5. Osvietenské myslenie a jeho odraz v slovenskej klasicistickej literatúre
5. Osvietenské myslenie a jeho odraz v slovenskej klasicistickej literatúre
Osvietenstvo
- protifeudálne myslenie na sklonku 17. a 18. st., ktoré sa k nám dostalo z Francúzska a na čele hnutia stál Francois Marie Arouet – Voltaire. Má 2 významy:
a) bojuje proti cirkvi a feudalizmu
b) šíri kultúru a vzdelanie medzi obyčajných ľudí ale v záujme buržoázie
Znaky:
1. v popredí je rozum
2. námety čerpá z antickej literatúry
3. určuje presné pravidlá básnenia
4. vyzdvihuje mravné hodnoty, česť a povinnosť
Spoločenská situácia
V 2. polovici 18. st. – rozklad feudalizmu v zaostalom Uhorsku, zavádzanie manufaktúr a vznik kapitalistických výrobných vzťahov. Mária Terézia a Jozef II. v snahe upevniť svoju absolútnu moc zavádzajú niektoré spoločenské reformy, ktoré majú zlepšiť postavenie potláčaného ľudu.
Reformy Jozefa II. :
1. Tolerančný patent – 1781 – povoľoval náboženskú slobodu, zakázal prenasledovanie nekatolíkov a zrovnoprávnil protestantskú a katolícku cirkev.
2. Zrušenie nevoľníctva – 1781 – umožnilo poddaným voľne sa sťahovať, uzatvárať manželstvá, dávať deti na remeslá, ...
Reformy Márie Terézie:
- zrovnoprávnenie katolíckeho a evanjelického náboženstva
- podporovala rozvoj remesiel a obchodu
- zaviedla triviálne školy (čítať, písať, počítať)
Napriek všetkým snahám bol feudalizmus značne oslabený.
Obdobie Slovenského národného obrodenia
- je to proces formovania slovenského národa v Uhorsku
- Maďari s Nemcami získali rovnoprávnosť a chceli vytvoriť 1 – národný štát (silná maďarizácia)
- Slovenskému národu hrozilo vyhynutie – nemal vlastný jazyk, kultúru ani literárne tradície.
Osvietenské hnutie
- bolo namierené proti feudálnemu zriadeniu a cirkvi
- jeho predstavitelia boli zástancami postupných premien ale v záujme buržoázie
- osvietenské myšlienky šíril hlavne Jozef II.
- pokrokoví národovci sa snažili pozdvihnúť a šíriť vzdelanie medzi ľud, a tak vznikali Učené spoločnosti – Slovenské učené tovarišstvo (1792), sústreďovali sa okolo nej Slovenskí katolícki vzdelanci, ktorí si uvedomovali, že čeština nepomáha zjednotiť náš národ (evanjelici) – potom vznikali pokusy o vytvorenie samostatného spisovného jazyka – ako 1. to bol Jozef Ignác Bajza – ale neuspel (René mládenca prihodi a skúsenosti).
Ciele osvietenského myslenia na Slovensku a rozvoj idey slovanskej vzájomnosti v obrodilej klasicistickej literatúry (1780 - 1840)
Spoločenská situácia
- po páde Napoleona sa upevnila moc feudalizmu a nastúpila vláda centralizmu Metternichovho absolutizmu v Rakúsku
- maďarská šľachta sa snažila zaviesť do škôl a úradov maďarčinu a bola proti užívaniu nemčiny
- nebolo jednoty v otázke národného jazyka: katolícka časť (J. Hollý) písala v bernolákovčine a evanjelická časť (Šafárik, Kollár) písala v biblickej češtine.
- chýbalo užšie spojenie s ľudom
- víťazstvo ruského ľudu nad Napoleonom podporilo orientáciu slovanských národov na Rusko = hovoríme o tzv. myšlienke slovanskej vzájomnosti (Slovania sú nie národy menejcenné, ale majú právo na samostatný vývin, jazyk a kultúru
Ciele Slovenského národného obrodenia:
1. U bernolákovcov – uzákonenie slovenčiny
2. Pre čitateľov – Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej
3. Návrat k biblickej češtine
4. Kodifikácia slovenčiny a revolúcia: nebyť slovenčiny, nebolo by sa dalo Slovensko do pohybu
Predstavitelia: Šafárik, Kollár a Hollý
Ján Kollár
Život
Narodil sa v Mošovciach neďaleko Martina. Vyštudoval gymnázium v Kremnici, B. Bystrici a v Bratislave. Ako evanjelický kňaz účinkoval 30 rokov v Budapešti. Zomrel vo Viedni roku 1904.
