9. Pokusy o uzákonenie spisovného jazyka (Bajza, Fándly, Bernolák) 3. kodifikácia jazyka
9. Pokusy o uzákonenie spisovného jazyka (Bajza, Fándly, Bernolák)
3. kodifikácia jazyka
Pokrokoví národovci sa snažili pozdvihnúť a šíriť vzdelanie medzi ľud, a tak vznikali Učené spoločnosti – Slovenské učené tovarišstvo (1792). Sústreďovali sa okolo nej Slovenskí katolícky vzdelanci, ktorí si uvedomovali, že čeština nepomáha zjednotiť náš národ (evanjelici) – potom vznikali pokusy o vytvorenie samostatného jednotného spisovného jazyka – ako 1. to bol Jozef Ignác Bajza – ale neuspel (René mládenca príhodí a skúsenosti).
Rozbor diela
René je syn bohatého benátskeho kupca a jeho učiteľa Van Stiphouta. 1. časť je bohatá na udalosti a neočakávané zvraty. Napínavosť autor zvyšuje postupným odhaľovaním vzťahov a príčin konania postáv. 2. časť sa opiera o chronologické (postupné časové) radenie udalostí, pospájané putovaním hlavných postáv. Autor necháva postavy prežiť rôzne príhody, v ktorých sa konajú chyby všetkých spoločenských vrstiev. Román nadväzuje na podobné diela európskych literatúr, napr. na Telemachove dobrodružstvá od Fénelona a je 1. románom v dejinách slovenskej literatúry.
Bajza bol zložitou osobnosťou osvietenstva. Vďaka svojej povahe sa dostával do konfliktov. 1 bol s bernolákovcami. Do konfliktu sa dostal aj s cirkevnými hodnostármi, ktorí mu odporúčali, aby sa viac venoval kňazským povinnostiam ako písaniu kníh.
Juraj Fándly
Život:
Chudobný katolícky kňaz, ktorý sa narodil v Častej pri Trnave a 27 rokov pôsobil na fare v Naháči. Bol národný buditeľ, vlastenec a osvietenec, ktorý podporoval reformy Jozefa II. a písal v prospech ľudu
Tvorba: náboženské, historické a ľudovovýchovné spisy: Zelinkár, O úhoroch aj včelách rozmlúvaňí, Slovenskí včalár, Ovčár, Dúverná zmlúva meddzi mňíchom a diáblom, Piľní domajší a poľní hospodár)
Piľní domajší a poľní hospodár – v úvode hovorí, pre koho tento spis píše. Chcel vyprovokoval uhorských zemepánov k starostlivosti o poddaných a tak pozdvihnúť sedliacke sebavedomie. Dáva nasledovné rady do života:
- poučné spisy o hospodárení – sám bol hospodár a mal prakticky overené veci + príbehy zo života
- zdôraznil význam racionálnych metód – sedliaci musia mať trpezlivosť, kým budú mať úžitok
- nabáda k pracovitosti – plánovanie práce podľa mesačných a ročných období
- odcudzuje zastaralé obrábanie pôdy, ktoré je nevýnosné – odporúča nechať pôdu 3 roky úhorom odpočívať, lepšie orať, hnojiť, striedať osivo a pestovať nové plodiny
- navštevovať besedy a čitateľské spolky – Fándly hovorí jednoducho, jasne, konkrétne a presvedčivo.
Zelinkár – podáva rady do života, kedy zbierať bylinky a že najväčšiu silu majú pred kvitnutím. „Príhodný čas zberu byliniek je vtedy, keď majú najväčšiu silu ešte pred kvitnutím, iné počas neho a podaktoré aj po ňom...“ Ak chce človek rozoznať dobré bylinky od zlých, radím mu toto: „...Kto sa bude držať predpisov tohto Zelinkára, nech sa takejto škody neobáva, v ňom sa totiž škodlivé bylinky nerodia.
Dúverná zmluva ... – v bernolákovčine. Zábavne vykresľuje príčiny zrušenia kláštorov a život zobraných mníchov (využíva dialóg a satiru). Hovorí, že mnísi žijú z milodarov a hromadia veľké majetky, pričom bieda ľudu sa zvyšuje. Fándly navrhuje vrchnosti, aby chudobe všetko rozdala a „kláštorné bohatstva by mali byť pokladom pre chudobu“ (peniaze na stavbu nemocníc, ...). Zdôraznil tu dialóg medzi diablom Titimilom a mníchom Atanáziom. Podrobne vykreslil príčiny a dôvody. Obviňuje mníchov z udržiavania ľudu v zaostalosti. Spis vyvolal veľké pobúrenie. Vyšli iba 2 zväzky.
Anton Bernolák
Život:
Narodil sa v Slanici na Orave, študoval teológiu v Trnave, vo Viedni a v Bratislave. Bol katolícky kňaz a pod jeho vedením vzniklo v Trnave Slovenské učené tovarišstvo. Bol 1. kodifikátor spisovného jazyka.
1. kodifikácia (1787) – uzákonenie jazykovej normy – bernolákovčina. Za základ bral západoslovenské nárečie z okolia Trnavy a odôvodnil dielo Jazykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenách.
Slovenská gramatika – Gramatica slavica – 1. učebnica slovenskej gramatiky, 1. dielo v bernolákovčine, kde zdôvodnil, prečo bral za základ západoslovenské nárečie.
