6. Romantizmus v Európe (koniec 18. a polovica 19. st.)
6. Romantizmus v Európe (koniec 18. a polovica 19. st.)
Spoločenské pomery
Spoločenský vývoj v Európe medzi Veľkou francúzskou revolúciou a buržoáznymi revolúciami bol zložitý a plný protirečení. Rozpad feudalizmu a nástup kapitalizmu bol zdĺhavý.
Heslo: Sloboda – Rovnosť – Bratstvo dávalo človeku pocit voľnosti.
Idealizmus Hegel
Proti rozumu sa zdôrazňuje cit. Vzniká nová filozofia – idealizmus, ktorý považuje myšlienku, vedomie, ducha za prvotné, hmotu, bytie za druhotné. Jej najvýznamnejším predstaviteľom bol nemecký filozof Hegel. Prívrženci iracionalizmu (filozofický smer popierajúci vedecké, rozumové a logické poznávanie) uprednostňovali vieru a inštinkt.
Sentimentalizmus – opiera sa o city a citové zážitky. Hlása súcit k biednym a utláčaným, vyzdvihuje prostého človeka s jeho radosťami a starosťami.
Individualizmus – v spoločnosti sa zdôrazňovala úloha jednotlivca (subjektivizmus). Vzniká kult silného jednotlivca (individualizmus), ktorý vzdoruje osudu a pomáha ľudstvu (titanizmus – schopnosť hrdinu vykonávať veľké činy). Človek pociťoval osamelosť a upadal do pesimizmu.
Princípy romantizmu
Znaky:
- Romantizmus – rozpor medzi snom a skutočnosťou
- Popri utiekaní sa do minulosti, uzatváraní sa do seba, objavujú sa výzvy do revolúcie a vízie nového sveta. Literatúra sa chápe ako prostriedok poznania tajomstiev života.
- Nástrojom je fantázia.
- Romantizmus vytvoril nového hrdinu, ktorý bol v ustavičnom rozpore so skutočnosťou. Je to človek túžiaci po plnosti života a lásky, ktorý v zápase o uskutočnenie svojho ideálu hynie. Autobiografické črty – autoštylizácia, autor = hrdina.
- Konflikt spočíva s „harmóniou kontrastov“ (zločinnosť a nevinnosť, ohyzdnosť a krása).
- Narúšajú sa hranice medzi literárnymi druhmi a žánrami. Napr. epika sa silne lyrizuje – žánrový synkretizmus (prelínanie sa žánrov). Hlavným literárnym druhom je lyrika, v ktorej sa mohla uplatniť fantázia ako protest proti stiesňujúcej skutočnosti a túžba po krajšom svete. Rozvíjala sa epika (básnická poviedka) a lyricko-epické útvary (balada).
- Umelci nachádzali zdroj v ľudovej slovesnosti i v historizme.
- Romantici oživili jazyk prvkami hovorovej reči.
Európska romantická literatúra
Francúzska literatúra
Jean Jocques Rousseau – narodil sa v Ženeve, viedol tulácky život. Po príchode do Paríža sa usiloval dosiahnuť úspech ako hudobný skladateľ. Skutočný úspech však dosiahol v literatúre.
Rozprava o nerovnosti – príčina nerovnosti medzi ľuďmi.
Otázkami výchovy sa zaoberá v pedagogickom románe Emil alebo o výchove, v ktorej zdôraznil potrebu výchovy detí v prírode, v priamom konflikte s vecami, o ktorých sa učia.
Sentimentálny román Júlia alebo Nová Heloisa je vrcholným dielom európskeho sentimentalizmu. Zdôrazňuje čistotu citov prostých ľudí. Je to príbeh lásky šľachtického dievčaťa Júlie a jej učiteľa, napísaný vo forme listov.
Význam diela – v dielach je charakteristický protest proti spoločenskej nespravodlivosti a hlásanie návratu k prírode. Teória, že človek je v podstate dobrý, ale že ho pokazilo zlé usporiadanie spoločnosti – to je základná Rousseauova myšlienka.
Victor Hugo – zakladateľ francúzskeho romantizmu, básnik, dramatik, románopisec, esejista. Získal šľachtický titul (Pair). Po revolúcií 1848 až 51 sa stal republikánom – po nástupe Napoleona odišiel do exilu a do vlasti sa vrátil až po 18 rokoch. Pochovaný je v Pantheone medzi najslávnejším mužmi Francúzska.
