15.02.2014 20:20

28. Moderné umelecké smery vo vývine svetovej literatúry po roku 1945 (J. P. Sartre, A. Camus, A. R. Grillet, P. Eluard, J. Prévert, Exupéry, H. Böll, B. Brecht, A. Seghersová, A. Moravia, P. P. Pasolini, B. Pasternak, A. Solženicyn a ďalší

 

Svetová literatúra po rolu 1945

 

Spoločenská situácia

-          po víťazstve nad fašizmom po 2. svetovej vojne bolo hlavnou úlohou nové usporiadanie sveta

-          rozdelením Európy na východný a západný blok sa diferencoval kultúrny a literárny život

-          západná literatúra nadväzovala na predvojnové umelecké smery – experimentovala, socialistická literatúra uplatňovala ako umelecký smer len socialistický realizmus a každý pokus o experimentovanie bol odsúdený

-          po roku 1945 v západoeurópskej a americkej literatúre vznikali popri realizme aj iné umelecké smery a prúdy. Patria k nim:

1. próza: existencializmus, nový román, neorealizmus, magický realizmus, tradičný realizmus – objektivizačný a subjektivizačný prúd, postmoderna, socialistický realizmus, kritický realizmus
2. poézia – nadviazali na avantgardu, Beat generation
3. dráma – absurdná dráma, epické divadlo, Ibsenovské a Čechovovské tradície drámy 19. storočia

 

Moderné umelecké smery a prúdy

 

Existencializmus

Z latinského existencia – bytie, jestvovanie. Vznikol ešte v 19. storočí a založil ho Kierkegaard, neskôr Heideger v Nemecku a vo Francúzsku Sartre a Camus. Je to filozofia individualistickej a na pesimizme založenej revolty. Hrdina je zúfalý, naplnený bezmocnosťou a hrôzou, úzkosťou a strachom. Je vykreslený v hraničných situáciách, t. j. len v stresových situáciách spoznáva seba samého a prežíva svoju ľudskú existenciu (napr. keď stojí tvárou v tvár voči smrti). Autori sú blízky naturalistom a ich hrdinovia sa snažia dosiahnuť osobitnú nezávislosť a slobodu.

 

Nový román (antiromán)

Grillet, Butor, Sarrautová, Simon

Autori sa postavili proti klasických tradíciám v etike. Uznávajú objektívnu existenciu sveta, ktorú ale iba opisujú, no neanalyzujú. Tak unikajú od skutočnosti a dielu chýba tradičný dej (príbeh, fabula). Postavy sú len anonymné, odpsychologizované bytosti bez minulosti a pamäti (autori odmietajú zobrazovanie vnútorného sveta postáv).

 

Neorealizmus

Vznikol na konci 2. svetovej vojny a v 1. rokoch po oslobodení v Taliansku (vo filme, literatúre, výtvarnom umení). Autori si všímajú zlú povojnovú situáciu, ktorú ostro kritizujú. Nadväzujú na realizmus – snažia sa zachytiť život veľkomesta (prostitúcia, bieda). Predstavitelia: Pratolini, Pasolini, Moravia

 

Tradičný realizmus

Mnohí autori povojnovej a súčasnej prózy nadviazali na tradície realizmu:

a)       objektivizačný prúd – pridŕžajú sa objektívneho rozprávania príbehu, pričom čitateľ nepociťuje priamo autorovu prítomnosť. Predstavitelia: T. Mann, Feuchtwanger, Greene

b)       subjektivizačný prúd – zdôrazňuje spracovanie vlastných zážitkov a skúsenosti z vojny – vnútro hrdinu. Ide o kritickú realizmus. Predstavitelia: Böll, N. Mailer, Heller, Exupéry, Steinbeck, Salinger.

 

Postmoderna

Nadväzuje na klasický realizmus 19. storočia a na modernizmus 19. až 20. storočia. Tento pojem označuje epochu plnú rozporov a protikladov modernej civilizácie. Autori vyjadrujú nedôveru v rozum, odmietajú pravdy o svete, čím vzniká akýsi chaos nových kombinácii, ktoré si čitateľ musí vysvetľovať po svojom. Diela sú plné absurdity, odcudzenia a „nič, čo je v nich, nemožno brať doslova.“

 

Socialistický realizmus (východnú blok)

Dominoval v tvorbe spisovateľov bývalých socialistických krajín, ale ovplyvnil aj tvorbu západných autorov. Od umelca vyžadoval pravdivé a historicky konkrétne zobrazenie skutočnosti (v duchu komunizmu). Dnes sa hodnotí tento smer ako metóda, na základe ktorej spisovatelia nezobrazovali skutočnosť takú, aká bola, ale ako bola naplánovaná, teda akou podľa ideológie socializmu mala byť. Predstavitelia: Fadelej, Šolochov, Dimov, Sadoveanu, ...

