charles sa vracia so sekerou. Adam sa doplazil domov. 4 dni sa nemohol ani pohnúť. Keď sa zotavil, odviedli ho do armády. Otec sa odsťahoval do Washingtonu. Charles ostal sám. Aby mu nebolo smutno, tvrdo pracoval. Po mnohých rokoch sa Adam vracia domov. Otec medzitým zomrel. Adam navrhol Charlesovi, aby si kúpili farmu v Kalifornii. On však nesúhlasil. Začuli buchot. Našli tam polomŕtvu ženu. Bola to Cathy. Vyzerala ako zázrak nevinnosti. Bola stelesnením zla. Keď dospela, upálila svojich rodičov a s peniazmi ušla do mesta. Adam zavolal doktora. Charles ju chcel dostať z domu, no Adam si ju zobral. Odišli do Salinanského údolia. Porodila mu dvojčatá, ale nechcela ich. Chcela odísť, no Adam jej chcel v tom zabrániť a ona ho postrelila. Zamestnala sa v bordeli. Majiteľka jej odkázala celý majetok a ona ju otrávila. O dvojičky Árona a Caleba sa staral Číňan Lee. Cez zimu Samuel zomrel. Adam po pohrebe išiel do hostinca za Cathy, lebo ju musel ešte vidieť. Samuel sa postaral o synove vzdelanie. Árona prijali a Caleba odmietli. Caleba zobral Rabbit do hostinca a on spoznal matku. Áron študoval a Caleb zarábal na fazuli. Adam dostal záchvat.

 

Ovocie hnevu

Dej sa začína tým, ako sa Tom Joad vracia z väzenia, v ktorom bol 4 roky pre vraždu. Stretáva miestneho kazateľa, ktorý sa schováva pod stromom. Tom sa pri ňom zastaví a porozpráva svoj príbeh o väzení. Keď dorazia na miesto, kde býval Tom, našli zbúrané domy a jeho rodina bola preč. Tom stretol bývalého suseda, ktorý mu vyrozprával o zlej úrode a nemali ako banke zaplatiť za pôdu. Jeho rodina odišla ku strýkovi Johnovi. O deň neskôr išiel Tom s kazateľom ku Johnovi. Prvého ho zazrel otec, ktorý nemohol uveriť, že je to Tom, lebo mal byť vo väzení. Ale potom ho privítala celá rodina. Rodina sa chystala do Kalifornie, lebo nemali peniaze. Ráno naložili auto a Tom, jeho brat, tehotná sestra s mužom, jeho otec, mama, dedo, babka, deti a kazateľ odišli. Dedo nechcel odísť a Tom s rodičmi ho po zaspaní naložili. Tom s jeho bratom vedeli opravovať autá, a tak im pomohli, lebo sa pokazilo. Deda chytila mŕtvica a zomrel. Po ceste stretávali veľa áut, ktoré ich varovali, že tam nie je robota a je tam bieda. Joadovci dúfali, že im sa pošťastí. Ochorela aj babka a zomrela. Keď dorazili na miesto, jeho brat sa rozhodol, že ostane pri potoku a bude loviť ryby. Pokračovali cez púšť. Deti pobehovali bosé a špinavé. Zistili, že je tu naozaj bieda. Do osady prišiel akýsi chlapík, ktorý hľadal pracovníkov. 1 chlapík sa vzbúril, lebo si myslel, že ich chce okradnúť. Prišiel policajt a chcel ho zatknúť. Chlapík ho udrel a utiekol. Policajt strieľal, ale trafil ženu. Tom ho potkol a kazateľ ho kopol, až stratil vedomie. Tom utiekol do lesa, lebo bol prepustený na podmienku. Ďalší policajti zatkli kazateľa. Joadovcia sa dopočuli o jednom tábore. Tom si našiel prácu, ale vydržala mu len niekoľko týždňov. Celá rodina opustila tábor a šli na sever. Stretli bohatého podnikateľa, ktorý im ponúkol prácu. Keď sa Tom išiel večer prejsť, uvidel búriacich sa ľudí. Spoznal vodcu. Bol to kazateľ. Zotmelo sa a kazateľ cítil nepriateľov, šiel im naproti. 1 z nich sa zľakol a krompáčom kazateľovi rozsekol hlavu. Tom to videl, vytrhol policajtovi krompáč a zabil ho. Bol potom hľadaný. V 1 deň sa Rose (sestra) narodilo mŕtve dieťa. V starej stodole našli svojho otca, ktorý ležal v kúte a prosil o pomoc. Rose mu dala materinského mlieka a zachránila ho.

