30. Cesty za tajomstvami literatúry, podstata literatúry ako slovesného umenia
30. Cesty za tajomstvami literatúry, podstata literatúry ako slovesného umenia
Literatúra ako umenie
Umenie:
- osobitná forma spoločenského vedomia a ľudskej činnosti, ktorá špecificky odráža poznanie a pretváranie skutočnosti
- je obraz skutočnosti pomocou umeleckej reči
- podľa talianskeho sochára, maliara a básnika Michelangela je „cieľom umenia robiť človeka šťastným
Funkcie umenia:
- umelecko-estetická (cit)
- hodnotiaca
- pretvárajúca človeka – výchovná
- zábavná, oddychová, rekreačná
Druhy a žánre umenia:
- výtvarné umenie – maliarstvo, sochárstvo, kresba, grafika, ...
- hudba – vokálne skladby (spev), inštrumentálne skladby (nástroj)
- divadelné umenie – herectvo, réžia, scénografia
- slovesné umenie, literatúra – poézia, próza, dráma
Jednotlivé druhy umenia sa od seba odlišujú stavebným materiálom napr.:
- maliarstvo – farba
- sochárstvo – drevo, kameň
- hudba – tón, zvuk
- literatúra – slovo
Literatúra ako umenie
- literatúra ako slovesné umenie je jedným z najstarších a najrozvinutejších umení (začiatky v Starovekom Grécku)
- z latinského litera (písmeno)
- slovo je základným vyjadrovacím prostriedkom
a) literatúra v užšom zmysle – umelecká literatúra (texty len umeleckej povahy)
b) literatúra v širšom zmysle – je celé písomníctvo teda ja neumelecké diela napr. administratívne, vedecké, politické, náboženské, publicistické
Rozdelenie literatúry
- vecná literatúra – súhrn všetkých písomných prejavov okrem umeleckej literatúry a delí sa na 3 okruhy:
- odborné literatúry
- publicistické literatúry
- administratívne literatúry (písomnosti)
- umelecká literatúra – vychádza z reality, ale v popredí je fantázia tvorcu
- jej súčasťou je aj folklór – ústna ľudová slovesnosť: piesne, rozprávky, povesti, zvyky, ...
- umeleckú literatúru poznáme pod názvom krásna literatúra (beletria) – jej cieľom je vytvárať estetické hodnoty
Umelá literatúra – slovesné diela, ktoré majú známych autorov, alebo sa zachovali v písomných literárnych pamiatkach ako napr. legendy.
Štruktúra literárneho diela
Literárne dielo:
- je prostriedkom komunikácie medzi autorom a čitateľom
- odráža autorove životné skúsenosti a spoločenskú dobu
Populárna literatúra:
- literárne diela určené pre nenáročného čitateľa z dôrazom na dejovosť, emocionálnosť (cit) a senzačnosť
- zameraná je na neobyčajné životné osudy a hrdinstvá
Dobrodružná literatúra:
- vyznačuje sa pútavým a dramatickým dejom, ktorý je vystupňovaný do nečakaných situácii z motívmi nebezpečenstva
Antika – Homér, J. London, J. Verne
Literatúra faktu:
- literárny podsystém s prevahou poznávacej funkcie
- nachádza sa medzi rozhraním umeleckej a vecnej literatúry
Science fiction:
- science = veda, fiction = fikcia
- vedecko-fantastická literatúra
- súhrn textov s dejom exponovaným do budúcnosti (stvárňujú udalosti, ktoré sa ešte neodohrali, no sú pravdepodobne podľa doterajšieho a perspektívneho vývoja vedy a techniky, napredovania ľudskej civilizácie)
- J. Verne a jeho romány Cesta na mesiac a Dvanásťtisíc míľ pod morom, K. Čapek
Literatúra pre deti a mládež:
- pod pojmom literatúra pre deti a mládež rozumieme literárny podsystém, ktorý sa orientuje na tvorbu pre vekovo ohraničený okruh čitateľov – deti a mládež – spravidla do 14 – 15 rokov
- Hlavní predstavitelia: Ľ. Podjavorinská, M. Rázus, J. C. Hronský, M. Hranka, F. Kráľ, J. Bodenek, Ľ. Feldek, M. Válek, K. Jarunková, E. Gašparová, M. Ďuríčková
Slovesný folklór:
- z anglického slova folk-lore – vedomosti ľudu
- osobitný literárny podsystém, ktorý zahŕňa umelecké výpovede ľudu
- súhrn ľudovej kultúry, predovšetkým kultúry dedinského človeka
Pôvodné folklórne texty neboli určené na čítanie, ale na počúvanie alebo pozeranie a motiváciou ich vzniku bola spoločenská udalosť v živote daného etnika (národného spoločenstva). Takouto spoločenskou udalosťou mohla byť napr. svadba, žatva, fašiangy, vinobranie a podobne.
Dejiny literatúry
Dejiny literatúry – sú súčasťou literárnej vedy, ktorá skúma rozvoj literatúry, jeho osobitosti a hodnotí dielo z hľadiska doby, v ktorej vzniklo. Literárna veda má 3 disciplíny:
- literárna história (dejiny literatúry) – skúma historický vývin od najstarších čias literatúry po súčasnosť v istej časovej postupnosti
- literárna teória – skúma osobitosti literárnych diel, ich jazyk, výrazové prostriedky, kompozíciu, literárne druhy, žánre, štýly, verš, rým, strofu, ...
- literárna kritika – zaoberá a hodnotí diela z hľadiska doby, v ktorej vznikli (klady i zápory)
Periodizácia slovenského literárneho vývoja
Periodizácia – rozdelenie literatúry do jednotlivých literárnych období
Periodizácia slovenského literárneho vývoja:
I. Staršia slovenská literatúra (800 – 1780)
A: Stredoveká literatúra (800 – 1500)
B: Humanistická a renesančná literatúra (1500 – 1650)
C: Baroková literatúra (1650 – 1780)
II. Novodobá slovenská literatúra (1780 – 1905)
A: Klasicizmus (1780 1830)
B: Preromantizmus a romantizmus (1830 – 1850)
C: Od romantizmu k začiatkom realizmu (1850 – 1875)
D: Realizmus (1875 – 1905)
III. Slovenská literatúra 20. storočia (od roku 1900, 1905)
A: Slovenská literárna moderna (1905 – 1918)
B: Medzivojnová literatúra (1918 – 1945)
C: Literatúra po 2. svetovej vojne (1945 – 1989)
D: Súčasná slovenská literatúra (od roku 1989)
Referát
Je súhrnná komplexná informácia o istom podujatí, verejnom rokovaní, schôdzke, konferencii, zjazde, ... Skladá sa z 2 častí:
- údajová – kde, čo sa konalo a aký to malo priebeh
- hodnotiaca – sú to referáty, prejavy, diskusné príspevky, ... k danej problematike
Referát zaraďujeme medzi spravodajské žánre.
Referát prečítaného diela
Osnova:
- úvod – zaradiť autora a dielo do literárneho obdobia, oboznámiť s tematikou
- jadro – rozbor diela s citátmi (citáty uvádzať vždy uvádzacou vetou)
- záver – význam diela a jeho prínos do literatúry