Rozvinutie slovanského uvedomenia
- naplno sa rozvinulo v cudzom, nemeckom prostredí v Jene
- po Napoleonovej porážke pri Lipsku sa Jena stala strediskom nemeckej mládeže
- zároveň mal Kollár možnosť pozorovať v Jene aj tienisté stránky nemeckého nacionalizmu: rozpínavosť, povýšenectvo a podceňovanie iných národov
- študoval aj slovanské jazyky a dejiny slovanských národov
- neskôr sa stal stúpencom austroslavizmu (politický smer slovanských politikov usilujúcich sa o zblíženie Slovanov v rámci habsburskej monarchie)
Diela: zbierka básní: Básne Jána Kollára, Vlastenec
skladba: Slávy dcéra
Předzpěv
„aj, zde leží zem ta pred okem mým slzy ronícím,
někdy kolébka, nyní národu mého rakev.
Stuj, noho! Posvátná místa jsou, kamkoli kráčíš,
K obloze, Tatry synu, vznes se, vyvýše pohled,
neb raději k velikému přichyl tomu tam se dubisku,
jenž vzdoruje zhoubným až dosaváde časum.
Je to lyricko – epická skladba, hlboko vlastenecká s myšlienkou slovanskej vzájomnosti. 645 sonetov – zneliek napísaných v češtine. Písaný je v trocheji v časomiere (pravidelné striedanie prízvučných a neprízvučných slabík) v istých časových intervaloch v elegickom distichu = gréc. slova dvojveršie = striedanie hexametra a pentametra (5 a 6 stopového daktilského verša s neúplnou 3 a 6 stopou.
- u trochej
- u – jamb
- - u u daktyl
- - - spondej
Předzpěv je žalospev – žiaľ nad utrpením Slovanov, v ktorých zvíťazilo násilie nad spravodlivosťou. Aj keď Slovania veľa trpeli, neprejavuje nenávisť k inému národu, ale obracia ju na zotročovanie. Ideál humanity a myšlienkového boja za slobodu a ľudské práva vyjadril v dvojverší:
„Sám svobody kdo hoden, svobodu zná vážite každou, ten, kdo do pout je má otroky, sám je otrok.“
Celá skladba je budovaná na rozporoch a protikladoch: minulosť – prítomnosť, kolébka – rakev
„zem tá“ – zem ponemčených Slovanom
„slzy ronícím“ – podáva obraz vyhynutých Slovanov
Tatry – symbol Slovenska
- žiale nad osudmi ponemčených Slovanských národov, vystupuje proti germánstvu a odrodilstvu. Záchranu vidí v mohutnou ruskom národe, ktorý si ako jediný udržal a vydobyl samostatnosť.
dubisko – ruský národ
Formu sonetu si zvolil zámerne, aby mohol výraznejšie a v menších celkoch vyjadriť jednotlivé myšlienky.
Dej:
Dej je veľmi jednoduchý. Čitateľ sa stáva svedkom udalostí a úvah básnikovej cesty z Jény cez Prahu do Bratislavy. Sprevádza ho milovaná Mína, ktorá sa v závere skladby mení v nadprirodzenú bytosť. Zo svojej devy vytvoril ideál – vybájenú dcéru bohyne Slávy, ktorá má Slovanom odčiniť všetky krivdy. V skladbe sa prelína ľúbostný a vlastenecký motív. Polku srdca delí Míne a polku vlasti a neskôr oba city splývajú.
1. spev - Sála
Ľúbostná tematika, spomína na krásne časy v Jéne – lásku delí na 2 polovice – pol Míne a pol vlasti. V závere sa lúči s Mínou a sľubuje jej vernosť aj po smrti.
„Láska je všech velkých skutku zárod,
a kdo nemiloval, nemuže
ani znáti, čo jest vlast a národ.“
2. spev – Labe – Rín – Vltava
Je zameraný na osud ponemčených Slovanov. Spomína na slávnu minulosť Slovanov i na krivdy. Zarazila ho cudzia reč. Je smutné, že národ žije dvojako – tvár slovenská a reč nemecká. Osobný smútok nad rozchodom s Mínou spája s obrazom národného utrpenia. Východisko vidí v svornosti, odvahe, vlastenectve a pracovitosti. Autor sa nám prihovára, aby sme nepripisovali sväté meno vlasti, lebo pravú vlasť len v srdci nosíme.
3. spev – Dunaj
Prichádza na Slovensko, kde narieka nad utrpením, biedou a nejednosťou. Utešuje ho len pohľad na slávnu budúcnosť Slovanov. Túži po ich zjednotení – myšlienka slovanskej vzájomnosti. Láska k Míne nemá priaznivé vyhliadky do budúcnosti, zjavuje sa mu mŕtva a on sa túži stretnúť s ňou po smrti.