 

Existencializmus

 

Autori zdôrazňujú osobnú slobodu jednotlivca. Život človeka záleží len na jeho voľbe. Jednotlivec prekonáva základný životný pocit nezmyselnosti, opustenosti, úzkosti a beznádeje. Slobodu dosahuje tým, že sa nepodriaďuje okolnostiam.

Jean – Paul Sartre

 

Román Hnus

Formou denníkových zápiskov hrdinu Roquentina zobrazuje jeho jednotvárny život v prímorskom mestečku. Celý čas trávi v hotelovej izbe a v mestskej knižnici. Cíti sa osamelý. Je znechutený všetkým, vecami i ľuďmi okolo seba. K ľuďom cíti pohŕdanie. Jeho hrdina je preniknutý pocitmi úzkosti ale i nádeje. Roquentin neguje rozum, vyhlasuje falošnosť vedy i humanizmu. Knihu nedopíše, odchádza z mesta a cíti sa slobodný, oslobodený od všetkého, čím sa sám sebe hnusil.

 

Autor rád zobrazoval človeka v hraničných situáciách, najčastejšie v blízkosti smrti, keď už nemôže nič brať a predstierať.

Zbierka kratších próz Múr – opisuje človeka odsúdeného na smrť, ktorý trávi posledné hodiny života v cele s ďalšími odsúdencami. Dej sa odohráva počas španielskej občianskej vojny a hrdinu Ibbieta odsúdia so skrývania republikána Ramona Grisa. Odsúdeného Ibbieta začnú vypočúvať a sľúbia mu život, ak prezradí úkryt Ramona Grisa. Odsúdený povie vyšetrovateľom, že Gris sa ukrýva na cintoríne, pretože vedel o jeho úkryte u bratrancov. Čoskoro sa dozvie, že Gris sa pohádal s bratrancom a že je naozaj na cintoríne. A tak sa z človeka odhodlaného obetovať za iného život absurdnou hrou náhody stáva zradca.

 

Už počas vojny vypísal v teoretickom spise Bytie a ničota, že človek je „zbytočná vášeň“. V nedokončenej tetralógií Cesty k slobode, ktorá sa skladá z častí Vek rozumu, Odklad, Smrť v duši a Posledná šanca, vystupoval proti vojne i proti rasovej diskriminácii. Hlavná postava profesor a filozof Mathieu Delarue nesympatizuje s fašizmom, ale ani proti nemu nebojuje.

Dramatická tvorba: Muchy, S vylúčením verejnosti, Špinavé ruky, Diabol a Pánboh, ...

 

Albert Camus

 

Caligula – zobrazil imperátora Caligulu ako neľútostného vládcu, ktorý využíva moc na to, aby si dokázal totálnu slobodu. Zomiera rukami sprisahancov.

Román Cudzinec – fabulu románu vyrozprával v 1. osobe. V 1. časti oboznamuje čitateľa so skromným úradníkom Meursaultom. Prežije ľúbostné dobrodružstvo s bývalou kolegyňou Máriou. Spolu s ňou prijíma pozvanie suseda Raymonda na chatu k moru. Zoznámi sa s Raymondovými arabskými nepriateľmi. Meursault podlieha panike a jedného z Arabov zastrelí. 2. časť románu zobrazuje jeho zatknutie, výsluchy, ...

Mýtus o Sizyfovi – na postave antického gréckeho hrdinu, odsúdeného bohmi gúľať do vrchu ťažký balvan, ktorý mu padal späť, dokazuje, že človek si uvedomuje zbytočnosť svojho konania a predsa v tomto boji pokračuje.

Román Mor – mor, ktorý prepukol v meste, je symbolom vojny a okupácie. Proti chorobe bojuje lekár Rieux spolu s priateľmi. Mor nerobí rozdiel medzi bohatými a chudobnými. Podľa Camusa sú za chorobu vinní všetci – je to vnútorný mor, ku ktorému patrí pýcha, klamstvo, ...

Ďalšie diela: Prvý človek, Človek, ktorý sa búri, Exil a kráľovstvo, Pád, ...

 

Alain Robbe – Grillet: Gumy, Prológ, Žiarlivosť, Hirošima, moja láska, Nesmrteľná, Transeurópsky expres, Muž, ktorý luže, ...

