4. Obraz a ideál človeka v období baroka
4. Obraz a ideál človeka v období baroka
Európske barokové literatúry (16. – 18. st.)
Barok – vzniklo z tal. Slova barocco = perla nepravidelnej formy – krivá. Pochádza z výtvarného umenia, kde dochádzalo k deformácií a zakriveniu tvarov.
Vznik baroka – 16. – 18. st. v Španielsku a Taliansku, neskôr aj v iných európskych krajinách.
Spoločenská situácia
- turecké nájazdy, 30 – ročná vojna, protireformácia, sociálny útlak
- u ľudí sa stupňovala beznádejnosť, strach, pesimizmus a nedôvera v pozemský život
- istotu hľadali v trancedentálnom čiže nadpozemskom svete
- barok bol spojený s jezuitskou propagáciou katolicizmu (= členovia katolíckej, mníšskej rehole) v protireformačných bojoch, ale zasiahol aj protestantské kruhy (evanjelici)
Rozdelenie baroka: 1. náboženský – katolícky, protestantský
2. svetský – šľachtický, meštianský a ľudový
Barokové protiklady
- Túžba po živote – strach zo smrti
- Myšlienka na večnosť – svetská radosť
- Duchovný náboženský mysticizmus (naivná viera v splynutie s nadpozemským svetom) – pozemská až naturalistická zmyslovosť
- Pominuteľnosť sveta – túžba po pozemskom živote
- Neprirodzený pátos (vzplanutie, oduševnenie) – prežitá vnútorná emocionálnosť
Znaky baroka
- Platnosť nadobúda presvedčenie o vanitas vanitatum (márnosť nad márnosť) všetkého pominuteľného
- dekoratívnosť (ozdobnosť)
- pompéznosť (nádhera)
- patetickosť (nadnesenosť)
Predstavitelia
Talianska literatúra
Torquato Tasso – Oslobodený Jeruzalem je epos o osudoch prvej krížiackej výpravy.
Anglická literatúra
John Milton – duchovné eposy Stratený raj a Raj znovu nájdený
Nemecká literatúra
Hans Christoffel von Grimmelshausen – román Dobrodružný Simplicius Simplicissimus – opisuje v ňom osudy naivného chlapca Simplicissima za 30 – ročnej vojny. Neskôr sa stane pustovníkom na opustenom ostrove.
(O čom sa zhováral kráľ s týmto chlapcom – že lekár chce zdravie pacientov, že obchodníci obchodujú len aby dosiahli zisk, že remeselníci nepoznajú klamstvo, že tkáči ostávajú takí ako chudobní, že kňazi pohŕdajú pokojom,...).
Česká baroková literatúra (začiatok 17. st. až 2. polovica 18. st.)
Spoločenská situácia – rozvíja sa po bitke na Bielej hore (1620), kedy boli české stavy porazené a dochádza k silnej germanizácií (Habsburgovci), ktorí upevňovali feudálny poriadok v štáte. Mnohí vzdelanci odchádzali do exilu (vyhnanstva) – exulantská literatúra. Hlavní účastníci protihabsburského odboja (J. Jesénius) boli popravení na staromestskom námestí v Prahe.
Jan Amos Komenský (1592 – 1670)
- najväčší predstaviteľ exulantskej literatúry – pedagóg svetového mena – učiteľ národov a posledný biskup Jednoty bratskej
- pôsobil vo Fulneku na Morave ako učiteľ a kňaz
- základné pedagogické diela napísal v Poľsku v Lešne
- zreformoval školstvo v Londýne
- vo Švédsku bol poverený písať učebnice
- založil školu v Uhorsku
- bol pozvaný na lýceum do Prešova (návšteva sa neuskutočnila)
- zomrel v Amsterdame v Holandsku
- je pochovaný v neďalekom Naardene
Tvorba
1. Náboženské spisy
Labyrint světa a Raj srdce
- kritický postoj k spoločenským stavom a jednotlivým zamestnaniam
- snaha satiricky vykresliť skutočnosť
- ostrá kritika ľudskej hlúposti, obmedzenosti, sebectva, nespravodlivosti, chamtivosti a túžbe po peniazoch
Autor sa ako pútnik túla po meste (po svete) a všíma si jednotlivé spoločenské vrstvy (šľachta, remeselníci, ...). Sprevádzajú ho pri tom 2 symbolizujúce postavy Všudybud a Mámení. Autorovi dali nakrivo okuliare Mámenia, preto nevidí iba klam a lož, ale aj trpkú pravdu. Jedinú záchranu z pozemského svetského stavu = z labyrintu sveta vidí v pokoji vlastného srdca – utiahne sa do svojho vnútra, tzn. do Raja srdca. Využíval ľudový hovorový jazyk.