                Autor dosahuje umeleckú účinnosť jednoduchými výrazovými prostriedkami. Používa realistickú metódu rozprávania a epickú líniu len zriedkavo prerušuje autorskými úvahami o sociálnych problémoch. V románe sú symbolické starozákonne motívy (zasľúbená zem – Kalifornia, sedem rán egyptských – sucho, bieda) až po ústredný symbol – ovocie, ktoré sa postupne mení na symbol „ovocia hnevu“. Autorskú reč často prerušujú dialógy postáv, ktoré majú živý, hovorový a niekedy až humorný charakter. Z diela vyplýva, že najchudobnejší zachraňujú život dieťaťa.

 

Jerome David Salinger

 

Je to americký spisovateľ, ktorý zobrazil problémy dospievajúcich ľudí.

 

Kto chytá v žite

Príbeh rozpráva s odstupom 1 roka v sanatóriu 16 ročný chlapec Holden Caufield, ktorý pochádza z dobrej rodiny. Aj keď je nadaný, v škole neprospieva. V Pencey – 4. škola, ktorú navštevuje, prepadne okrem angličtiny zo všetkých predmetov. Ujde, ubytuje sa v hoteli a 3 sa túla po New Yorku. Dostane sa do konfliktu s prostitútkou Sunny a s jej pasákom Sallym. Stretáva rôznych ľudí a odcudzuje falošnosť. Pod vplyvom mladšej sestry sa vracia domov. Nie je naivný a snaží sa hľadieť na svet očami dospelého. Sníva, že stojí chrbtom k hlbokej priepasti a čelom k žitnému poľu, kde sa hrajú deti. Keď sa niektoré z nich priblíži k strmine, jeho úlohou je vrátiť ho späť do poľa. Žitné pole – symbol Ameriky v minulosti znečistenej továrňami, kde sa ľudia ženú za majetkom a peniazmi. Holden sa vzdáva sna, prekonáva krízu, búri sa a nevie sa zmieriť so svetom dospelých.

                Reč hlavnej postavy je živá, hovorová, s množstvom slangových výrazov, často i vulgarizmov, ktorá dokumentuje svoju vnútornú vzburu typickú pre tisícky mladých Američanov.

 

Norman Mailer

 

Nahí a mŕtvi

Všetko sa začína na lodi amerického námorníctva, ktoré mieri k ostrovu Annopei, ktorý okupujú Japonci a na ktorom má byť na druhý deň uskutočnené vylodenie. Prebehne vylodenie, pri ktorom zasiahne 1 vojaka črepina granátu do hlavy a on zomrie. Po niekoľkých týždňoch je bojovanie na mŕtvom bode, lebo sa nepodarí prelomiť dobre chránenú Tokajskú líniu, ktorá leží v horách. Celej akcii velí generál Cummings a rozhodne sa vyslať zlú čatu, aby prekonali horu. Vpadnú do nepriateľskej línie. Z hodiny na hodinu sa veliteľom stáva poručík Hearn. Postupujú pomaly a nebezpečne. Pri 1. stretnutí s Japoncami zomrie Hearn a ďalší vojak tiež zomrie. Velenie preberá veliteľ Croft. Po putovaní zahynie mnoho mužov a dostávajú sa do opusteného japonského tábora, kde ich napadne roj sršňov. Pri úteku prídu o jedlo a zbrane. Po návrate zistia, že celá akcia bola zbytočná. Z vyvýšeniny stúpal zápach. Boli to kusy hnijúceho mäsa. Za pár minút sa vydali na cestu. Croft mal dobrú náladu, lebo sa začínal nový deň. O pol hodiny bol zabitý strelou z guľometu, ktorá ho zasiahla do pŕs.

 

Ďalšie diela: romány Pobrežie pirátov, Obora, Americký sen, Katova pieseň, Tvrdí chlapci netancujú, ...

 

Joseph Heller

 