 

Poézia

 

Paul Eluard: Hlavné mesto bolesti, Verejná ruža, Neprerušená poézia, Môcť všetko povedať, Fénix, Chodníčky a cesty poézie, ...

Jacques Prévert: Slová, Pod radlicou, Dážď a pohoda, Slnko noci, ...

 

Francúzska literatúra

 

Antoine de Saint – Exupéry

 

Život

Veľký humorista, prozaik a esejista. Je predstaviteľom modernej európskej prózy (existencializmus). Narodil sa v Lyone a študoval na námorníckej škole v Paríži. Pochádzal zo starej šľachtickej rodiny. Bol pilotom rôznych spoločností. Zúčastnil sa občianskej vojny v Španielsku, odkiaľ písal reportáže pre Parížske denníky. Počas 2. svetovej vojny bol vojenským  pilotom vo francúzskej oslobodzovacej armáde v Severnej Afrike. V roku 1944 sa nevrátil z letu nad Korzikou, kde ho pravdepodobne zostrelili nemecké stíhačky. Tragicky zahynul 31. júla 1944 (jeho telo sa dodnes nenašlo).

 

Tvorba:

Vychádzal z osobných zážitkov a skúseností a vytvoril si samostatnú filozofiu svojskú človeku, ktorou „vzlietal do vzdušných priestorov a bol v dotyku so strojmi a vlastnými predstavami.“ Bol presvedčený, že človek len vtedy urobí niečo hodnotné, „ak svoj čas venuje 2. ľuďom a skutočná radosť je spoločne prežívaná radosť.“ Čerpal zo života letcov: debutoval novelou Letec. Po nej písal romány: Pošta na juh, Nočný let, Zem ľudí, Vojnový pilot, List rukojemníkovi, rozprávka Malý princ. Po smrti vyšli: Citadela, Denník, Dať zmysel životu

Zem ľudí

Nemá súvislý dej, ide o súbor spomienok, zážitkov a filozofických úvah o zmysle ľudskej existencie. Celým jeho dielom prechádza myšlienka: „Človek premôže svoju osamelosť len vtedy, keď v láske a priateľstve daruje seba samého.“ Kniha sa skladá z 8 samostatných častí, v ktorých spomína na svojich priateľov – letcov a na mnohé dobrodružstvá v Saharskej púšti. Približuje pocity letca, ktorý z lietadla objavuje Zem – skutočnú domov ľudí a vyzýva na boj o zachovanie života, ako aj je výzvou k ľuďom, ich tolerancii a úcte.

                Raz pristál Exupéry v Argentíne. Viezol sa do neďalekého domu, vedľa ktorého pristál. Žila tam 1 čudná rodina, ktorá chovala mnoho zvierat. Veľmi dobre sa znášali, až mu to bolo čudné. Raz sa dostal aj do púšte medzi Maurov. Chceli sa pomstiť istému kapitánovi, ktorý ukradol ich kmeňu ťavy. Okolo sa potulovali aj otroci. Exupéry s kamarátmi 1 z nich kúpili a odviedli ho opäť k jeho rodine. Keď havarovali v púšti v Egypte, mysleli si, že zahynú. Vodu zachytávali v padáku. Keď boli už na pokraji smrti, v poslednej chvíli ich zachránili Arabi. Exupéry pochopil, odkiaľ pramení jeho pocit večnosti. Pôvodne si myslel, že pramení a vyplýva z prostredia. Vyslovil aj myšlienku: „Iba Duch, ak dýcha do hliny, môže stvoriť človeka.“

 

Malý princ

Je to filozofická rozprávka pre dospelých. Malý princ prichádza k pilotovi na púšti, ktorý havaroval pre poruchu lietadla. Prvá otázka bola, aby mu nakreslil ovečku. Postupne sa pilot dozvedá, že chlapec prišiel z planétky B 612, kde rastú rastliny, baobaby, ktoré vytrháva, 2 činné sopky a 1 nečinná a to najdôležitejšie pre malého princa krásna ruža, ktorú má veľmi rád, aj keď je pyšná. Rozhodol sa, že navštívi okolité planéty. Na 1. planéte býval kráľ. Poukázal tu na túžbu človeka po moci. Na 2. planéte býva márnivec. Na 3. planéte býval pijan. Obyvateľov 4. planéty bol biznismen. Bol presvedčený, že vlastní hviezdy. Na 5. planéte žil lampár. Na 6. planéte býval zemepisec. On si pripadal dôležitý, lebo stále študoval. Odporučil princovi navštíviť Zem. Dopadol na púšť. Po dlhej ceste prišiel do sadu, kde bolo plno ruží podobných tej jeho. Vtom sa zjavila líška. Priateľstvo vysvetľuje ako skrotenie: „Znamená to vytvoriť putá.“ „Čas, ktorý si strávil so svojou ružou, robí tvoju ružu takou dôležitou.“ Ďalej stretol výhybkára. Bol 8. deň do nehody a pilotovi došla voda. Vydali sa pohľadať studňu. Keď ju našli, pilot sa vrátil opraviť lietadlo. Pri návrate ku studni videl, ako sa malý princ rozpráva s hadom. Chlapec začal vysvetľovať, že je to presne rok, čo je na Zemi a je čas, aby sa vrátil domov a postaral sa o svoju ružu. Dal sa uštipnúť hadom, aby sa cestou smrti mohol vrátiť na svoju planétu k milovanej ruži. „A dospelý nikdy nepochopí, že je to také dôležité!“ Poslednou vetou stavia na piedestál videnie sveta detskými očami. Očami, ktoré odcudzujú vojnu, násilie a nenávisť.