4. spev –Léthe
Podľa gréckeho bájoslovia – rieka v podsvetí, z ktorej sa pije zabúdanie – tu ide o symbol slovanského neba. Oslávil v ňom všetkých tých, čo sa preslávili veľkým hrdinským činom v prospech národa (J. Hus, J. Žižka, Komenský, Šafárik, J. Chalupka, ...)
5. spev – Acheron
Rieka v podsvetí, u Kollára slovanské peklo – obraz nepriateľov, odrodilcov a neprajníkov Slovanstva. Korvín bol neprajníkom, Mickievicz, Jánošík a zbojníci, ...
Keď roku 1819 dostal miesto pastora v Pešti, Frederika sa po 16 – ročnom odlúčení stala jeho ženou a odišli do Uhorska. Naučila sa len pár českých slov a jeho priateľom sa javila ako panovačná tvrdá žena, ktorá pre Kollárovú vlasteneckú činnosť nemala pochopenie. Preto sa odmlčal a venoval sa vedeckej činnosti.
Vlastenecké znelky – vyslovuje morálno – vlastenecké názory na dobové otázky a problémy domoviny. Pojem vlasť sa mu nekryje s územím, na ktorom žil. Kollár je kritický k národným chybám, ktoré spôsobujú roztrieštenosť a nejednotnosť národných síl. V popredí Kollárovho vlastenectva je však v každom prípade budúcnosť Slovanov v dejinách ľudstva.
O literárnej vzájomnosti – podal v nej program a návod na kultúrne zblíženie Slovanov, o politické zjednotenie sa neusiloval. Uznával len 4 hlavné nárečia – spisovné jazyky (ruský, poľský, československý, srbochorvátsky)
Národné spievanky – Kollár zbieraním a vydávaním ľudových piesní, ktoré vyšli pod názvom Národnie Zpievanky.
Úsilie o zveľaďovanie slovenskej literatúry – Z ideovo – estetickej stránky je pre slovenskú klasicistickú literatúru príznačné úsilie o tvorbu vysokého umeleckého slohu, ktorý by reprezentoval úroveň našej domácej literárnej kultúry aj v porovnaní iných národov. Do slohovej koncepcie poézie sa prenášali aj črty antickej gréckej a rímskej básnickej kultúry. Vrcholná slovenská poézia tohto obdobia je teda „klasicistická“, no čo sa týka myšlienkovo – tematickej štruktúry, je uvedomelo „národná“.
Ján Hollý
Život
Najvýznamnejší autor bernolákovského obdobia, ktorý sa zaoberal základným štúdiom dejín Slovanstva, pričom sa opieral o myšlienku starobilosti slovanského národa z čias Konštantína a Metoda. Narodil sa v Borskom Mikuláši na Záhorí v roľníckej rodine. Študoval v Skalici, Bratislave a Trnave. Pôsobil ako katolícky farár – najdlhšie v Maduniciach pri Piešťanoch. Najradšej písaval v neďalekom hájiku Mlíč pod 100 – ročným dubom. V roku 1843 po požiari v Maduniciach mu vyhorela fara, prišiel o zrak, až takmer oslepol. Uchýlil sa na Dobrej Vode u priateľa Lacpoviča, kde roku 1849 zomrel.
Tvorba:
1. Eposy- Svatopluk, Cyrilo – Metodiáda, Sláv
2. Selanky – oslavné idilické básne, v ktorých ospieval prírodu v najkrajších obdobiach (jar, leto) a dedinského človeka pri jeho tvorivej práci. Porovnáva život v meste s pokojným životom na dedine.
3. Žalospevy – Plač Matky Slávy, Plač Matky Slávy nad odrodilými synmi = vlastenecké myšlienky, odcudzuje odrodilstvo
4. Ódy – oslavné básne, v ktorých ospieval osobnosť – sú významné pre náš národ: Pohlid na Slovákov, Na slovenský národ.
Svatopluk – je národný epos v bernolákovčine. Námet čerpal z čias VM, pretože chcel vyzdvihnúť našu slávnu minulosť, a tak upevniť národné povedomie (9. st.). Postava Svatopluka je zidealizovaná (odklon od historických faktov).