Tvorba
1. Poézia
Zbierka Kontemplácie (rozjímanie) – lyrika
Legenda vekov – 3 – dielny cyklus epických básní, v ktorých komentuje plynutie vekov od Evy k Ježišovi, od antiky po súčasnosť a zdôrazňuje prechod ľudstva z temnôt = tmy k svetlu teda k ideálu
- revolučnosť, optimizmus a viera v krajšiu budúcnosť
Ódy, Balady
2. Dramatická tvorba
Cromwell, Hernani
Próza – romány: Bedári, Robotníci mora, 93, Muž, ktorý sa smeje, Chrám Matky Božej v Paríži.
Chrám Matky Božej v Paríži
Postavy:
Quasimodo – bol pápežom bláznov, zvonár pri CHMB, kde aj ohluchol, stelesnenie ošklivosti: človek s odporným zovňajškom schopný vykonávať krásne činy – kontrast, jednooký, hrbatý, krivonohý, hluchý, dobrý zrak a veľká sila.
Esmeralda – prekrásna, pôvabná, milá cigánka. Mužom sa veľmi páčila, ale ženy ju urážali – stelesnenie krásy a pôvabu.
Frollo Claude – kňaz, vychovával Quasimoda a bol stelesnením nespokojnosti, nevľúdnosti a rozpoltenosti duše, bol pokrytec a sebec.
Phoebus – kapitán lukostrelcov
Pierre Gringorii – básnik
Gudula – matka Esmeraldy, pustovníčka
Dej sa odohráva v 19. st. Esmeralda sa zaľúbila do Phoeba – kapitán. Bráni im Frollo, ktorý žiarli a dá zavraždiť Phoeba a vinu zvalí na Esmeraldu. Quasimodo ukryl Esmeraldu, lebo jej chcel zachrániť život. Phoebus nezomrel, liečila ho starena. Frollo chce dostať Esmeraldu do väzenia. Získal si Quasimodovu dôveru. Esmeralda chcela ujsť, ale chytila ju žena, ktorá sa chcela pomstiť. Esmeralda spoznala matku, ktorú už dlho nevidela. Quasimodo zhodí Frolla z veže a vo väzení do žiaľu zomiera.
Bedári
Postavy: Jean Valjean = Madelaine, Fantina, Cosette, Marius, Javert – komisár, Thenadierovci, Eponina
Príbeh sa začína prepustením trestanca Jeana Valjeana z väzenia. Bol uväznený za krádež chleba pre hladné deti. Valjean odišiel do Dionu a chcel tam prenocovať. Nik ho nechcel ubytovať, lebo vedeli, že bol trestaný. Ubytoval ho biskup – dobrodej. Valjean sa mu odvďačil tým, že mu ukradol strieborné príbory. Valjean odišiel do Montreujnu. Stal sa starostom. Fantina mala dcáru Cosette. Valjean ju opatroval a odišiel s ňou do Paríža, kde pracoval ako záhradník a ona sa vzdelávala v kláštore. Do Cosetty sa zaľúbi Marius. Valjean začína na ňu žiarliť. Cosette s Mariusom chystali svadbu a Marius sa dozvedel, že Valjean bol trestanec a má s ním prerušiť styky. Neskôr sa Marius dozvie pravdu, že Valjean mu zachránil život. Záver je harmonicky vyriešený. Marius sa s Valjeanom zmieri a Valjean môže šťastne zomrieť.
Nemecká literatúra
Zaznamenala úpadok feudalizmu a rozmach meštianstva. Formuje sa literárne hnutie Sturm und Drang (búrka a vzdor): mladí spisovatelia ostro útočili na feudálny režim, v literatúre chceli slobodne vyjadrovať svoje názory a pocity a bránili sa klasicistickej poetike presných pravidiel.
Predstavitelia: Johann Wolfgang Goethe, Friedrich Schiller, Heinrich Heine
Johann Wolfgang Goethe – básnik, prozaik, filozof a prírodovedec. Pochádzal z bohatej meštianskej rodiny a na želanie otca vyštudoval právo v Lipsku. Tu sa zoznámil s teoretikom hnutia Sturm und Drang Herderom, ktorý ho získal pre svoje náhľady na literatúru a dejiny.