 

Absurdná dráma

 

Vychádza z existencialistickej filozofie. Bezvýchodiskovosť z rozporov spoločnosti povyšovala na nezmyselnosť života vôbec. Ide o antidrámu, v ktorej chýba súvislý dej, často i zápletka, motivácia konania postáv, medziľudská komunikácia postáv a rozuzlenie v závere hry. Hrdina je obyčajne osamelý človek, neschopný komunikovať s inými postavami. Jazyk neslúži na dorozumenie, pretože monológy sú nelogické.

 

Samuel Beckett: Malone umiera, Čakanie na Godota, Koniec hry, Posledná páska, Ó, krásne dni, Obraz, Búrlivé ticho, ...

Eugěne Ionesco: je významným predstaviteľom absurdnej drámy – grotesky. Plešivá speváčka, Nosorožec, Stoličky, Kráľ umiera, ...

 

Friedrich Dűrrenmatt

 

Manželstvo pána Mississippi, Návšteva starej dámy, Sudca a jeho brat, Sľub, Rekviem na kriminálny román, Stalo sa za bieleho dňa, ...

 

Fyzici

Táto hra rieši vzťah medzi mocou a morálkou. Dej sa odohráva na psychiatrickej klinike, ktorej majiteľkou je Mathilda von Zahndová. Tu sa stretávajú 3 fyzici, ktorí sa predstavujú ako Einstein, Newton a Mőbius. Prví dvaja sú agenti, ktorí majú získať Mőbiusove záznamy o výskumoch, pomocou ktorých je možné ovládnuť svet. Zavraždia ošetrovateľky, aby ich považovali za šialencov. Mőbius nechce, aby boli jeho záznamy zneužité. Nakoniec ich ukradla riaditeľka psychiatrie, ktorá chce ovládnuť svet. Autor opisuje nebezpečenstvo vedy a techniky.

 

Nemecká literatúra

 

Skupina 47 – združovala väčšinu spisovateľov, ale nebola jednotnou literárnou školou. Išlo o voľne združenie názorov blízkych autorov.

 

Heinrich Bőll

 

Priamy účastník 2. svetovej vojny, ktorý sa dostal do amerického zajatia. V 1. románe Kde si bol Adam sa snaží vyrovnať s problémami vojny a uvažoval nad tým, že človek je nástrojom v rukách iných a nemôže žiť ľudským životom.

A nepovedal jediné slovo – zaoberá sa psychologickou deformáciou človeka, ktorá je spôsobená vojnou.

Povojnové romány: Dom bez strážcu, Biliard o pol desiatej, Klaunove názory

 

Bertolt Brecht

 

- dramatik, básnik, prozaik, teoretik umenia a predstaviteľ epického divadla

Epické divadlo – dáva prednosť príbehu, ktorý je na javisku často prerušovaný výkladom, komentovaním rozprávača alebo jednotlivých postáv.

Napísal hry: Žobrácka opera, Matka Guráž a jej deti, Život Galileyho, Kaukazký kriedový kruh

 

Matka Guráž a jej deti

Je dramatickou kronikou 30 ročnej vojny, v ktorej zobrazil príbeh matky Anny Fűhrlingovej markytánky – obchodník sprevádzajúci v starých časoch vojsko. Matka sprevádzala s nemou dcérou Catherine vojsko, prechádzala frontami, pomáhala raneným a bola svedkom otrasných udalostí (hlad, mor, ...). Jej tragédia nastala vtedy, keď stráca Catherine, ktorá aj keď bola nemá, zachránila bubnovaním mesto i svoju matku, ktorá šla nakupovať. Catherine zastrelili.