Hlava XXII

V diele nazvané Hlava XXII vidieť obmedzený a dokonalý zákon. Je formulovaný logicky, stručne, takže ho nemožno porozumieť. Dej sa odohráva v Taliansku na ostrove Pianosa, kde je základňa. Dej sa odohráva koncom 2. svetovej vojny. Ide o pohľad očami amerického vojaka Yossariana, ktorý bojuje proti nezmyselným rozkazom. Predpis Hlava XXII dovoľuje z frontu odísť všetkým, ktorí absolvovali 30 náletov. Yossarian sa necíti byť dobrým vojakom. Zostáva na fronte, pretože plukovník Catheard využíva ďalšiu formu Hlavy XXII – vojak musí poslúchnuť rozkaz. Yossarian má problémy zvládnuť záťaž náletov, predstiera, že ho bolí pečeň a robí sa bláznom. V nemocnici, kde leží, nastanú problémy. Počas liečby musí cenzurovať listy, ktoré posielajú vojaci domov. Začierni všetko okrem oslovenia a podpisu. Daktoré podpíše falošne menom a kontrarozviedka príde hľadať špióna. Po návrate z nemocnici sa bojí o svoj život, lebo zistí, že počet náletov za zvýši na 50 a snaží sa, aby ho doktor poslal domov ako blázna. Yossarian posunie hranicu bombardovania na mape a veliteľ si myslí, že ju dobili Američania. Yossarian chodí nahý po tábore, zraní sa na nohe a dostáva sa znova do nemocnice. Lekár mu sľubuje, že pôjde domov, ale pomýli si jeho meno a Yossarian tam zostáva. Keď sa vráti z nemocnice, odmieta robiť nálety. Povolia mu odísť domov, ale pod podmienkou, že bude vychvaľovať tábor a jeho jednotku. Odmietne to a ide na dovolenku. Dostáva sa do Ríma. Zistí, že jeho spolubojovník Aarly znásilnil dievča a vyhodil ju z okna. Zatknú Yossariana, lebo nemá priepustku. Yossarian má už všetkého dosť. Nechce od nich slobodu ako dar. Dezertoval a ušiel do Švédska.

 

Ďalšie diela: romány Bombardovali sme New Haven, Niečo sa stalo, Zisk nad zlato, po vážnej chorobe napísal knihu Nebolo mi do smiechu.

 

Beat generation

 

Vznikla v San Franciscu. Mladých básnikov spájalo vedomie osobnej spolupatričnosti, požiadavka intenzívneho vnútorného života a ničím neobmedzovaná sloboda jednotlivca. Beatnici písali verše predovšetkým na verejné recitovanie a často spolupracovali s džezovými hudobníkmi, preto ich básne vystihovali aj rytmus džezovej hudby. Ich názory sú plné neurčitého mysticizmu, revolty a hoci chceli byť originálni, inšpirovali sa Waltom Whitmanom, ktorý vytvoril voľný verš, blízky hovorovej reči, i Jeffersom. Jedným z vedúcich osobností beatnických básnikov je Lawrence Ferlinghetti. Spočiatku písal kratšie básne, z ktorých vidieť vplyv francúzskej poézie (zbierka Obrazy zašlého sveta). Postupne pod vplyvom mladších básnikov zjednodušuje svoje básne, ktoré sa stávajú dynamickejšími použitím refrénu, o čom svedčí druhá zbierka Lunapark mysle.

 

Americká dráma

 

Tennessee Williams

 

Život

Matka mu vštepovala zásadu: „Je len 1 spôsob, ako dať ľudskej existencii zmysel: vyniknúť nad ostatných.“ Začal pracovať, ale ako 23 ročný sa rozhodol pokračovať v štúdiu, ktoré úspešne ukončil. Vstúpil na literárnu dráhu. Vlastným menom sa volal Thomas Lanier.

 

Tvorba:

Ku svojej mladosti sa vrátil v novele Mojžiš a svet rozumu. Hru Zápas anjelov prepracoval a nazval Zostup Orfea. Zobrazil tu konflikt medzi túžbou po plnom živote a prízemnosťou až rasizmom, ktorý predstavuje Jabe Torrance. Do mestečka prichádza hudobník Val Xavier a stretáva sa s Jabeovou ženou Lady. Lady čaká s Valom dieťa. Val predstavuje antického Orfea. Vstúpi do podsvetia, aby odtiaľ odviedol Lady – Eurydiku.

Hra Sklenený zverinec

Hra Električka zvaná Túžba – dej sa odohráva v New Orleanse, kde premávajú po tej istej trase električky Túžba a Cintorín. Hlavná postava Blanche žije v spomienkach na minulosť a túži po láske. Jej švagor Stanley jej ničí ilúzie. Znásilnil ju. Víťazí pokrytectvo, hrubá sila a prázdny život.

Hra Vytetovaná ruža

Dráma Mačka na horúcej plechovej streche – v bohatej rodine zomiera na rakovinu starý otec. Jeho príbuzní intrigujú, aby získali dedičstvo. Proti nim stojí Maggie, lebo pochádza z chudobnej rodiny. Nakoniec si získa rešpekt.

Hra Hra s dvoma postavami

 

Arthur Miller

 

Hra Skúška ohňom – niekedy ju uvádzajú ako Bosorky zo Salemu. V mestečku Salem sa uskutočnil proces proti bosorkám v Amerike. Inkvizícia popraví nevinného sedliaka Proctora, ktorý odmieta podpísať falošné udanie.

Pôvodný scenár filmu Mustangy napísal pre svoju manželku Marilyn Monroeovú.

Dráma Po páde – 40 ročný muž prežíva manželskú a životnú krízu. Hra sa stala populárna tým, že diváci v postave Maggie spoznali autorovu bývalú manželku Marilyn Monroeovú.