Óda Prometeus – antický hrdina mu poslúžil ako vzor, ktorým chcel osláviť človeka – tvorcu, veriaceho vo vlastné sily.
Nešťastná láska k Charlotte Buffovej bola podnetom na napísanie románu Utrpenie mladého Werthera. Je napísaný formou listov (autobiografické prvky) a vznikol z nešťastnej lásky k Charlotte. Mladý Werther prichádza na vidiek, kde sa zoznámi s Lottou, do ktorej sa zaľúbi (aj keď je zasnúbená s W priateľom Albertom). W trpí, lebo Lotta mu neprejavuje nič, len priateľstvo. Jeho muky sa vzrastajú, keď sa vráti Albert a nakoniec so žiaľom odchádza. Dostáva sa do diplomovaných služieb, kde sa mu nepáči nafúkanosť a pretvárka šľachticov. V tejto skupine má aj priateľov. Po večierku požiada o prepustenie. Opäť sa vracia do Lottinej prítomnosti, ale ani tu nenachádza pokoj. Vidí, že Lotta je šťastná v manželstve, no W trpí. Albert je k nemu priateľský. W sa rozhodne, že skončí svoj život. Lotta prosí W, aby za ňou nechodil do Štedrého večera, čo nakoniec porušil. Pri čítaní nových spevov W drží Lottu. W píše Lotte list na rozlúčku. Ide si požičať zbraň od Alberta, že ide na poľovačku a jeho sluha počuje len výstrel. Zastrelí sa. Lotte sa zhoršuje zdravotný stav až natoľko, že sa všetci boja o jej život.
Pobyt vo Weimare
Goethe prichádza roku 1775 do Weimaru a stáva sa ministrom. Stará sa o hospodárskej a kultúrne zveľaďovanie vojvodstva, ale jeho reformy nenachádzajú dostatočné pochopenie. Odchádza sa liečiť do Karlových Varov a Talianska. Vzdáva sa buričského protestu. Po návrate napísal drámy Ifigénia v Tauride, Torquato Tasso a Egmont.
Faust – veršovaná dráma. Túži po pravom poznaní. V úsilí o absolútnu dokonalosť uzavrie pakt s diablom Mefistofelom. Prežije lásku i sklamania, pozná vedu i čiernu mágiu. Faust prichádza k záveru: „Zaslúži ten len slobodu si, s žitím kto denne o ňu bojuje.“ Mefistofeles je stelesnením sebectva a túžby po moci a Faust je symbolom ľudskej aktivity, tvorivej práce.
Črty realizmu – mladícka nespokojnosť k rozvážnej viere v činorodú prácu človeka. Goetheho dielo prekladali mnohí slovenskí autori (Kollár, Hviezdoslav).
Friedrich Schiller – básnik a dramatik. Chcel sa stať kňazom, ale otec ho prinútil ísť na vojenskú akadémiu. Hoci bola v škole prísna disciplína, študenti čítali zakázané knihy francúzskych osvietencov, nadchýnali sa ideami slobody a niektorí
začali literárne tvoriť. Po ukončení akadémie sa stal vojenským lekárom. Schiller sa nemohol zmieriť s prísnou cenzúrou a osobným útlakom v armáde, preto z nej tajne utiekol.
Svoj vzdor proti týraniu vyjadril v dráme Zbojníci. Hrdina zomiera pre svoju lásku k slobode a spravodlivosti. Je typom rebela, ktorý nezvládol rozpor medzi svojím ideálom a spoločenskými podmienkami.
Pokryteckú morálku spoločnosti odhalil v tragédií Úklady a láska. Je to dráma o láske šľachtica k dcére chudobného muzikanta. Dielo vzburou proti despotizmu šľachty vyjadruje odpor proti celému feudálnemu zriadeniu.
Óda Pieseň na radosť – text zhudobnil Ludwig van Beethoven vo svojej 9. symfónií (Óda na radosť).
Drámy: Mária Stuartová, Panna Orleánska, Viliam Tell – 14. st., ľud vedie do boja legendárny Viliam Tell. Hra mala burcovať nemecký národ do boja proti Napoleonovi, za občianske slobody, práva biednych a utláčaných.