2. Pedagogické diela
Vytvoril moderný výchovný systém a zdôraznil tieto zásady:
- dať rovnaké vzdelania chlapcom aj dievčatám, chudobným i bohatým
- treba rozvíjať nielen rozum, ale aj cit a charakter
- žiadal názornosť vo vyučovaní
- zdôraznil myšlienku vychádzať od jednoduchých vecí k zložitým, od konkrétnych k abstraktným
- deti sa majú učiť najprv v materinskom jazyku, až potom v iných jazykoch (latinčina)
- prihliadať na vek žiakov
- vyžadovať aktivitu žiakov
- spájať teóriu s praxou
- neuznával telesné tresty a zrušil ich
- zdôrazňoval myšlienku škola hrou
„Škola bez disciplíny je ako mlyn bez vody.“
Veľká Didaktika (Dikactica magna) – 1657
- najcennejšie pedagogické dielo napísané po latinsky a preložené do mnohých jazykov
- vychádza z neho aj dnešná všeobecná pedagogika aj didaktika
- vzdelanosť zdôrazňuje slovami „Všetku mládež oboch pohlaví treba zverovať školám“
Zásady:
- všeobecné vzdelanie ducha
- všetci musia byť naplnení vedomosťami, cnosťami, pobožnosťou
- humánne a racionálne zásady
Idea ľudovej školy
- vo vzdelaní treba zachovať postupnosť – najskôr absolvovať ľudovú školu až potom ísť do školy s vyšším zameraním
- vzdelávať sa treba v materinskom jazyku
- nerozlišujeme školy pre bohatých a chudobných
Ďalšie diela: Brána jazykov otvorená, Svet v obrazoch, Informatorium školy mateřské – poučenie o materskej škole a predškolskej výchove = jeho diela smerujú k vševede – pansofií
Význam diela – dať výchovu všetkým, obohatiť všetkých ľudí základnými poznatkami zo všetkých odborov poznania
Bohuslav Balbín – obranca českého jazyka, národa a ľudu
Slovenská baroková literatúra (1650 – 1780)
Spoločenská situácia
- bola nepriaznivá – prehlboval sa spoločenský a hospodársky útlak. Vystupňovala sa protiľudová a protimeštianska politika, uhorské šľachty, Habsburgovci
- turecké vpády
- upevnenie feudalizmu
- protihabsburské povstania Juraja a Františka Rákocziho, Thokolyho, Vesselényiho sprisahanie – išlo o prenasledovanie nekatolíkov (1670), ľud sa búril a utekal do hôr (J. Jánošík)
- Trnava – stredisko protireformácie s katolíckou univerzitou a tlačiarňou a pre evanjelikov malo význam lýcea v Prešove
Znaky slovenského baroka
- popri všeobecných znakoch európskeho baroka sa vytvárali i špecifické domáce črty
- v 17. st. sa delil barok na náboženský a svetský
- k vzdelávaniu sa dostávalo viac ľudí
- prevládala náboženská baroková literatúra – zdôrazňoval pominuteľnosť, márnosť, ničotnosť a záhrobný život
Žánre náboženskej literatúry: modlitby, kázne, duchovná poézia
Svetská baroková literatúra – bola skromnejšia, dôraz kládla na pozemský život. Žánre: rozvíjala sa západná memoárová a cestopisná próza, odborná próza, ľudová a poloľudová poézia, dráma – školské hry
Z odbornej prózy: encyklopédie, filozofia, slovníky, história, gramatiky – čo súviselo s rozvojom meštianstva
Náboženská literatúra
Dôraz kládla na vieroučnú a bohoslužobnú funkciu. Predstavovala ju duchovná lyrika písaná po česky alebo slovakizovanou češtinou, prehlbovala mystické a pesimistické barokové črty.
Juraj Tranovský – Citara svätých
Evanjelický, po česky písaný slovník, v ktorom opísal príchod posledného súdu a panovanie morálneho a sociálneho zla ľudskej spoločnosti. Opisuje, ako sa v tomto období všetko ženie do záhuby, šíria sa choroby, panuje neprávosť a autor kritizuje zlé ľudské vlastnosti.