 

Kaukazký kriedový kruh

Ide o podobenstvo dobra so zlom. Dej sa odohráva na Kaukaze. Keď utláčaný národ povstal proti gubernátorovi a zabil ho, jeho žena uteká z paláca a zabúda tam svoje dieťa. Zachráni ho slúžka, ktorá s ním utečie do hôr. Vydáva sa za jeho matku. Guvernérova žena žiada späť svojho syna. Ich spor rieši sudca. Využije pri tom Šalamúnovu skúšku s kriedovým kruhom. Obe ženy chytia za ruky dieťa, ktoré je uprostred kruhu. Slúžka sa bojí, aby trhnutím dieťa nezranila, preto sa vzdáva boja. Sudca potom prisúdil dieťa slúžke, lebo videl materinskú lásku.

 

Anna Seghersová

 

Nemecká predstaviteľka, ktorá vo svojich dielach bola veľmi priebojná a presvedčivá. Dokazujú to romány Mŕtvi ostávajú mladými a Siedmy kríž.

 

Siedmy kríž

Protifašistický realistický román, v ktorom autorka podala obraz 1. rokov nacizmu v Nemecku a odpor proti fašizmu. Dej sa odohráva v koncentračnom tábore Westhofen v Nemecku, z ktorého sa v roku 1937 podarí ujsť siedmym väzňom – nemeckým vlastencom. Hľadajú ich oddiely SS so psami, lebo pripravili pre nich 7 šibeníc, ale chytili len 6 väzňov. Pre výstrahu mali byť ich mŕtvoly zavesené na strome v koncentračnom tábore. Len jediný kríž ostal prázdny, a to bol kríž nachystaný pre Georga Heisslera, ktorému sa podarilo ujsť (7 krížov bolo na 7 platanových stromoch). Kniha opisuje práve Heisslerov príbeh, ktorý bol posledným  utečencom a na ktorého osudoch chcela autorka vykresliť morálnu a politickú tvár Nemecka. Román sa skladá z viacerých epizód – príbehov a je spojený s únikom hlavného hrdinu.

 

Talianska literatúra

 

Alberto Moravia

 

Román: Ľahostajní – je kritikou života meštiackej spoločnosti počas vlády fašistov v Taliansku.

Poviedky: Rímske poviedky, Nové rímske poviedky

Črty existencializmu má román Nuda z prostredia rímskych boháčov. Hlavná postava maliar Dino sa chce zbaviť pocitu nudy v telesných rozkošiach. Dino sa pokúsi o samovraždu.

Divadelné hry: Beatrice Cenci, Život je hra

 

Vrchárka

Dej sa odohráva v Taliansku. Pre vojnu sa ľudia sťahujú na vidiek. Tak robí aj Cesira, ktorá má dcéru Rosettu. Odchádzajú ku rodičom. Vlak však nejde, preto zostávajú vo Fondi u manželov Concetty a Vincenza. Žili tu dlhší čas v chudobe. Consetta má 2 synov, ktorí sú vojenský zbehovia. Aby ich zachránili pred nemeckými fašistami, ponúknu im Rosettu ako dievča do kuchyne. Cesira sa o dcéru bojí, pretože počula, čo robia nemeckí vojaci s dievčatami. Preto obidve v noci ujdu. Dostanú sa do horskej osady Svätá Eufemia k roľníkovi Paridovi, ktorý vidí zmysel života len v peniazoch a jedle. Jeho syn Michelo je jeho protiklad. Obe ženy sa s ním spriatelia. Celé dni trávia s ním, aj keď sa Michelo musí skrývať pre Nemcami, ktorí verbujú mládencov na front. Stretnú sa občas aj s vojakmi iných národností a o nich sa dozvedia, že došlo k vylodeniu spojencov. Cesira si uvedomuje, že pre blaho Talianska musia vyhrať vojnu spojenci. Cez zimu poskytne úkryt 2 Angličanom. Raz príde do osady skupina Nemcov, ktorá odvedie Michela, aby im v horách ukázal cestu. Michelo sa však už nevráti. Cesira si uvedomuje, že Svätá Eufemia nie je pre nich bezpečná a preto odchádza. Dolné dediny sú už oslobodené. Vďaka lístku od Angličanov dostanú potraviny, oblečenie a auto, ktoré ich odvezie do Vallecorsy. Nik tam nie je. Chcú odísť, ale prídu tam vojaci z Maroka a chcú ich znásilniť. Cesira sa ubráni, ale Rosetta nie. Zapôsobí to na ňu tak, že sa stane prostitútkou. Cesira sa obáva o jej budúcnosť a chce sa vrátiť do Ríma. Cestou domov ich prepadnú a vtedy si uvedomuje, čo všetko z nich vojna spravila.