Slovár Slovenskí-Česko-Latinsko-Německo-Uherskí – veľký historický 6-zväzkový slovník, ktorý sa mal stať normotvornou príručkou slovnej zásoby.
Zmeny v pravopise
- zaviedol fonetický pravopis (píš ako počuješ)
- každá hláska mala svoj znak a bolo treba označiť mäkkosť aj dĺžku (ďe, ťi, ňi, ľe, ...)
- západoslovenské nárečie doplnil stredoslovenskými mäkkými spoluhláskami – ď, ť, ň, ľ
- nepoznal dvojhlásky ô, ä
- x = ks, q = kv, w = v, v = u, j = i, g = j, ...
- nepoznali y
- vo svojich prácach odôvodnil svoje rozhodnutie zaviesť nový spisovný jazyk, nechcel ho oddeliť od politických centier (Trnava, Bratislava)
- bernolákovčina sa nestáva ani celonárodným ani spisovným jazykom, lebo nezabezpečovala komunikáciu na celom území Slovenska
- nespojila všetkých Slovákov, lebo bernolákovčinu používali len katolíci a evanjelici naďalej používali češtinu.
3. kodifikácia 1852
Štúrovskú slovenčinu podrobili kritike M. M. Hodža a M. Hattala – Krátka mluvnica slovenská (1852) – pravopisné zásady gramatiky platia s istými zmenami dodnes. V roku 1852 bola otázka spisovného jazyka doriešená. Túto reformu nazývame Hodžovsko-Hattalovská reforma.
Znaky:
Hattala zaviedol:
a) písanie y
b) dvojhlásky ia, ie, iu, ô
c) d, t, n, l sa pred e, i vyslovuje mäkko, ale neoznačuje mäkčeňom
Rozvoj spisovnej slovenčiny podporil slovenský jazykovedec Samo Czambel v diele Slovenský pravopis – 1. vedecké štúdium o histórii slovenského pravopisu.
Rukoväť spisovnej reči slovenskej – usmerňovala vývin slovenčiny. Prispel ňou k ustáleniu písania i (y), ä (e), l (ľ), rytmického zákona, predložiek s, z. Po vytvorení ČSR v roku 1918 sa stala slovenčina úradným jazykom na Slovensku. Používala sa v školách, úradoch a vo všetkých odvetviach života. Oficiálne kruhy buržoáznej republiky čoraz hlasnejšie zastávali národ, že slovenský jazyk je iba nárečím češtiny, ale nie samostatným spisovným jazykom. Toto stanovisko sa uplatnilo aj pri vydaní 1. PSP z roku 1931. V slovenskej jazykovede vzniká tzv. purizmus – jeho cieľom bolo očistiť slovenčinu od cudzích a českých slov. Neskôr vyšli PSP v roku 1940 a 1953. V roku 1991 nastali nové zmeny v PSP (nejde o pravopisnú reformu).
Zmeny normy v PSP v roku 1991
V roku 1991 vyšli nové PSP s niektorými zmenami pravopisnej normy. K najpodstatnejším zmenám patria tieto:
- Odstránenie výnimiek z rytmického krátenia v príčastiach a v príponách –ár, -áreň: vládnuci, prevádzkar, ale mliekár (po dvojhláske).
- Veľké písmená v názvoch ulíc a pomocných jednotkách inštitúcií: na Námestí slobody, na Ulici J. Kráľa, ...
- Ruší sa posledná výnimka pri písaní predpony s-, z- : pracovná zmena
- Písanie bodky sa prispôsobuje tlačeným textom, t. j. za nadpisom úlohy ani za dátumom sa nepíše bodka, lebo sú graficky vyčlenené na osobitnom riadku.
- Písanie čiarky. Čiarku môžeme písať, ale nemusíme pred spojkami a, i, aj, ani, ak vyjadrujú iný vzťah ako zlučovací. Pred priraďovacími spojkami alebo, ani, či netreba písať čiarku, lebo pre signalizovanie priraďovacieho vzťahu nie je potrebná.
- Písanie prísloviek typu do biela/dobiela. Nová norma umožňuje písanie obidvoma spôsobmi: na žlto/nažlto, do videnia/dovidenia.
Umelecká úvaha má estetickú a komunikatívnu funkciu. Je pestrá a bohatá na umelecké básnické prostriedky (subjektívnosť – nálada)
Bežná úvaha – v tejto úvahe sa používajú slová z bežného života
Krátke úvahové útvary:
- Aforizmy – sú to životné pravdy v 1 vete s vtipnou myšlienkou, napr. „Najväčší hrdina je ten, kto premôže seba samého.“
- Príslovie – všeobecná platná pravda, z ktorej vyplýva ponaučenie, napr. „Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne“
- Porekadlo – životná múdrosť, ktorá nemá poučný obsah, ale vtipne a nepriamo vyjadruje nejakú skutočnosť, napr. „Prišiel na psa mráz“
- Pranostiky – predpovede, sú to krátke ľudové výroky, ktoré sa vzťahujú na počasie, napr. „Katarína na blate, Vianoce na ľade“
Funkcia nedokončenej vety – takouto vetou sa snažíme vystupňovať nejakú myšlienku, chceme zdôrazniť obsah vety