Heinrich Heine – najrevolučnejší nemecký básnik a prozaik. Nadväzoval na romantizmus.
Poézia -vplyv ľudovej poézie z balád pochmúrnymi prvkami.
Piesne mladosti vydal v zbierke Kniha piesní – mnohé básne boli zhudobnené alebo zľudoveli.
Odpútaval sa od mysticizmu a do popredia jeho tvorby sa dostáva súčasnosť s jej spoločenskými problémami. Ostro kritizoval sociálnu nerovnosť, zaostalosť a nacionalizmus.
Pod dojmom cesty po Nemecku vydal satirickú skladbu Nemecko, Zimná rozprávka, ktorá je koncipovaná ako lyrický cestopis.
Roku 1831 odišiel Heine do Paríža, kde žil do smrti. Tu vydal zbierku Časové básne (napr. Sliezski tkáči, Zámocká legenda) – podáva tu kolektívneho hrdinu. Ťažko chorý (ochrnul a takmer oslepol) napísal zbierku Romanzero.
Anglická literatúra
George Gordon Byron – pochádzal z aristokratickej rodiny a po smrti vzdialeného príbuzného získal majetok a šľachtický titul (lord). Mal búrlivácku povahu. Znechutený prázdnym životom Londýna odišiel z Anglicka a cestoval po Európe.
Lyricko-epická skladba – Childe Haroldova púť – opisuje v nej cesty a úvahy pútnika po európskych krajinách. Hrdina je básnik a cíti sa osamelý, ale súčasne sa búri proti týraniu a neslobodne podrobených národov
Básnické poviedky – obsahujú úvahy a básnikove city (Džaur, Korzár, Manfréd). Satirou na negatívne spoločenské javy je básnická skladba Don Juan.
Chillonský väzeň – na hrade Chillon pri Ženevskom jazere väznia povstalca, ktorého po mnohých rokoch vyslobodia bernskí povstalci. Nevie si zvyknúť na slobodu. Byron podporoval národnooslobodzovacie hnutie v Španielsku, Taliansku, Grécku. Išiel do boja s Turkami, ale ochorel a v Grécku zomrel.
Nový typ hrdinu – romantický hrdina (tulák, väzeň), silná osobnosť (titan), ktorý nemôže zvíťaziť v nerovnom boji so spoločnosťou, lebo je osamelý.
Percy Bysshe Shelley – bol citovo založený. Veril, že láska môže človeka obrodiť. Napísal lyrické básne, v ktorých sú úvahy o svete, o človeku, o nezničiteľnosti života i prekrásne opisy prírody
Veršovaná dráma – Odpútaný Prometeus – vychádzal z Aischylovej antickej tragédie Pripútaný Prometeus. Hrdina je prikovaný ku skale, trpí, ale nepoddáva sa. Podporujú ho mytologické bytosti, ktoré nakoniec zosadia Jupitera z trónu a Herkules hrdinu oslobodí. Nastáva vláda lásky a porozumenia. Hra je proroctvom o nevyhnutnom páde tyranov a oslobodení ľudstva.
Ruská literatúra
Ruský romantizmus vznikal v období nevoľníctva a krutého cisárskeho despotizmu, ktorý vyvolal mnohé povstania.
Alexander Sergejevič Puškin – sympatizoval s odporcami cárizmu. Poslali ho do vyhnanstva na juh. Vznikli romantické poémy Kaukazský zajatec a Cigáni, v ktorých na pozadí prekrásnej prírody vystupujú vydedenci spoločnosti.
- báseň Na Sibír
- tragédia Boris Godunoy
- poéma Poltava, Medený jazdec
- román Eugen Onegin zobrazuje „zbytočného človeka“ rozčarovaného životom a neschopného urobiť šťastným ani seba, ani iných. Mladý Onegin odchádza na vidiek, kde chce nájsť zmysel svojho života. Na dedine sa nudí. Zabije svojho priateľa v súboji. Putuje po Rusku.
Ľúbostný príbeh mladého šľachtica a dcéry veliteľa pevnosti opísal v povesti Kapitánova dcéra.