Kompozícia – 12 spevov písaných časomierou
Dej: Je situovaný na dvor cisára Karolmana a na Devín nad Dunajom. Moravský panovník Rastislav úspešne čelil rozpínavosti Východofranskej ríše. Svatopluk ho však zradil a vydal Nemcom. Tí ho oslepili a zavreli do kláštora. Svatopluk mal za Nemcov vyjednávať – zajali ho. Rozpínavosť Nemcov vyvolala na VM povstanie, ktoré viedol mladý Slavomír. Nemci obliehajú Devín a vysielajú Svatopluka, aby išiel so Slovanmi vyjednávať, no on sa pridáva do Slovanského tábora, zvíťazí nad Britvaldom (vodca, ktorý viedol Karolmanovo vojsko) a prijíma kráľovskú korunu.
3 základné idey:
1. neohrozený boj Slovákov za národnú slobodu
2. slávna minulosť Slovákov
3. charakteristika Slovákov – pracovitosť, pohostinnosť,...
1. spev
Spívám, jak hroznú Svatopluk na Karolmana védel vojnu, i jak víťaz, seba aj svój od jeho vlády oslobodiv národ. Umko milá – Mulza, ktorú si vzal podľa vzoru starých antických eposov.
5. spev
Svatopluk prichádza na Devín, aby slovanský snem prinútil vzdať sa Nemcom. Vodca Slovákov Slavomír mu však odpovedá, že radšej zahynú a krv prelejú do poslednej kvapky, ako by mali za slobodu „v otrockem jarme naríkat“. Svatopluk si uvedomí, že musí brániť svoju vlasť, prijíma kráľovskú korunu a vedie Slovákov do víťazného boja proti Nemcom. Snem + Slavomír = symbol celého slovenského národa
6. spev
Svatopluk rozpráva báj o pôvode Slovanov a o spôsobe ich života Nemcom na hostine Karolmana. Hovorí o Indií – pravlasti Slovanov, odkiaľ sa pre prírodné katastrofy (sucho, povodne) museli Slovania vysťahovať a usadili sa pod Tatrami. Autor vyzdvihuje ich pracovitosť a pohostinstvo, ako aj ich slávnu minulosť a charakterové črty. Slovania kedysi nepoznali otroctvo a všetci si boli rovní.
Význam diela:
1. Hollého dielom vyvrcholil slovenský klasicizmus
2. Podnietil záujem o národné dejiny a prehĺbil ideu Slovanstva
Andrej Sládkovič
Marína
1. dielo slovenskej ľúbostnej lyriky napísané Štúrovskou slovenčinou. Lyricko – epicko – reflexívna skladby – jednota ľúbostného a vlasteneckého citu – dej neucelený
Kompozícia - 291 strof –strofa 10 – veršová, rým striedavý abab a obkročný abba.
Rozbor- láska je potrebná súčasť života (jeho láska s Máriou Pišlovou sa nenaplnila). Mária ho vydajom zradila – osobná tragika básnika.
1. – 71. strofa – ľúbostný motív, ideálom krásy je Marína, ktorú autor ospieval nasledovne:
„Ja sladké túžby, túžby po kráse
spievam peknotou nadšený,
a v tomto duše mojej ohlase
svet môj je celý zavrený,
z výsosti Tatier ona mi svieti,
ona mi z ohňov nebeských letí,
ona mi svety pohýňa,
ona mi kýva zo sto životov:
No centrom, živlom, nebom, jednotou
krás mojich moja Marína!“
Marína nadobúda črty v strofe číslo 41
možno mi
možno mi ..................anafora
72. – 154. strofa – láska k dievčine sa spája s láskou k vlasti (Sitno, Hron a Tatry):
„Slovensko mladé, rodisko moje
aj mohyla mojich kostí!
V sebe mám pekných obrazov dvoje
a dvoje veľkých ľúbostí! –
Ako je krásna tá moja deva,
aká k nej ľúbosť vo mne horieva:
tak ty a k tebe, otčina!
Ako tys´ pekná, krajina moja,
ako mladistvosť milá mi tvoja:
tak pekná, milá Marína!“ 72
Vlasť mu splýva s Marínou:
Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne,
Marínu drahú v peknej otčine,
a obe v jednom objímať!“ 73
Zaľúbenci nedokázali ochrániť lásku pred mocou peňazí a zlou morálkou. Obe lásky sú také veľké, že si neprekážajú. K Maríne prichádza pokušiteľ v podobe motýľa, neskôr v iných podobách (červ, obluda, mátoha, ...). Mária donútená rodičmi dá prednosť hmotnému zabezpečeniu a vydá sa za medovníkara.
155. – 251. strofa
V strofe 185 ospieval mladosť. Nejde len o fyzickú krásu ale o všetko, čo je v človeku. Mladosť je schopnosť hľadať v živote pekné a žiť naplno:
„A čo je mladosť? – Dvadsaťpäť rokov?