 

 

Rimanka

Dej románu rozpráva Adriana. Adriana býva so svojou matkou v chudobe. Otec jej zomrel, kým nebola na svete. Matka sa živí šitím. Keď mala Adriana 16 rokov, matka využila jej krásu a z Adriany sa stala modelka, ktorá nahá pózuje maliarom. Adriana sa skamaráti s prostitútkou Gisellou. Matka jej dala Gisellu za vzor, lebo Gisella nežije v chudobe. Adriana sa stáva prostitútkou vďaka úradníkovi Astaritovi. Astarita mal rád Adrianu, urobil by pre ňu všetko. Adriana ho však nemá rada, miluje Giacoma. Chce sa vzdať svojho povolania kvôli nemu. Giacomo ju nemiluje. Giacomo pochádza z bohatej rodiny, je študent univerzity. S kamarátmi je členom protifašistickej skupiny. Polícia ho chytí a on udáva svojich kamarátov. Giacomo nemôže zniesť pocit viny a chce zomrieť. Adriana ho má rada a chce mu pomôcť. Navrhne mu zmenu prostredia. Adriana čaká dieťa so Sonzognom, dvojnásobným vrahom. Zabil zlatníka a potom aj Astaritu. Adriana povie Giacomovi, že čaká jeho dieťa. Giacomo napriek dieťaťu a lásky Adriany pácha samovraždu a Adriana nechá list na rozlúčku. Giacomo odkázal pre dieťa celý svoj majetok. Adriana sa nevedela zmieriť s jeho smrťou. Adriana skončila s remeslom a s matkou znova začala šiť oblečenie. Román končí nazeraním Adriany do budúcnosti a svojho dieťaťa.

 

Pier Paolo Pasolini

 

Prozaik, básnik, filmový scenárista a režisér. Hrdinami jeho románov sú ľudia z najnižšej vrstvy, ktorú odvrhla spoločnosť. V románoch Pasáci a Búrlivý život umelecky a pôsobivo stvárnil život mladých ľudí v biednych rímskych predmestiach.

 

Búrlivý život

Je to román, v ktorom hlavnou postavou je Tomasso Puzzilli. Žije so svojou rodinou v biednom dome na predmestí Ríma v štvrti Pietralata. Vyrastá v chuligánskom prostredí na ulici a so svojimi kamarátmi kradne, ba dokonca sa zúčastnil aj na fašistickom vyčíňaní. Zaľúbil sa do Ireny a zatúžil po usporiadanom živote. Vyše roka strávil vo väzení, pretože v 1 bitke zranil svojho súpera. Jeho rodina medzitým dostane od správy mesta byt v novom prostredí (Ina – domy). Tomasso tu stretáva iných ľudí, ako boli jeho priatelia a po 1. krát okúsil pocit skutočného domova. Ochorie na tuberkulózu a počas pobytu v nemocnici spoznáva Talianov, ktorí uvedomele bojujú proti sociálnej nespravodlivosti. Tomasso chce uniknúť zo sveta biedy, špiny a násilia. Vstupuje do strany k ľavicovému hnutiu. Upevňuje v sebe kladné mravné hodnoty, ktoré dokázal pri záchrane ľudí počas povodne v Pietralate. Vybral sa na pomoc chudákom, ktorým voda zaplavila baraky. Prechladol a opäť sa mu vrátila tuberkulóza. Zanedlho zomiera na jej následky doma, kde sa kázal priviesť v nemocnice a tu ho prichádza pozrieť Irena. Autor sa snaží vykresliť postavy také, aké v skutočnosti sú a kde vyrastajú a odkrýva všetky stránky ich života a používa aj reč okrajových spoločenských vrstiev.

 

Ruská literatúra

 

Boris Pasternak

 

Pomocou metafor, kontrastov a paradoxov vyjadril myšlienku jednoty človeka a prírody. Búrku protestov a následné prenasledovanie autora vyvolal román Doktor Živago.