Benedikt Szollosi – Piesne katolícke
Katolícky, po česky písaný spevník, v ktorom vyzdvihuje Cyrilo – Metodejskú tradíciu a minulosť Slovákov. Básnik kritizuje spoločnosť, ale spevník je menej kritický ako Tranovského. Prosí Boha, aby ľuďom odpustil a vypočul ich.
Svetská latinská poézia
Zachovala sa v rukopisných spevníkoch a zborníkoch.
I. Didakticko – reflexívna poézia = poučno - úvahová
Peter Benický – Slovenské verše – 17. st.
- Žádny bohatého, zlato, stríbro jeho nemá chváliť zádneho
- Svěc také s kožami má své zamestnání, ...
- Ne vždycky jen zlato, ale časem blato od slunce blyštíva se
- Nemnohé tolary na stole brinkají, ...
- Sedlácka robota nejvetší je psota, avšak pánum zpomáhá.
Vyzdvihuje dobré ľudské vlastnosti – múdrosť, statočnosť, cnosť, poukazuje na rozdiely medzi bohatými a chudobnými, na majetkovú nerovnosť a ironizuje niektoré záporné stránky manželského života (vlastné pozorovanie a skúsenosti). Hovoril napr., že „bohatý se chudobným, lakomý se štedrým nemohu se spravovať“, alebo ďalšie. Výber ženy bol napr. podľa hesla „nech len dukáty má...“
Hugolín Gavlovič – bol mníchom vo františkánskom kláštore v Pruskom (kde pôsobil v zime), v lete sa liečil na pľúca na salaši pod Vršatcom, kde získal rady a skúsenosti zo života pastierov a valachov. Vzniklo dielo Valaská škola mravúv stodola – je to kniha rád a praktických ponaučení o rôznych životných otázkach. Je písaná bohemizovanou slovenčinou. Odcudzuje zlo, záporné javy života a odpor voči pánom a do popredia dáva oslavu dobra, kladných hodnôt života a lásku k ľudu. Má 21 častí tzv. „pastierských nót“. I keď ostro kritizuje sociálne nerovnosti, verí v spravodlivosť a napomína ľud k poslušnosti a k pokornému vznášaniu krívd. Odkazuje ich na Boha a na posmrtný život.
Bohatý ma mnoho penez a chudobný detí
Za príčinu biedy považuje pánov, ktorí uprednostňujú peniaze – chudobní napriek tomu vidia svoje bohatstvo v deťoch, ktoré sa raz o ne postarajú. Preto zdôrazňuje myšlienku, že „z penízi nič nevyroste, z dítek budú lidé“ (hovorí, že keď má boháč mnoho peňazí, netreba mu deti, pretože ich učí pohodliu a radovánkam a neučí ich pracovať ako chudobní ľudia.
Velmi je hlúpy, kdo vlast svú tupí
„Sladký je chren červíčkovi, když si v nem uláhne“ (istota vo vlasti) – vyjadruje lásku k vlasti, odcudzuje jej znevažovanie a pohŕdanie domácimi tradíciami.
Hle, človek opily – žádnemu nemilý
Odcudzuje alkoholizmus a opitého človeka vykresľuje nasledovne: neočesaný, sliny po brade, neumytý, slabé nohy, krvavé oči, v hlave víno, ...
II. Memoárová a cestopisná literatúra
Memoáre – spomienková literatúra na nejaké udalosti – literatúra pamäti
Cestopisy – opisy dojmov z ciest
2. polovica 17. st. Vznikla ako odozva na ťažkú situáciu po tureckom vpáde na slovenské územie a po odhalení a stíhaní účastníkov protihabsburského tzv. „Vešeléniho sprisahania“
Štefan Pilárik – epicko – reflexívna báseň Osud Pilárikovský
Ján Simonides – Väznenie, vyslobodenie a putovanie
Rozpráva o nútenom pochode na galeje do Neapola. Vykresľuje utrpenie odsúdených. Pri návrate domov už ako vykúpený slobodný človek mohol uvoľnene vnímať krásy i zaujímavosti krajiny. Upútali ho prírodné krásy, umelecké pamiatky i život v mestách Neapol, Rím, Florencia. Pokúsil sa ohodnotiť umelecké dielo, napr. mozaiku sv. Michala v svätopeterskom chráme v Ríme.
Ján Rezik – Prešovská jatka
Rezik ako očitý svedok zaznamenáva v texte nezvyčajnú sériu popráv protihabsburských Thokolyho prívržencov, ktorých pred popravou kruto mučili. V dôsledku napätej politickej situácie mnohé knihy vyšli v zahraničí ako exulantská literatúra.