Poľská literatúra
Adam Mickiewicz
Óda na mladosť – veril, že mládež privedie svet k vzájomnej láske a priateľstvu. Báseň ovplyvnila i štúrovcov.
Historický epos Konrad Wallenrod – základnou myšlienkou diela je, že silný jednotlivec preberá zodpovednosť za osudy vlasti a má právo použiť všetky prostriedky na jej záchranu.
Národný epos Pán Tadeáš – dejový rámec tvorí spor 2 šľachtických rodín o starý zámok. Roztržku ukoná láska mladých – Tadeáša a Žošky a boj proti spoločenskému nepriateľovi. Epos je obrazom poľského života, zvykov a mravov vidieckej šľachty.
Maďarská literatúra
Sándor Petofi – pochádzal z chudobnej rodiny a jeho matka bola Slovenka z Turca. Inšpiroval sa ľudovou slovesnosťou. Po vypuknutí revolúcie roku 1848 sa Petofi stal vodcom revolučnej mládeže a bojoval na čele povstania. Písal revolučné básne Obeste kráľov!
- epická skladba Apoštol dielo je plné napätia a končí sa atentátom na kráľa. Vyjadril tu nenávisť k týraniu. Je trpko sklamaný tým, že ľud, ktorému dopomohol k slobode, sa od neho odvracia.
Revolučnými myšlienkami zapôsobil na J. Kráľa a neskôr sa jeho poéziou nadchýnal i Hviezdoslav.
Česká literatúra
Spoločenská situácia – 30. roky tvoria medzerník nielen vo vývine českej literatúry, ale najmä v rozvoji národnej spoločnosti. Do popredia sa dostáva úloha zjednotiť a rozšíriť české národné hnutie. Požiadavky slobody národa. Revolučné udalosti v Európe (francúzska revolúcia v roku 1830 a poľské povstanie v rokoch 1830 – 1831). Revolučne naladená mládež si uvedomovala, že sa treba spoliehať len na vlastné sily.
Jozef Kajetán Tyl – orientoval svoju tvorbu na problémy súčasnosti. Populárny sa stal divadelnou hrou Fidlovačka, v ktorej 1. krát zaznela pieseň Kde domov múj, ktorá sa neskôr stala národnou hymnou. Na rozprávkovom základe je postavená hra Strakonický dudák, v ktorej odcudzuje obdiv k cudzine a vyzdvihuje vernosť domovu a kladné ľudské hodnoty.
Karel Jaromír Erben – bol romantikom zmierenia
Zbierka Kytice
V baladách, napr. Polednice, Svatební košile, Vodník zobrazuje zložitosti života, ľudskej duše, ľudského osudu. Balady vynikajú dramatickosťou, hudobnosťou verša a krásnym jazykom.
Božena Němcová – narodila sa vo Viedni, ale mladosť prežila v Ratibořiciach, kde sa o jej výchovu starala babička, prostá vidiecka žena. Spoznala Slovensko, zbierala tu ľudové rozprávky (Slovenské pohádky a pověsti) a stretávala sa so štúrovcami (S. Chalupka, J. Botto). Babička s podtitulom „Obrazy venkovského života“ – osudy ľudí, príbehy a udalosti sú voľne spojené s postavou babičky, ktorá stelesňuje životodarnú silu ľudu, harmonickú osobnosť, večný ideál ľudstva. Je optimistickou vierou v človeka a jeho budúcnosť.
Vety z hľadiska modálnosti
Typ vety |
Jazykové prostriedky |
Zvukové prostriedky |
Príklady |
|
1. oznamovacia |
Oznamovací a podmieňovací spôsob |
Klesavá melódia |
Prídem. Prišiel by som. |
|
2. opytovacia |
Oznamovací spôsob, častica, opytovacie zámeno, slovosled |
Stúpavá melódia, stúpavo-klesavá melódia, klesavá melódia |
Už neprídeš? (zisťovacia) Kedy prídeš? (dopĺňacia) |
|
3. rozkazovacia žiadacia |
Rozkazovací spôsob Neurčitok |
Klesavá melódia |
Otvorte! Otvoriť! |
|
4. želacia |
Oznamovací spôsob, častica, podmieňovací spôsob |
Stúpavo-klesavá melódia |
Že sa mi neutopíš! Bárs by sa to podarilo! |