 

Doktor Živago

Hlavnými postavami sú Živago a Larisa, ktorých revolúcia zničila. Udalosti sú prepletené mýtom lásky, bojom človeka o vlastný život. Kompozícia románu je klasická. Román je prepletený kresťanskými motívmi. Osudy Živaga sú typické pre tisíce ľudí tých čias. Živago pochádzal z bohatej rodiny, keď mal 10 rokov, osirel. Ujali sa ho príbuzní a vyštudoval medicínu. Jeho kariéru pretrhla 1. svetová vojna, ktorá ho priviedla až do Karpát. Po zranení sa vracia do Moskvy, no hlad ho prinútil odísť s rodinou na Ural. Začal si zvykať na jednoduchý život. Potom ho zajali partizáni. Musel zostať medzi nimi, no nesúhlasil s ich myšlienkami. Po úteku z partizánskeho oddielu sa chce dostať do Moskvy k žene a synovi. Pracuje, aby nebol podozrivý. Od ženy dostane list, v ktorom mu oznamuje, že emigrujú do Francúzska. Vracia sa na Ural za svojou bývalou láskou Larisou. Larisa ho opúšťa, aby sa zachránila a spolu s dcérou odchádza do Vladivostoku. Po strate ženy i Larisy Živago stráca zmysel života. Vracia sa do Moskvy a pokúsi sa založiť si novú rodinu. Nedarí sa mu to. Zomiera v električke na srdcovú porážku. Pre jeho rakve sa znovu objavuje Larisa, ktorá náhodou prišla do Moskvy. Po pohrebe zmizla. Román končí Epilógom, v ktorom sa postavy vyjadrujú k vojne. Dejové udalosti dopĺňajú krásne opisy prírody, filozofické úvahy, ...

 

Alexander Solženicyn

 

Život

Pôvodným povolaním bol učiteľ matematiky a fyziky. Počas 2. svetovej vojny bojoval v Červenej armáde a na základe falošného obvinenia za „protisovietskú činnosť“ ho odsúdili na 8 rokov väzenia v pracovnom tábore na Sibíri.

 

Súostrovie Gulag

Toto dielo autor nazval „pokusom o umelecké rozprávanie“. Je otrasným svedectvom o otrockej práci väzňov na stavbách na Sibíri, o histórii 1. rokov sovietskej moci, o prenasledovaní nevinných, neľudskom vypočúvaní, týraní bezbranných ľudí, z ktorých väčšina v táboroch pomrela. Autor hovorí o neľudskosti spoločenského systému, ale i o tom, že „zlo zo sveta sa úplne zapudiť nedá, môžeme ho však v každom človeku zmenšiť“. Sú to spomienky autora i mnohých ďalších väzňov. Dielo je mementom pre všetky národy, aby nedopustili viac diktátorstvo, týranie, pošliapavanie ľudských práv.

Rakovina

Dej je situovaný do nemocenského pavilónu v ktoromsi väčšom meste stredoázijskej republiky. Ležia v ňom chorí, ktorých ničí zákerná choroba – rakovina. V pavilóne sú pacienti rôznych národností (ruský Nemec, Uzbek, Tatár, ...), ktorých spája len choroba. Kým vonku za oknami nemocnice sa prebúdza jar a s ňou i nádej na zlepšenie politickej klímy, autor konštatuje, že túto spoločnosť už nie je možne vyliečiť.

 

Jeden deň Ivana Denisoviča

Novela nezachytáva len spomienky a trpké skúsenosti z pracovných táborov, nie je len dokumentom toho, čo autor sám prežil, ale je aj svedectvom o období kultu osobnosti. Opisuje všedný deň v tábore od budíčka do večierky. Ponižovanie jednotlivca je v tábore zákonom. Podstata novely spočíva v absolútnej negácii vonkajšieho dramatizmu a ideologickej analýzy.

                Šuchov je v tábore 8 rokov. Vždy vstáva skôr, aby mal čas pre seba. Začína sa ráno budíčkom. Nechcelo sa mu dnes vstať. Dostal 3 dni basy popri robote. Vonku bolo – 30^oC. Vo veliteľni umýval dlážku. Ivan sa mohol dozvedieť veľa vecí. Chcel ísť k doktorovi, no ten tam nebol, a tak sa musel pripojiť k jednotke. Šuchov patril do 104 – brigády. Bol často kontrolovaný. Poručík rozkázal, že si musia rozopnúť košele, takže všetko teplo im ušlo a bola im zima. Našťastie mali málo času, a tak prešli len bežnou kontrolou. Potom podplatili dozorcov slaninou, takže nemuseli ísť robiť do mestečka. Po východe z tábora prešli 3 kontrolami. Veliteľ im predniesol väzenskú modlitbu. Išli murovať vrchné podlažie elektrárne. Prichádzal obed, sadli si a rozprávali sa. Závideli Šuchovovi, že má už len 2 roky. Po obede začali murovať. Muroval Šuchov s Kildigrom až do večera. Pri nastupovaní na odchod ich začali rátať, ale počet nesedel. Zistili, že chýba Moldavec, ktorého našli zaspatého na lešení. Dostal zato väzenie. Pri návrate do tábora prechádzali opäť kontrolou. Šuchov videl, že na stavbe si vložil do vrecka kúsok železa, ak by mu ho zistili, dostal by sa do väzenia. Riskol to a železo mu nevzali. V tábore povedal, že si ide stáť do rady na balíky i keď jemu balíky nikdy nechodili. No keď počká, dúfal, že sa mu ujde aspoň jedna večera. Dočkal sa a dostal dvojitú osobnú porciu. Chlieb nejedol, no zobral si ho na ďalšie dni. Večer si ľahol do postele a ďakoval za ďalší prežitý deň.