Ružových tvárí hľaď jará?
Či údov sila? Či strmosť krokov?
Toto ma všetko zostará!
Mladosť je túžba živá po kráse,
je hlas nebeský v zemskom ohlase,
je nepokoj duší svätý,
je tá mohutnosť, čo slávu hľadá,
je kvetín lásky rajská záhrada,
je anjel v prachu zaviaty!
Keďže sa jeho láska nenaplnila, Mária sa mení na Pohronskú vílu, vábi ho hlasom, ale on sa vzoprie a hovorí:
„Víla! Ty zostaň tam v svojom nebi –
mňa ešte zemské viažu potreby –
a vlasť moja je na zemi!“ 222
Svoju budúcnosť vidí v pozemskom živote. Dokázal sa vyrovnať so skutočnosťou, sklamaním i stratou Márie. Pripomína Kollára (lenže on delí pol srdca Míne a pol vlasti a chce sa s ňou stretnúť aj po smrti). Sládkovičovi sa jeho Marína mení na vidinu, básnik trpko znáša stratu a spoznáva, že život je nekonečná premena a láska má miesto v celom vesmíre.
Kollár po rozchode s Mínou stráca zmyselnosť života. Sládkovič je reálnejší – vie sa vyrovnať s problémami, nedramatizuje a na lásku mu zostávajú len spomienky.
260. – 291. strofa – vyzýva ľudí, aby sa láske nevzpierali a svoju predstavu lásky spája s najvyššou hodnotou Boha, čo je dokladom jeho kresťanskej viery a hodnotenia hlbokého ľudského citu. Láska sa mu stala večnou hodnotou, keď je v závere prirovnal k hviezdam (Božie plamene) a drahým kameňom diamantu, ktorý napriek pominuteľnosti sveta si navždy zachováva svoju hodnotu:
„Marína moja! Teda tak sme my
ako tie Božie plamene,
ako tie kvety na chladnej zemi,
ako tie drahé kamene,
padajú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme,
a klenoty hruda kryje:
Ale tie hviezdy predsa svietili,
a pekný život tie kvety žili,
a diamant v hrude nezhnije!“
Význam diela
Marínou Sládkovič vybojoval pre Štúrovcou právo na lásku a šťastie. Súčasníci ju nepochopili a pre subjektívnosť odsúdili ako nenárodnú. Bolo to povrchné posúdenie a zanedlho ju prijal celý národ. Láska doviedla autora ku chápaniu citov človeka a báseň v ňom prebudila potrebu, aby ľúbil národ.
Rečnícky štýl
Historický vývin
Rétorika vznikla v starom Grécku pred vyše 2 000 rokmi ako dôsledok spoločenskej situácie (otrokárska demokracia). Každý občan okrem otrokov mal právo vystupovať na verejnom zhromaždení alebo na súde ako žalobca alebo obhajca. V starom Grécku bola rétorika základom vyššieho vzdelania. Významnými teoretikmi a učiteľmi rečníctva boli Gorgias, Demostenes, Sokrates, Platón, Demokritos, Aristoteles, Cicero, ... Novšie dejiny rétoriky sa spájajú so vznikom náboženstva.
Rečnícky štýl má:
1. kratší rozsah
2. prehľadnejšiu kompozíciu a štylizáciu
3. výhodu v používaní mimojazykových prostriedkov
4. vysokú techniku prednesu
Žánre rečníckeho štýlu:
1. agitačné: politická reč, súdna reč
2. náučné: prednáška, referát, koreferát
3. príležitostné: spoločenský prívet, smútočný prejav, slávnostný prejav
Dobrý ústny prejav oproti písomnému má:
- kratší rozsah, koncentrovanejší a zaujímavejší obsah, aby udržal pozornosť poslucháčov
- prehľadnejšiu kompozíciu a štylizáciu
- výhodu v používaní mimojazykových prostriedkov, prípadne aj v možnosti doplniť svoj prejav diskusiou
- vysokú techniku prednesu
Fázy tvorenia prejavu:
Spôsob nácviku a prednes prejavu:
- Zhromažďovanie faktov
- Kompozícia
- Štylizácia
- Spôsob nacvičenia prednesu
- Prednesenie
- Prednes spamäti – ak má prejav skutočne zapôsobiť, prednáša sa spamäti. Rečník má tak lepší kontakt s poslucháčmi
- Mimika a gestikulácia
- Správna artikulácia a ortoepia reči – artikulácia je článkovanie reči a ortoepia je znelosť asimilácie (spodobovania) spisovnej výslovnosti
- Hlasová modulácia a intonácia reči