Hra Cesta z hory Morgan

Hra Rozbité sklo – dej je z prostredia židovskej rodiny

 

Smrť obchodného cestujúceho

Hlavná postava, obchodný cestujúci Willy Loman vyznával len materiálne hodnoty. Autor ho predstavuje ako zostarnutého človeka, ktorý stráca miesto v zamestnaní. Uvedomuje si, že jeho život sa stal odcudzením sa žene a synom. Rozhodne sa skoncovať so životom. Uskutoční dokonalú samovraždu – predstiera dopravnú nehodu, aby zabezpečil rodinu. Syn Biff odmieta peniaze i otcov model života, ale jeho brat Happy nie.

                Dej sa odohráva v dome Willyho Lomana a na rozličných miestach Bostonu. Willy cestoval po rôznych miestach, raz sa vrátil skôr, pretože bol unavený. Linda chcela, aby si vybavil prácu v meste, aby nemusel cestovať. Willy nechcel prísť domov bez výplatu, a preto si požičiaval peniaze od Charleyho (strýko). Linda to však vedela a veľmi ju to trápilo. Všetko to povedala svojim synom a chlapci chceli prísť na niečo, čím by otca potešili. Rozhodli sa, že začnú pracovať. Otca to potešilo. Chlapci ráno odišli z domu, lebo si museli požičať peniaze. Aj Willy odišiel skoro z domu, aby požiadal šéfa o nové miesto v meste, ale šéf pochopil, že Willy je už starý a nevládny a vyhodil ho z práce. Synovia nedostali pôžičku. Pozvali otca na večeru, aby mu to všetko povedali, ale stretli sa tam s dievčatami a otca nechali samého. Keď prišli domov, Linda ich vyhodila z domu, lebo otca tam nechali. Biff nechcel odísť (syn). Začal sa s otcom hádať. Večer si išli všetci ľahnúť, Willy nebol v posteli a Linda na neho kričala. Bežala s chlapcami dolu a našli ho tam mŕtveho.

 

Výkladový slohový postup

 

Cieľ – je vysvetliť a objasniť podstatu javov a vzťahy medzi nimi.

 

Znaky:

  1. používajú sa odborné termíny, ktoré presne vymedzujú pojem
  2. jasnosť, prehľadnosť, zrozumiteľnosť
  3. názornosť a predstavivosť pri výklade prehĺbime použitím grafov, schém, tabuliek, obrázkov, filmov, štatistických údajov, učebných pomôcok, ...

Kompozícia:

Úvod – oboznámime sa s javom, vzbudiť oň záujem

Jadro – vysvetliť podstatu javu

Záver – stručné zhrnutie, význam a použitie

Zložitejšie výklady by mali mať osnovu.

 

Výkladové slohové postupy – medzi hlavné výkladové slohové postupy patria:

  1. induktívny – postup od časti k celku, od jednoduchého k zložitému, od známeho k neznámemu
  2. deduktívny – opačný
  3. analýza – rozbor
  4. syntéza – zhrnutie

Ďalšie výkladové slohové postupy:

Generalizácia – zovšeobecnenie (postup od analýzy k syntéze)

Analógia, komparacia – porovnanie

Argumentácia – dokazovanie

Konkretizácia – znázornenie

Exemplitikácia – dokazovanie na príkladoch

Aplikácia – prenesenie poznatkov z teórie do praxe

 

Útvary výkladového slohového postupu

  1. písomné útvary náučného čiže odborného štýlu sú výklad, štúdia, dizertácia (vedecká rozprava), referát, recenzia
  2. patrí sem aj úvaha esej – umelecky spracovaná úvaha
  3. úvodníkkomentár – v publicistických denníkoch a týždenníkoch

 

Štylizácia výkladového slohového postupu

-          spôsob vyjadrovania, slohová úprava textu

-          musí byť jasná, logická, výstižná, prehľadná a zrozumiteľná

 

Podstata logického myslenia a vyjadrovania

 

Logické myslenie je príčinné myslenie. Podstata u logického myslenia je schopnosť odhaľovať, analyzovať a odôvodňovať príčinnú súvislosť javov.

Argumentovanie – forma prejavu, ktorou sa usilujeme získať súhlas pre svoj názor na základe dôkazov o jeho pravdivosti

Presviedčanie – forma prejavu, ktorá uvádza argumenty ako motívy pre navrhované konanie. Úsilie presvedčiť často nelogickými argumentmi.

 

Programovaný výklad

 

-          je to osobitný typ didaktického výkladu

-          je 1 z efektívnych spôsobov individuálneho štúdia

Program je výklad, kde prostredníctvom veľkého počtu malých krokov umožňuje pracovať individuálnym tempom a so spätnou väzbou (kontrolou).