                Táto novela je otriasajúcou výpoveďou o živote v trestaneckom tábore na Sibíri. Autor zachytil iba 1 deň zo života Ivana Denisoviča – Šuchova, ktorý bol väzeň a podobne ako on trpelo desaťtisíce ľudí. Verne vykreslil život v tábore – napr. všímal si prácu väzňov na stavbe v zime, denný poriadok, záujmy väzňov, nedostatok jedla, ... Šuchov si však aj v krutých podmienkach usiluje uchovať dôstojnosť. V ten deň pracovali na Soc mestečku – holá snehová pláň vo vyhnanstve na Sibíri. Sami sebe si museli vykopať jamy, natiahnuť stĺpy a ostnatý drôt. Ponižovanie ľudí bolo v tábore zákonom. Nástup prebiehal tak, že všetci museli dodržiavať poriadok a rozostupy. „... Nerozprávať, nedívať sa naľavo, napravo, ruky len za chrbtom! Krok doprava, krok doľava bude pokladaný za útek, stráž zaháji paľbu bez výstrahy!“

 

Česká literatúra

 

Skupina 42 – tvorili ju spisovatelia a výtvarní umelci. K najaktívnejším členom patrili I. Blatný a J. Kainar.

Skupina RA – je to surrealistická brnenská skupina. Vedúcou osobnosťou je Ľudvík Kundera.

 

František Hrubín: Romance pro křídlovku, Lešanské jesličky, Hirošima, Krásná po chudobě, Cikády, Jak se chytá sluníčko, Hrajte si s námi, Manesův orloj, Můj zpěv, Proměna, Srpnová neděle, ...

Bohumil Hrabal: Ostrě sledované vlaky, Pábitelé, Proluky, Postřižiny, Slavnosti sněženek, ...

Milan Kundera: Člověk zahrada širá, Monology, Směšné lásky, Nikdo se nebude smát, Já truchlivý Bůh, Sestřička nových sesřiček, Žert, Život je jinde, Valčík na rozloučenou, Kniha smíchu a zapomnění, Nesnesitelná lehkost bytí, ...

Jozef Škvorecký: Zbabělci, Tankový prapor, Mirákl, Prima, Smutek poručíka Borůvky, Hřichy pro pátera Knoxe, Konec poručíka Borůvky, Scherzo capriccioso, Ze života české společnosti, Hlas z Ameriky, Nápady čtenáře detektivek, ...

Pavel Kohout: Zážijvé noci, Taková láska, Válka ve třetím poschodí, Požár v suterénu, Kde je zakopán pes, Hrdina tance a lásky, ...

Václav Havel: Záhradní slavnost, Vyrozumění, Znížená možnost soustředění, Spiklenci, Žebrácka opera, Horský hotel, Audience, Vernisáž, Protest, Largo desolato, Asanace, O lidskou identitu, ...

 

Skladba – syntax

 

Text je najvyššou jazykovou jednotkou. Základnými jednotkami pri texte sú vety a slová. Spájaním slov do viet a viet do textov sa zaoberá skladba – syntax. Rozlišujeme prisudzovací sklad, určovací sklad a priraďovací sklad.

Prisudzovací sklad = podmet + prísudok (mama varí)

Priraďovací sklad = spojenie dvoch rovnocenných vetných členov (nože a lyžičky)

Určovací sklad = prísudok + predmet, ... (veselí chlapci)

 

Vetné členy

 

A. Základné vetné členy:

1. prísudok – Otec číta.
2. podmet – Syn odcestoval.
3. vetný základ – Prší.

B. Rozvíjacie vetné členy:

1. predmet – priamy, nepriamy
2. prívlastok – zhodný, nezhodný
3. príslovkové určenie – miesta, času, spôsobu, príčiny
4. prístavok – voľný, tesný