Samuel Hruškovič – Život Samuela Hruškoviča – Itinerarium (Cestovný denník) – vyšiel z pera Daniela Krmana. Dynamicky, jednoduchým štýlom zachytáva priebeh cestovania, rôzne zážitky i panický útek cez Dneper spolu so švédskym vojakom, ktorého Peter Veľký porazil.
August Beňovský
III. Vedecká a popularizačná literatúra
Matej Bel – polyhistor, je to Očovský rodák, rektor Bratislavského lýcea, evanjelický kňaz. Zaoberal sa Uhorskou kultúrou, históriou, jazykovedou, zemepisom, národopisom, hospodárskymi a prírodnými vedami. Bol priekopníkom moderných vedeckých metód.
Historicko – zemepisná vedomosť o novom Uhorsku
Je to vrcholné dielo, z ktorých vyšli iba 4 zväzky. Obsahuje historické, zemepisné, národopisné a prírodovedné poznatky z niektorých uhorských stolíc. Na mnohých miestach obdivuje nadanie a pracovitosť ľudu a odcudzuje všetkých tých, čo znevažuje slovenskú národnú minulosť.
Malohontianska stolica – Tisovčania, Hnúšťania, Kokavčania, ...Deti vychovávajú tak isto, ako žijú.
Jan Baltazár Magin – Ostne ... alebo Obrana
Katolícky kňaz, ktorý sa venoval obrane národa a jazyka. Svojím dielom odpovedal na spisovnú maďarčinu profesora Michala Bencsika, ktorý písal ponižujúco a znevažujúco o Trenčanoch, Slovákoch a Slovanoch. Vyzdvihoval slávnu minulosť Slovákov, pôvod a rovnoprávnosť Slovákov a Slovanov v Uhorsku a odcudzuje „šovinizmus“.
Publicistika
Publicistika – aktuálne a písomné prejavy určené pre širokú verejnosť realizované prostriedkami masovej informácie. Na 1. mieste spoločenského záujmu je tlač. Okrem informačnej a agitačnej funkcie na publicistika aj vzdelávaciu funkciu. Publicista musí všetky menej bežné pojmy, značky a skratky vysvetliť, no musí čitateľa aj zaujať. Znaky: zrozumiteľnosť, výstižnosť, pôsobivosť.
Cieľom a úlohou P je zámerne a dôsledne informovať, zaujať a presvedčiť čitateľa.
Žánre: 1. spravodajské – správa, oznámenie, komuniké, referát, reklama, inzerát, interview, ...
2. analytické – úvodník, komentár – vysvetľuje, objasňuje a hodnotí fakty a udalosti života, recenzia – umelecká kritika, kritika, diskusia, glosa – krátky výklad, vysvetlenie niečoho
3. beletristické – využívajú prostriedky umeleckej literatúry. Patri tu: fejtón, besednica – poviedkové útvary, causerie – zábavná a vtipná besednica, stĺpček, reportáž – podrobne opisuje udalosť, črta
Funkcia, obsah a jazyk titulku
Titulok: 1. vystihuje obsah článku
2. obsah iba naznačuje
3. upútava pozornosť
V titulkoch je dôležitá stručnosť, preto sú tu časté elipsy (výpustky)
Referát je súhrnná komplexná informácia o istom podujatí, verejnom rokovaní, schôdzke, konferencií, zjazde. Skladá sa z 2 častí: 1. údajová – kde, čo sa konalo a aký to malo priebeh
2. hodnotiaca – sú to referáty, prejavy, diskusné príspevky, ....k danej problematike
Interview je usmerňovaný riadený rozhovor, ktorý nás informuje o osobe alebo o nejakom dôležitom podujatí.
Kritika je slohový útvar, ale aj ako na hodnotiaci vzťah ku skutočnosti, ktorý si všíma najmä nedostatky, záporné javy a upozorňuje na ne s cieľom dosiahnuť ich nápravu.
Fejtón z fr. Slova feuilleton – lístok (pôvodne to bol voľný lístok – ako príloha novín, neskôr sa uverejňoval pod čiarou – ako podčiarník). Cieľom je zveličiť maličkosti vtipným vyrozprávaním o aktuálnom spoločenskom probléme, pričom využívame humor, satiru a iróniu.
Reportáž zn. prinášať správu. Cieľom je podať bezprostredne, živo a pútavo informácie o udalosti, situácií, politickom, kultúrnom alebo športovom podujatí, ... a zhodnotiť fakty.